Neandertálci pôsobia v populárnej predstave ako drsní lovci, ktorí zaplnili Európu a veľkú časť Ázie. Realita však častokrát pôsobí menej vznešene, než naše predstavy. Nové výskumy ukázali, že ich bolo prekvapivo málo a žili v malých, izolovaných skupinách. To malo jeden zásadný dôsledok, často sa rozmnožovali medzi sebou.
Neandertálci žili v menších skupinách, ktoré boli od seba ďalej
Vedci analyzovali DNA viacerých neandertálcov z rôznych častí Eurázie, informuje IFL Science. Porovnali jedinca zo sibírskej Denisovej jaskyne, ďalšieho z toho istého miesta a jedinca z Chorvátska. Genetické rozdiely medzi týmito skupinami boli väčšie než rozdiely medzi niektorými dnešnými ľudskými populáciami, ktoré žili oddelene oveľa dlhšie. To znamená jediné, neandertálci netvorili jednu prepojenú populáciu, ale množstvo malých „ostrovov“, ktoré sa medzi sebou takmer nestretávali.
Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ
„Úroveň genetických rozdielov bola vyššia než medzi najviac odlišnými modernými ľuďmi,“ hovoria autori štúdie.
Jedným dychom dodávajú, že takýto výsledok nevznikol bez dlhodobej izolácie.
Zdroj: DALL-E, Vosvetiet.sk
Incest bol podľa autorov štúdie na dennej rutine
Keď skupina obsahovala len pár jedincov, výber partnerov sa drasticky zúžil. Neandertálci sa tak často dostali do situácie, keď siahli po najbližších dostupných partneroch, doslova.
Analýza DNA jedného neandertálca z pohoria Altaj ukázala extrémny prípad. Jeho rodičia boli pravdepodobne poloviční súrodenci. Takéto blízke príbuzenské kríženie viedlo k hromadeniu škodlivých mutácií.
Populárna spravodajská aplikácia pre iOS a Android dostala veľkú aktualizáciu. Pribudlo množstvo nových funkcií, ktoré musíš vyskúšať
Dlhodobo to znamenalo vyšší výskyt vrodených vád, slabšiu odolnosť organizmu a nižšiu plodnosť. Celkový obraz tak nepôsobil stabilne. Vedci odhadli, že populácia neandertálcov pozostávala len z niekoľkých tisíc reprodukčných párov roztrúsených na obrovskom území.
Druhý výskum sa pozrel na mitochondriálnu DNA neandertálcov z rôznych častí Európy. Približne pred 73 000 rokmi zasiahla kontinent extrémna doba ľadová. Neandertálci stratili veľkú časť svojho územia a prežili len v menších útočiskách, najmä na juhu Francúzska a na Pyrenejskom polostrove.
Tento moment vytvoril populačné „úzke hrdlo“. Väčšina genetickej rozmanitosti zmizla a prežila len malá skupina jedincov.
„Väčšina genetickej rozmanitosti bola nahradená jedinou mitochondriálnou líniou,“ tvrdia autori.
Keď sa podnebie neskôr zlepšilo, neandertálci sa síce rozšírili späť, no genetická pestrosť sa už neobnovila.
Izolácia predstavovala problém aj pre ich kultúru a technologický rozvoj
Malé skupiny nemali len genetický problém. Izolácia zasiahla aj kultúru a technológie. V skupine s približne 10 až 15 členmi sa vedomosti šírili pomaly. Ak zomrel jediný človek, ktorý ovládal výrobu špecifického nástroja, táto znalosť zmizla spolu s ním.
Moderní ľudia fungovali inak. Vytvorili väčšie a prepojené siete. Nový nápad sa dokázal rozšíriť na veľké vzdialenosti a prežil aj stratu jednotlivcov. Neandertálci neboli menej inteligentní, no ich sociálna štruktúra im nedovolila inovovať rovnakým tempom.
Po skončení ľadovej doby sa neandertálci opäť rozšírili po Eurázii. Na prvý pohľad to vyzeralo ako návrat k normálu.
Lenže populácia zostala malá a geneticky oslabená. Takýto systém fungoval na hrane. Každá ďalšia zmena mala väčší dopad než pri početnej populácii.
Zdroj: Vosveteit.sk, AI
Boj medzi moderným človekom a Neandertálcom existoval, no nebol to najvážnejší problém
Keď sa pred približne 45 000 rokmi objavili v Európe moderní ľudia, situácia sa ešte viac skomplikovala. Homo sapiens prišiel v oveľa väčších počtoch a vytvoril hustejšie populácie.Neandertálci sa nedostali len do konfliktu. Časť z nich sa s modernými ľuďmi aj miešala.
A práve tu nastal zaujímavý zlom. Pri tak malom počte neandertálcov a veľkom počte moderných ľudí došlo k takzvanému „genetickému zaplaveniu“. Neandertálci sa postupne rozpustili v genofonde prichádzajúcich populácií.
Ak máš neafrický pôvod, tvoje telo nesie približne 1,5 až 2,1 % neandertálskej DNA. Nejde o symbolický zvyšok, tieto gény ovplyvňujú napríklad imunitný systém alebo vlastnosti pokožky.
„Efektívna veľkosť populácie zostala nízka a následne prudko klesla,“ hovoria autori.
Tieto nové štúdie ukázali, že neandertálci nečelili jednej katastrofe. Ich problém vznikal postupne. Začalo to izoláciou a incestom. Nasledovala strata genetickej rozmanitosti, čím vznikol krehký systém.
Keď prišli väčšie zmeny, nemali dostatočnú rezervu. Zároveň však úplne nezmizli. Ich genetická stopa prežila v moderných ľuďoch a dodnes ovplyvňuje naše telo. Skôr než jednoduchý príbeh o vyhynutí tak ide o komplikovaný proces, v ktorom sa jeden druh postupne prelial do druhého.
Páčil sa vám článok? Sledujte nás na Facebooku