Vedci zo Stanford University sledovali život afrického tyrkysového halančíka od narodenia až po smrť a zistili, že správanie ryby už v strednom veku dokáže prezradiť, ako dlho pravdepodobne prežije. Štúdia podporovaná Knight Initiative for Brain Resilience sledovala ryby ako v laboratórnej verzii filmu Truman Show, každý pohyb bol zaznamenaný kamerami v samostatných nádržiach.
Štandardné výskumy starnutia porovnávajú mladé a staré zvieratá, ale tieto „momentky“ neukazujú, ako sa starnutie vyvíja u jednotlivcov. Vedci chceli vidieť celý proces v reálnom čase. Halančíky sa na to hodila ideálne, žijú len 4 až 8 mesiacov, no mozog a genetika sú podobné tým u dlhšie žijúcich stavovcov, vrátane ľudí.
Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ
V laboratóriu sledovali 81 rybiek a vytvorili miliardy videozáznamov, z ktorých analyzovali pohyb, postoj, odpočinok a rýchlosť. Vedci identifikovali až 100 tzv. „behaviorálnych slabík“, teda krátkych opakujúcich sa akcií, ktoré tvoria základ toho, ako ryba pláva a odpočíva.
„Správanie je úžasne komplexný ukazovateľ, ktorý odráža, čo sa deje v mozgu aj tele,“ vysvetlila Anne Brunet, profesorka genetiky na Stanforde: „Molekulárne značky zachytávajú len útržky biológie, správanie ukazuje celý organizmus, neinvazívne a kontinuálne.“
Rozbitie mýtu o „genetickom predurčení“
Aj keď mali ryby takmer identické štartovacie podmienky a podobnú genetiku, ich životné cesty sa dramaticky rozchádzali. To naznačuje, že starnutie nie je len naprogramované v DNA, ale vzniká z drobných kumulatívnych zmien v tom, ako organizmus funguje a reaguje na prostredie. Pre človeka to znamená, že dĺžka života závisí nielen od rodičov, ale aj od toho, ako systém „vychytáva“ kritické fázy starnutia.
Zdroj: photobac / depositphotos.com
Kratší život sa odzrkadľuje aj na tom, ako spíme
Ryby, ktoré žili kratšie, spali viac cez deň, zatiaľ čo tie, ktoré prežili dlhšie, odpočívali hlavne v noci. Spánok nie je len pasívny odpočinok, ale aktívny proces údržby tela.
Populárna spravodajská aplikácia pre iOS a Android dostala veľkú aktualizáciu. Pribudlo množstvo nových funkcií, ktoré musíš vyskúšať
„Zmeny správania už skoro v živote nám hovoria o budúcom zdraví a dlhovekosti,“ poznamenal Ravi Nath, jeden z autorov štúdie.
U ľudí sú poruchy spánku, ako rozpad spánkového cyklu alebo nadmerná denná únava, spojené s neurodegeneratívnymi ochoreniami. Denné spanie u ryby teda môže signalizovať, že vnútorná biológia už nezvláda opravy tak efektívne, čo nám môže pomôcť lepšie pochopiť riziká starnutia aj u ľudí.
Starnutie neprebieha plynulo. Ryby prešli dvoma až šiestimi rýchlymi zmenami správania, každá trvala pár dní, medzi nimi nasledovali stabilné obdobia trvajúce týždne.
„Očakávali sme pomalý, postupný proces,“ hovorí spoluautorka Claire Bedbrook: „Namiesto toho sa ryby držia stabilne a potom prejdú rýchlo do novej fázy.“
Vedci prirovnávajú starnutie k Jenga veži, dlhé obdobia stability prerušené krátkymi tranzitnými fázami, kedy sa systém chveje. Práve tieto kritické okná môžu byť cieľom zásahu, úpravou stravy, životného štýlu alebo liekov sa môže stabilizovať fáza a oddialiť „pád“.
Čo na starnutie povedala biológia
Génová aktivita v ôsmich orgánoch ukázala rozdiely najmä v pečeni, kde ryby s kratším životom mali vyššiu aktivitu génov zodpovedných za produkciu bielkovín a bunkovú údržbu. Správanie teda odráža vnútorné procesy tela a môže slúžiť ako citlivý ukazovateľ starnutia.
Zdroj: Vosveteit, Pixabay (OpenClipart-Vectors)
„Dve zvieratá rovnakého veku môžu mať úplne odlišné trajektórie starnutia len podľa ich správania,“ dodáva Nath.
Vedci plánujú skúmať, či sa trajektórie starnutia dajú ovplyvniť a či sa princípy pozorované u halančíkov potvrdia aj u ľudí, najmä s využitím fitness náramkov, či smart hodiniek a dlhodobého sledovania. Cieľom nie je zastaviť starnutie. Vedci chcú predĺžiť stabilné obdobia medzi „pádmi“ a lepšie porozumieť tomu, ako sa starnutie vyvíja u každého z nás.
Tento výskum ukazuje, že starnutie je dynamický proces, ktorý závisí od drobných rozhodnutí a vzorcov správania. Nezávisí teda len od génov a že monitorovanie správania môže ponúknuť nový pohľad na zdravý a dlhý život.
Páčil sa vám článok? Sledujte nás na Facebooku