Opäť padol rekord. Na Slovensku pracuje historicky najviac cudzincov. Len od konca roka 2024 ich počet narástol takmer o 30 percent a v porovnaní s rokom 2020, počas pandémie koronavírusu, ide dokonca viac ako o 112-percentný nárast. Podľa najnovších údajov totiž vo februári u nás pracovalo 146 558 cudzincov. Najväčšiu skupinu naďalej tvoria Ukrajinci, za nimi nasledujú pracovníci z Indie, Srbska, Česka či Rumunska. Rýchlo však pribúdajú aj ľudia z krajín Ázie, najmä z Uzbekistanu, Vietnamu, Filipín a Nepálu.
Dôvod spočíva v tom, že firmy na Slovensku dlhodobo zápasia s nedostatkom pracovnej sily – a bez zahraničných zamestnancov by viaceré prevádzky, fabriky či logistické centrá fungovali len ťažko. Cudzinci sa tak počas posledných rokov stali prirodzenou súčasťou nášho trhu práce.
Zároveň sa však mení štruktúra krajín, odkiaľ títo ľudia pochádzajú. Hoci najpočetnejšiu skupinu zahraničných pracovníkov na Slovensku stále tvoria Ukrajinci (vyše 53-tisíc), čoraz výraznejšie rastie podiel ľudí z Ázie. Aj to naznačuje, že slovenský trh práce sa pri hľadaní zamestnancov opiera o čoraz vzdialenejšie krajiny.
Čítajte viac Koniec Autobusovej stanice na Nivách? Autá aj cestujúci skončia na okraji, kraj sa chce zbaviť kolón Podľa analytika Národnej banky Slovenska (NBS) Michala Doliaka sa celková situácia na trhu práce na začiatku roka mierne zlepšila, keď vo februári po desiatich mesiacoch prvýkrát klesol počet nezamestnaných a miera nezamestnanosti bola na úrovni 6,2 percenta. Odborník zároveň upozornil, že vo februárových štatistikách sa tento vývoj prejavil aj príchodom viac než 2-tisíc nových pracujúcich cudzincov, čo bolo najviac za posledné tri mesiace.
Aj najnovšia jarná ekonomická prognóza NBS potvrdzuje, že zahraniční pracovníci pomáhajú tlmiť výpadok domácej pracovnej sily. Centrálna banka upozornila, že koncom minulého roka ďalej rástol počet ekonomicky neaktívnych ľudí, najmä starobných dôchodcov, osôb zostávajúcich doma z rodinných dôvodov či ľudí na rodičovskej dovolenke. Odlev ľudí z trhu práce pritom podľa NBS kompenzoval práve prílev cudzincov, ktorých počet dosiahol v poslednom štvrťroku 2025 rekordnú úroveň.
Nárast o tisícky percent
V uliciach veľkých miest ich stretávame čoraz častejšie – väčšinou majú na chrbte vak s logom niektorej z veľkých doručovacích spoločností, ktoré na Slovensku pôsobia. Zväčša ide o Indov či Nepálcov, ktorí k nám prichádzajú za prácou. Počas posledných rokov pritom ich počty doslova trhajú rekordy.
Štatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré sa venujú zamestnávaniu cudzincov, hovoria jasnou rečou. Zatiaľ čo ešte pred desiatimi rokmi na Slovensku pracovalo menej ako 140 ľudí z Indie, dnes ich je už viac ako 10-tisíc – ide o nárast, ktorý sa pohybuje na úrovni približne 7 400 percent. Sú tak druhou najpočetnejšou pracujúcou skupinou cudzincov po spomínaných Ukrajincoch.
Čítajte viac Ukrajinská vojačka, ktorá ničí ruské drony: V armáde nerozhoduje či ste muž, alebo žena
V prípade Nepálcov tieto čísla udierajú do očí ešte výraznejšie. Ešte vo februári 2016 evidovali úrady iba troch ľudí z tejto ázijskej krajiny, dnes ich na Slovensku pracuje viac ako 3 200. Tu už sa nedá hovoriť len o štatistickej zaujímavosti, ale o viditeľnej zmene v štruktúre zahraničnej pracovnej sily.
