„Kolegyne ho sledovali cez oponu. Jedna z nich potom prišla za mnou do maskérne a povedala mi – Ja to vidím, vy sa zoberiete. A tak sa stalo,“ spomína Kristína Turjanová, ktorá Martinovi spočiatku odmietala čo i len odpísať. Dnes je jej pevným zázemím a hoci ju napĺňa aj úspech na hereckom poli, najväčšiu vďačnosť v živote cíti za niečo celkom iné.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo.php?fbid=1141032682635538&set=a.589046696114504&type=3&ref=embed_post
Chcela byť lekárkou
Babička pôsobila v ochotníckom divadle, dedko zasa veľa čítal, no herectvo sa v rodine Kristíny Turianovej nijako zvlášť nepresadzovalo. Ona sama pritom mala len šesť rokov, keď začala v škôlkach hrávať predstavenia s máňuškami, a už v pätnástich stála na profesionálnej scéne.
„Pôvodne som chcela byť zdravotnou sestrou, ako je moja mama, alebo lekárkou. Zistila som však, že ma nebavia predmety, ktoré s tým súvisia, takže som to vzdala. Svoje rozhodnutie ani s odstupom času neľutujem, niekedy si človek zafrfle, ale myslím si, že to je normálne v každom povolaní,“ zhodnotila dávnejšie pre SME známa umelkyňa.
Po základnej škole jej kroky smerovali priamo na konzervatórium a neskôr aj na Vysokú školu múzických umení. Keď štúdium úspešne dokončila, prijala angažmán v Divadle Andreja Bagara v Nitre a hoci si v tom období podľa vlastných slov nemohla veľmi vyberať, toto rozhodnutie nikdy neoľutovala. Divadlo jej totiž dáva veľa cenných skúseností a práve roky strávené na javisku z nej robia tvárnejšiu a vyzretejšiu herečku.
Musel o ňu zabojovať
„V dobe, kedy som ja končila vysokú školu, sa u nás toho veľa nerobilo. Netočili sa seriály, respektíve boli tu len také pokusy, ktoré rýchlo skončili. Ostať na voľnej nohe by pre mňa znamenalo ísť cestou dabingu, čo som nechcela. Tak som začala hrať v Divadle Andreja Bagara, kde som doteraz odohrala množstvo krásnych postáv, takže to vôbec neľutujem,“ vysvetlila v inom rozhovore pre denník SME. A práve práca je dnes oblasťou, v ktorej musia s manželom pre seba hľadať pochopenie.