Hráči Žiliny a Popradu vo vzájomnom súboji pred bránou Zdroj: TASR/Daniel Stehlík
BRATISLAVA – Viete, ktorý čas je najkrajším v celom roku? Nuž…
…pre každého človeka niečo iné. Vianoce, Veľká noc, teplé letné dni. Hokejoví fanúšikovia ale majú najradšej dve konštrukcie – play-off a siedmy zápas. A kým v NHL ešte prebiehajú boje v základnej časti a každý zápas má štvorbodovú hodnotu, v našej Tipsport lige už poznáme jedného semifinalistu, druhý tím má k postupu mimoriadne blízko, víťaz základnej časti hľadá lepšiu formu a potom je tu najkvalitnejšia séria medzi štvrtým a piatym tímom.
Verme, že v play-off sa nám vyrysuje aj siedmy zápas a najideálnejšie hneď počas štvrťfinále.
HK Nitra – HK Dukla Michalovce (stav série 2:2)
Najlepší tím základnej časti si nevyberal súpera, bolo mu jedno, či narazí na Michalovce, Zvolen alebo Liptovský Mikuláš. Nezlomní Michalovčania ale preukazujú mimoriadny entuziazmus, chuť bojovať jeden za druhého a už teraz si získali rešpekt aj mimo zemplínskej oblasti. Najväčšieho ašpiranta na titul trápia a so stavom 2:2 na zápasy nerátal hádam nikto. A čo je najdôležitejšie, zrejme ani Nitrania, ktorí zatiaľ hľadajú svoju novú úroveň. Kouč Andrej Kmeč sám povedal, že mužstvo ešte nedokázalo prepnúť do play-off módu.
Tréner Dukly Erik Čaládi vie, že hrať ofenzívne preteky s produktívnym nitrianskym útokom by bola cesta do žeravého pekla, a preto ušil účinnú taktiku. Michalovce sa spoliehajú na výkony brankárov a impozantného prvého útoku Martel – Roy – Virtanen, ktoré má po štyroch zápasoch dohromady 18 bodov (!!!). Pridali sa brankári Glosár a Durný, druhý menovaný zlikvidoval v druhom zápase 60 zo 62 striel a záver predĺženia chytal s kŕčmi. A práve tu sa tlačí na jazyk otázka, či fyzicky dokážu Michalovce držať krok s Nitrou počas celej série.
Michalovčania zastihli Nitru v treťom zápase v jednom z najhorších výkonov sezóny, čo náležite využili na druhý bod v sérii. Nitrianska odpoveď prišla včera vybojovanou výhrou 3:2, no mohla byť presvedčivejšia a vyššia, lenže „corgoni“ si nepotykali s koncovkou.
Trénerský štáb Nitry posadil Joshuu Lawrencea, do zostavy sa vrátil ruský bek Dmitri Kostenko a ako tajný žolík sa ukazuje Ondrej Molnár. 21-ročný nitriansky rodák skóroval v oboch zápasoch na Zemplíne a včera vsietil víťazný gól. Od kapitána Branislava Mezeia následne dostal v šatni prilbu pre najlepšieho hráča zápasu. Pri takejto forme nemožno ani len uvažovať, že by ho tréneri prehodili do nižšieho útoku, nedajbože nechali ako zdravého náhradníka.
V piatok sa v Nitre odohrá pravdepodobne rozhodujúci zápas. História vraví, že tím, ktorý za stavu 2:2 zvládne piaty zápas, poväčšine dotiahne sériu do úspešného konca.
Ak by sme chceli paralelu, prakticky rovnaký priebeh mala minuloročná séria Košíc s Trenčínom. Východniari boli taktiež pasovaní za najväčšieho favorita na titul, ale proti defenzívnemu systému Dukly mali spočiatku výrazné problémy. Nehovoriac o oduševnenejších výkonoch, v tomto aspekte výrazne zaostávali. Po troch zápasoch tiež prehrávali 1:2, potom ich tréner Dan Ceman skritizoval pred médiami a už nepustili z rúk ani kvetinku.
Nitra má v talóne viac zbraní, Michalovčania zatiaľ ukázali väčšie srdce a odhodlanie. Prežijú aj piatkové nitrianske peklo? Alebo sa definitívne prejaví kvalita držiteľa Pašekovho pohára?
