Na rýchle ukončenie iránskej vojny chcú presvedčiť amerického ministra zahraničia Marca Rubia jeho kolegovia z európskych krajín skupiny G7. Britská ministerka Yvette Cooperová pred začiatkom rokovania uviedla, že chce hovoriť aj o úlohe, ktorú v pomoci Iránu zohráva Rusko. Rubio priletel do Francúzska s ťažkým cieľom vysvetliť spojencom americkú stratégiu v Iráne, proti ktorej má väčšina krajín námietky, napísala agentúra AP.
Foto: TASR/AP, Brendan Smialowski
Na snímke v popredí sprava vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová, šéf nemeckej diplomacie Johann Wadephul, jeho juhokórejský rezortný kolega Čo Hjon, britská ministerka zahraničných vecí Yvette Cooperová, šéf indického rezortu diplomacie Subrahmanjam Džajšankar, americký minister zahraničných vecí Marco Rubio, francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot a kanadská ministerka zahraničných vecí Anita Anandová počas stretnutia ministrov zahraničných vecí skupiny G7 v Paríži v piatok 27. marca 2026.
„Chceme rýchle riešenie (vojny), ktoré umožní návrat bezpečnosti a stability do regiónu a povedie k znovuotvoreniu Hormuzského prielivu,“ povedala podľa AFP krátko pred začiatkom druhého dňa dvojdňovej ministerskej schôdzky Cooperová. Irán by podľa nej už nemal dostávať možnosť brať si zvyšok sveta za rukojemníkov tým, že znemožňuje lodný transport prielivom, ktorým normálne prúdi okolo pätiny svetovej ropy. Podobne sa v minulých dňoch vyjadrovali aj jej kolegovia z ďalších európskych krajín. Prudký rast cien ropy a plynu vedie ekonómov k obavám z budúcich dopadov na ekonomiku, vrátane vysokej inflácie či obmedzenia rastu HDP.
Dopad iránskej rakety vymrštil auto, vo vzduchu robilo piruety
Video
Zvyšky iránskej rakety zasiahli vo štvrtok ráno 26. marca 2026 štvrť v Kafr Kásim neďaleko Tel Avivu v Izraeli. / Zdroj: Reuters
Skupinu G7 tvoria USA, Kanada, Británia, Francúzsko, Taliansko, Nemecko a Japonsko. Ministri európskych štátov sa už vo štvrtok zhodovali, že chcú s Rubiom hovoriť o možnostiach ukončenia vojny, šéf americkej diplomacie však prišiel až na druhý deň rokovaní v priestoroch stredovekého kláštora Vaux-de-Cernay pri Paríži.
Rubio pred stretnutím uviedol, že sa na neho teší, ministrom však odkázal, že by ich krajiny mali byť vďačné, že prezident Donald Trump je ochotný „vysporiadať sa s takou hrozbou“, akou je Irán. Trump na začiatku vojny hovoril o tom, že cieľom je znemožniť Iránu získať jadrovú zbraň. S predlžujúcim sa konfliktom však jeho kritici čoraz častejšie označujú americké zámery v Iráne za nejasné.
Americký minister sa s kolegami z krajín NATO – medzi ktoré patria všetky štáty G7 okrem Japonska – schádza po tom, ako Trump kritizoval alianciu, že USA nepomôže s Iránom, a nazýval spojencov zbabelcami. Európske krajiny sa odmietajú priamo zapojiť do vojny, v posledných dňoch však niektoré z nich prisľúbili, že budú hľadať možnosti, ako zabezpečiť lodnú dopravu v Hormuzskom prielive.
Čítajte viac Kto naozaj riadi Irán? A čo všetko vydrží režim v Teheráne? Odpovedá historik, ktorý už jednu vojnu zažil Cooperová pred rokovaním tiež obvinila Rusko, že pomáha Iránu pri útokoch na americké základne, a vyhlásila, že chce o téme hovoriť s celou G7. Podľa niektorých médií dodáva Rusko Teheránu satelitné snímky, ktoré mu pomáhajú zamerať pred útokom americké ciele v oblasti.