Nie je Michal Šimečka skôr politik, ktorý už len presviedča presvedčených voličov a nemá kapacitu zájsť ďalej v získavaní voličov?
Foto: Pravda, Robert Huttner
Michal Šimečka na sneme Progresívneho Slovenska
Medzi základy politickej slušnosti by malo patriť nezasahovanie do vnútorných záležitostí iných strán. Personále otázky nevynímajúc. V prípade Igora Matoviča sme si zvykli už na všeličo, preto vlastne ani nemohol prekvapiť tým, že sa zahral na externého poradcu alebo komentátora Progresívneho Slovenska.
Matovič vyhlásil, že progresívci si na svojom sneme opätovným zvolením Michala Šimečku za predsedu strany vybrali najslabšieho súpera pre Roberta Fica. Vyznelo to aj ako nemiestna poznámka, zvlášť s prihliadnutím, že ide o dvoch opozičných lídrov.
To je však len jedna časť mince. Obrazne povedané na jej druhej strane by sa dali vyryť slová o tom, že Matovič sa v tomto prípade asi nemýli. Naozaj progresívci vidia v Šimečkovi charizmatického lídra? A skutočne považuje on seba za takého politika, ktorý po najbližších voľbách má ambíciu postaviť sa na čelo vlády?
Nedá sa spochybniť, že Šimečka to myslí so Slovenskom dobre. Lenže iba chcieť niečo dosiahnuť nepostačuje. Naozaj je lídrom, ktorý sa dokáže prihovoriť bežným ľuďom hlavne z vidieku? Nie je to skôr politik, ktorý už len presviedča presvedčených voličov a nemá kapacitu zájsť ďalej v získavaní voličov?
Je Šimečka líder s iskrou v očiach, z ktorého by vyžarovala charizma ako kedysi v prípade Tony Blaira v Británii? Aj on sa pritom usiloval dostať sa k moci v podobnom veku. Alebo cítite zo Šimečku závan nádeje ako pred niekoľkými rokmi veľa Francúzov pri pohľade na porovnateľne mladého Emmanuela Macrona? Mimochodom, možno nebudeme ďaleko od pravdy s poznámkou, že Šimečkovi pomáha priazeň v časti mediálneho priestoru.
Šancu na reparát PS nevyužilo. Nielen na vlastnú škodu, ale asi celej opozície.
Svojich obľúbencov totiž nachádzajú nielen konšpiračné médiá…
O tom, že Šimečka nemá medzi voličmi PS silné postavenie, napovedajú výsledky parlamentných volieb zo septembra 2023. Progresívcov volilo viac ako 533-tisíc ľudí, pričom ich šéf získal zhruba 303-tisíc preferenčných hlasov.
Dá sa to vnímať aj tak, že viac ako dve pätiny stúpencov PS sa s ním celkom nestotožnilo. Naopak, Petra Pellegriniho, ktorého vtedajší Hlas podporilo niečo viac ako 436-tisíc voličov (čiže menej ako PS), krúžkovalo takmer 338-tisíc ľudí.
Matovič sa nemýli v tom, keď utrúsil, že lepším lídrom ako Šimečka by bol napríklad Ivan Korčok. Skúsený diplomat, ktorý v druhom kole prezidentských voľbách získal viac ako 1,24 milióna hlasov. Samozrejme, že porovnávanie tohto údaju s preferenčnými hlasmi Šimečku by bolo miešanie jabĺk s hruškami, no nič to nemení na veľkom potenciáli Korčoka.
Vyznelo by elegantne, keby už po príchode Korčoka do PS Šimečka prenechal svoju funkciu jemu. A možno skalní priaznivci neúspešného prezidentského kandidáta, ktorý prehral duel s Pellegrinim, sa dodnes pýtajú, prečo si nedal podmienku, že k progresívcom sa pridá jedine, ak mu umožnia viesť stranu. Šancu na reparát PS nevyužilo. Nielen na vlastnú škodu, ale asi celej opozície.