Zvykli sme si, že svetová i domáca politika sa často točia okolo ropy. A asi to tak bude dovtedy, kým fosílna doba nezačne odchádzať do minulosti. Ostatne, ani kamenná doba sa neskončila pre nedostatok kameňov, ale príchodom lepších technológií.
Damas Gruska, vysokoškolský pedagóg a publicista
26.03.2026 14:00
Navyše súčasné dianie nám pripomína závislosť od energií prichádzajúcich z problematických oblastí. V diverzifikácii ich zdrojov patrí Slovensko v rámci Európy k najhorším. A súčasný premiér má na tom leví podiel. Nezakryje to neustálym rečnením o Družbe (a družbe).
Jeden ropný produkt je však spájaný priamo s komunálnou politikou. Roku pred voľbami sa zvyklo hovoriť „asfaltovací“. Samosprávy sa usilovne pustili do opravy ciest a chodníkov, čo je jedna z ich najviditeľnejších kompetencií. Samozrejme, asfaltovanie je len slovná skratka pre „predvolebné“ aktivity. Môže mať podobu „natierania“, vysádzania, otvárania detských ihrísk a pod.
K tradičným formám pribudli „vizošky“. A tak dlhé roky sľubované projekty, keď sa už s nimi veľmi nepohlo, pripomenú pred voľbami aspoň nové efektné vizualizácie budúcich stavieb. Tí ostrieľanejší neváhajú vytiahnuť aspoň plány spred štyroch rokov. V Bratislave napríklad čakám na (staré) mapky nových tratí električiek, obrázky dávno sľubovaných prestupových bodov atď.
Aby som bol spravodlivý, pri zdĺhavých povoľovacích procesoch, rigidných rozpočtových pravidlách a limitovaných zdrojoch si samosprávy často musia „našetriť“ na väčšie investície a realizácia objektívne môže padnúť až na volebný rok.
V Bratislave to na úrovni magistrátu nie je nevyhnutne len o asfaltovaní. To tu nemusí byť až tak politicky efektívne: v dôsledku administratívneho členenia a rôzne delených kompetencií volič ani nemusí tušiť, či asfaltuje magistrát, mestská časť – ich hranice nie sú každému jasné – alebo súkromný developer, povedzme v podobe „vyvolanej investície“.
Nehľadiac na to, že asfalt tu má skôr negatívne konotácie. Námestie SNP teraz po dlhom meškaní dláždia a zapĺňajú stromami. Pred poslednými voľbami rezonoval termín dokončenia „petržalskej“ električky, no zdá sa, že ani pri týchto to nemusí byť inak. A celkovo sa zdá, že kampani budú dominovať skôr „malé mestské zásahy“ než veľké, pre rozvoj mesta kľúčové projekty vrátane dopravných.
A, naopak, dá sa dokonca hovoriť o istom ústupe z plánov, princípov a trendov, ktoré pred ôsmimi rokmi pomohli vyhrať primátorovi voľby. Populistické „zmäkčovanie“ parkovacej politiky (v prospech motoristov) je možno reakciou na sľuby protikandidátov, no neostáva pri ňom. Signály voličom sú zmiešané. Od záujmu o obyvateľov až po ukážkovú, v predvolebnom období nevídanú, aroganciu.
Chodci a cyklisti, ktorí mali pôvodne stáť na vrchu dopravnej pyramídy, môžu zažívať isté sklamanie. Možno ešte viac než pomalá výstavba novej infraštruktúry nahnevá, ako sa k nim mesto správa na dennej báze.
(Ne)asfaltovanie sa ma osobne týka denne. V Mlynskej doline. Desaťročia rozbitý chodník, po ktorom tisíce študentov pendluje medzi internátmi a fakultami, nemá kto opraviť – nebýva tam žiaden miestny poslanec ani volič. Ešte horšie je to kúsok vedľa. Počas aktuálnej výstavby novej trolejbusovej trate jediný chodník prechádzajúci popri rušnej komunikácii je nepriechodný. „Vyasfaltovaný“ mal byť za mesiac, nie je ani po piatich. Naopak, nepriechodný je už i ďalší, ktorý ako jediný spája obyvateľov bytovky s okolitým svetom. Na ponosy mesto „reaguje“ pozíciou mŕtveho chrobáka. Kdeže asfaltovanie!