Galéria fotiek (3)
Matej Paulovič a brankár Vladimír Glosár počas prvého zápasu Zdroj: TASR/Henrich Mišovič
HC Slovan Bratislava – HK 32 Liptovský Mikuláš (konečný stav série 4:0)
Liptáci vypoklonkovali v predkole bezduchý a bezkrvný Zvolen a hotovali sa pokračovať v rozprávke aj proti Slovanu. Výsledok série síce na prvý pohľad vyzerá jednoznačne a história sa o pár rokov nebude pýtať, akým spôsobom Slovanisti dokráčali k postupu, no čerstvá pamäť hovorí jasne.
Zápasy nemožno radiť hokejovou kvalitou príliš vysoko, Slovan hral toľko, koľko potreboval, Liptáci bojovali, ale chýbala zjavná rozdielová kvalita v útoku, čo priznal aj sám tréner Aleš Totter. Ale výsledky 3:0, 3:2, 2:1 a 3:2 hovoria úplne jasne. Otázka, či Slovan nájde potrebnú intenzitu v semifinále, kde by sa s takýmito výkonmi nedostal priďaleko.
Obrovským pozitívom je, že Totterova partia po predlhých rokoch vrátila do Liptovského Mikuláša radosť z hokeja. Vopred odpisovaný tím prekonal očakávania, predkolo play-off začal dokonca doma a ukázal, čo znamená hrať so srdcom. Český lodivod si zaslúži dlhotrvajúci potlesk za celú sezónu. V každom rozhovore preukazoval nadšenie a vášeň pre hokej, tak veľmi potrebnú ľudskú stránku, ktorá sa dnes vytráca vo väčšine aspektov skazenej spoločnosti, a skvelý bol aj v rozhovoroch s novinármi. Srší z neho úprimnosť a otvorenosť.
„Som veľmi pyšný na tím, ako sa vrátili ľudia do hľadiska. Dnes som sa bol prejsť pred zápasom, na druhej strane rieky rómska osada a tam sa deti hrali na Sukeľa, Cormiera na Záborského. To je najviac, keď niekoho inšpirujete a deti majú hráčov za vzory. To je viac ako vyhrať sériu,“ vyšlo z Totterových úst po konci série proti Slovanu.
Galéria fotiek (3)
Aleš Totter Zdroj: TASR/Veronika Mihaliková
A presne tu trafil do čierneho. Hokej síce mnohí neraz berú iba ako 60 minút na ľade, ale komunita je niečo, čo má pridanú hodnotu a treba jej prikladať mimoriadnu dôležitosť. Neviete si ju kúpiť za žiadne milióny, iba ju rokmi vybudovať. Pomaly, pracne a mravenčou prácou.
Okrem otvorenosti zaujala po skončení série aj Totterova ambiciózna povaha. Hoci bol čerstvý koniec jednej sezóny, on už myslel na ďalšiu a povedal, že na Liptove sa budú seriózne baviť o mieste v najlepšej šestke a semifinálovej účasti. Koniec-koncov, v lige, ktorá má 12 účastníkov, by cieľ dostať sa do predkola nemal byť ani braný vážne. Samozrejme, v ideálnom svete. Ašpirácie na participáciu medzi najlepšou štvorkou z úst trénera Liptovského Mikuláša znejú nielen odvážne, ale aj zaujímavo.
Najdôležitejšie zo všetkého bude, aby sa Totter nikam nepobral a zostal na Liptove. V klube kontroverzného majiteľa Róberta Ľuptáka nastavil jasnú filozofiu, priniesol živú a správnu hokejovú kultúru a začal niečo, v čom je rozhodne potrebné pokračovať. Dôležité bude, koľko hráčov z kádra sa podarí udržať a ako veľmi bude majiteľ ochotný priplatiť eurá navyše za kvalitných legionárov.
HC Košice – HC MONACObet Banská Bystrica (stav série 1:3)
Keď sa Košice pod Danom Cemanom dostali do dvojgólového vedenia, jestvuje len minimálna šanca, že tvrdý defenzívny diamant dokáže niekto roztrieštiť. Zdá sa, že Bystričanom sa to darí, a rovno niekoľkokrát. V druhom zápase prišli Košičania o náskok 3:1, v treťom vyhrávali 2:0 i 3:1, vo štvrtom kontrolovali duel za stavu 2:1 a Bystrica vyrovnala až pri hre bez brankára. Bolo zaujímavé, že tím spod Urpína sa pri jednogólovom manku netlačil dopredu, ale skôr vyčkával na chybu Košičanov.
