Silné zemetrasenia zvyčajne poznáš len z grafov a seizmických kriviek. Tentoraz však vedci získali niečo oveľa konkrétnejšie. Kamera zachytila samotný pohyb zeme v reálnom čase, priamo počas silného otrasu.
V marci 2025 zasiahlo Myanmar zemetrasenie s magnitúdou 7,7. Epicentrum ležalo blízko Mandalay a otrasy patrili medzi najsilnejšie za viac než storočie. Zemetrasenie vzniklo na zlome Sagaing Fault, kde sa dve časti zemskej kôry posúvajú horizontálne vedľa seba.
Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ
To, čo robí tento prípad výnimočným, nie je len samotná sila otrasu. Bezpečnostná kamera zachytila moment, keď sa zem pohla. Vedci z Kyoto University následne analyzovali video snímku po snímke a pomocou pixelovej korelácie presne zmerali posun jednotlivých bodov obrazu, píše Science Daily.
Výsledné video ukazuje scenár, ktorý len tak neuvidíš. Zem sa na zlome posunula o 2,5 metra za približne 1,3 sekundy, pričom maximálna rýchlosť dosiahla viac než 3 metre za sekundu. To zodpovedá rýchlosti bežiaceho človeka, lenže tu sa nepohybovalo telo, ale samotný povrch planéty.
Takýto posun môže predstavovať problém pri výstavbe budov
Práve číslo 1,3 sekundy vyvoláva medzi inžiniermi obavy. Väčšina budov sa navrhuje tak, aby zvládla trasenie, teda vibrácie, ktoré prichádzajú vo vlnách. Lenže takto rýchly a prudký posun predstavuje iný problém. Ak sa základy posunú o metre v priebehu sekundy, horná časť budovy nestihne reagovať. Zotrvačnosť vytvorí extrémne šmykové napätie, ktoré môže konštrukciu poškodiť alebo zrútiť.
Populárna spravodajská aplikácia pre iOS a Android dostala veľkú aktualizáciu. Pribudlo množstvo nových funkcií, ktoré musíš vyskúšať
Zdroj: isoga / Shutterstock.com
„Krátke trvanie pohybu potvrdzuje tzv. pulzný typ zlomu, pri ktorom sa posun šíri ako koncentrovaný impulz, podobne ako vlna na koberci, keď ho niekto trhne,“ hovorí hlavný autor štúdie Jesse Kears.
Tento „impulz“ znamená, že energia sa neuvoľní postupne, ale v krátkom a intenzívnom náraze. Pre statikov ide o zásadnú informáciu, najmä pri návrhu vysokých budov v seizmických oblastiach.
Video prinieslo ešte jeden detail, ktorý mení zaužívané predstavy. Pohyb zlomu neprebiehal po dokonale rovnej línii. Analýza ukázala mierne zakrivenú dráhu. Na prvý pohľad ide o drobnosť, no pre fyziku zemetrasení má veľký význam.
Zakrivenie totiž zvyšuje trenie medzi horninami. Podobne ako pri jazde autom, v zákrute sa pneumatiky viac „zahryznú“ do asfaltu. V prípade zlomu to znamená, že časť energie sa spotrebuje na trenie a menšia časť sa prenesie do okolia vo forme seizmických vĺn.
To núti vedcov prepočítať doterajšie modely. Tie často pracovali s jednoduchším predpokladom rovného zlomu. Realita ukazuje, že priebeh môže byť zložitejší a energetická bilancia zemetrasenia sa môže meniť.
„Neočakávali sme, že tento videozáznam prinesie tak bohaté množstvo detailných pozorovaní. Takéto údaje sú kľúčové pre pochopenie fyziky zemetrasení,“ dodáva Kearse.
Vďaka kamerám sa mestá môžu stať živými laboratóriami
Objav má ešte jeden rozmer, ktorý presahuje samotnú geológiu. Ukazuje, že aj bežné technológie môžu zohrávať úlohu vo vede. Profesionálne seizmografy stoja veľké peniaze a pokrývajú len vybrané oblasti. Naopak, bezpečnostné kamery sa nachádzajú prakticky všade.
Vedci ukázali, že pri správnej analýze dokáže aj obyčajný záznam poskytnúť dáta porovnateľné s drahými prístrojmi. To otvára novú možnosť, mestá v seizmických oblastiach sa môžu stať rozsiahlymi „živými laboratóriami“.
V budúcnosti môže umelá inteligencia analyzovať tisíce hodín záznamov a hľadať podobné momenty. Každý zachytený posun by pridal ďalší kúsok do skladačky, ktorá vysvetľuje správanie zlomov.
Zemetrasenia tak postupne prestávajú byť úplne neuchopiteľným javom. Priame pozorovania prinášajú detaily, ktoré doteraz chýbali. Tento konkrétny záznam ukázal, že aj krátky moment – trvajúci len niečo vyše sekundy – môže zásadne zmeniť spôsob, akým vedci aj inžinieri premýšľajú o pohybe zeme.
Páčil sa vám článok? Sledujte nás na Facebooku