Ak chcete dôkaz o vyrovnanosti série, tak všetky štyri duely išli cez predĺženie. Nechýbalo pritom veľa, aby bolo 2:2 na zápasy, Tomáš Mikuš v predĺžení štvrtého stretnutia spálil dve tutovky, keď raz netrafil prázdnu bránu a o pár sekúnd nato ho vychytal Eugen Rabčan.
Práve 24-ročný Levočan si vydobyl miesto jednotky medzi bystrickými žrďami a prevyšuje náprotivka Dominika Riečického, ktorý pustil góly, po ktorých asi nemal najčistejšie svedomie. Vo štvrtom zápase ho nahradil Patrik Jurčák. Bystrickú jednotku môžeme zatiaľ označiť za jeden z x-faktorov série.
Vysvitá aj otázka, či sa na Košičanoch podpisuje únava a možné vyčerpanie z celej sezóny. Predsa len, ako jediní nezasahovali do už beztak úzkeho kádra, zvolili slovenskú cestu a nie je vylúčené, že melú z posledného a hľadajú všetky možné sily tam, kde sa dá. Hnev trénera Cemana po štvrtom zápase bol napriek tomu opodstatnený a pochopiteľný, pretože Košice skrátka mali zvíťaziť.
Bystrický kouč Vlastimil Wojnar hovoril pred začiatkom série o tom, že všetci ich odpisujú ako outsiderov, že podľa analýz a predpovedí nemajú žiadnu šancu. Sú vďaka tomu „barani“ namotivovaní ešte viac? Je to veľmi pravdepodobné. Ako ale Bystrica vyhrala trikrát v predĺžení, karta sa môže pokojne otočiť, pretože zápasy už nemôžu byť tesnejšie. Zdá sa ale, že Bystričania majú v sebe väčšiu vnútornú silu.
Tak či onak, nech by séria dopadla akokoľvek, Košiciam patrí uznanie za slovenský model, ktorý zvolili pre aktuálnu sezónu. O niektorých kľúčových hráčoch sa už po chodbách Steel Arény šušká, že majú podpísané v Česku, no na potvrdenie si radšej počkajme.
Vlci Žilina – HK Poprad (stav série 2:2)
To najlepšie na záver. Zápolenie Žiliny proti Popradu sľubovalo už vopred atraktívny boj od brankárov až po posledného útočníka. Nehovoriac o tribúnach. A zlatý karas priplával k brehu a všetko splnil.
Živočíšna séria vlkov a kamzíkov má atmosféru, výkony brankárov, góly, nechýbajú nadávky z úst aktérov pod vplyvom pochopiteľných emócií, ale ani povstanie z mŕtvych v podaní Popradčanov. Kamzíci treťom zápase prehrávali 0:3, no potom sa prejavila vnútorná sila mužstva a napokon obrátili na 4:3, čím sa viac-menej udržali v sérii, pretože hrozil stav 0:3.
Emócie – negatívne alebo pozitívne – vanú zo všetkých strán a dúfame, že to tak bude aj naďalej. Hokej sa síce nehrá na zásluhy, ale tu sa pýta sedemzápasový scenár, minimálne teda pre nezainteresovaných divákov.
Ak sa pristaviť pri negatívach série, tak tupé popradské presilovky sú jedným z nich. Podtatranci ich hrajú komplikovane, bez hlbšej myšlienky (možno si vzali inšpiráciu od Nitry) a využili zatiaľ iba jednu príležitosť. Na strane druhej, treba udeliť kredit skvele brániacim Žilinčanom.
Od zle zastrúhaných početných výhod Popradu nemožno ignorovať necitlivé pískanie rozhodcov v zápase číslo štyri. Nie, nechceme povedať, že v play-off treba všetko púšťať, ale nie je správny ani opačný extrém. Play-off je nie nadarmo označované za inú súťaž a platiť by to malo aj pre rozhodcovský meter.
Piaty zápas na žilinskom ľade (dnes o 17:30) je tzv. must-watch. Kto si vystrieľa alebo vybráni postupový mečbal?
Autor: © Zoznam/ Ondrej Herceg Zdroj: Športky