Indovia už medzitým na slovenskom trhu práce preskočili viaceré tradične silné národnosti z regiónu. Je ich viac než Čechov (7 358) aj Rumunov (6 939) a výrazne viac než Maďarov (6 407). Z krajiny, ktorá bola ešte pred niekoľkými rokmi na okraji evidencie, sa tak stal jeden z hlavných zdrojov pracovnej sily pre slovenské firmy.
Podobný príbeh, hoci v menších absolútnych číslach, píšu aj Nepálci. Tých je už viac ako pracovníkov z Poľska (2 944) a veľmi blízko sú aj k Vietnamcom (3 664) či Filipíncom (3 424), ktorí takisto patria medzi rastúce ázijské komunity na slovenskom trhu práce. Keď sa navyše spočítajú pracovníci z Indie, Uzbekistanu, Vietnamu, Filipín a Nepálu, spolu ich je už vyše 26-tisíc. To je citeľne viac než v prípade Čechov, Poliakov a Maďarov dohromady.
Práve tieto porovnania najlepšie ukazujú, ako rýchlo sa mení mapa zahraničnej pracovnej sily na Slovensku. Kým kedysi dominovali najmä susedné štáty a krajiny Balkánu, dnes sa čoraz vyššie v rebríčku posúvajú štáty z Ázie.
Pomohlo aj vládne opatrenie
Prísunu ľudí zo spomínaných ázijských krajín zrejme pomohlo aj vládne nariadenie. Kabinet ešte v decembri 2025 schválil úpravu, podľa ktorej môžu pracovníci z tretích krajín v oblasti dopravy dostať na Slovensku národné víza najviac na jeden rok namiesto dovtedajšej lehoty 180 dní. Zmena sa týka vodičov autobusov a vodičov ťažkých nákladných vozidiel či kamiónov v medzinárodnej doprave a platiť začala od 1. januára 2026. Rezort práce zároveň počítal s tým, že v tomto režime by sa mohlo udeliť najviac 5-tisíc národných víz a že opatrenie bude v záujme Slovenska do 31. decembra 2026.
Štát tým v zásade priznal, že v časti ekonomiky už nestačí spoliehať sa len na domácich ľudí alebo pracovníkov z EÚ. V každom prípade platí, že tak vypočul aj volanie firiem po zmene. „Zamestnávanie cudzincov predstavuje efektívne riešenie najmä v prípadoch, keď na trhu chýbajú odborníci s potrebnými kvalifikáciami alebo pracovná sila na menej atraktívne pozície. Napriek tomu, že mnohé európske krajiny úspešne využívajú pracovný potenciál migrantov, Slovensko sa zatiaľ nestalo cieľovou destináciou pre zahraničných pracovníkov,“ skonštatovala už skôr v analytickom komentári Republiková únia zamestnávateľov.
Čítajte viac Šetrenie na odvodoch, katastrofa pre bývanie. Zmena živnosti môže stopnúť kúpu bytu o celé roky Ministerstvo práce v dôvodovej správe priamo uviedlo, že cieľom zmeny je „zvýšiť stabilitu zamestnania cudzincov“ a zároveň „znížiť mieru fluktuácie pracovníkov“, ktorá sa pri polročných vízach v praxi ukázala ako problém. Podľa rezortu bola šesťmesačná lehota krátka nielen z pohľadu zamestnávateľov, ale aj z pohľadu samotnej stabilizácie pracovnej sily.
Ministerstvo argumentovalo aj tým, že kratší režim dával firmám iba obmedzený čas na adaptáciu a zaškolenie nového človeka. Zároveň upozornilo na špekulatívne príchody pracovníkov, ktorí po krátkom čase zo Slovenska odchádzali ďalej do iných štátov Európskej únie. Aj preto rezort tvrdil, že predĺženie víz má posilniť „dôveru v systém riadeného príchodu pracovnej sily“ a znížiť potrebu častého nahrádzania zamestnancov.
Z pohľadu trhu práce je dôležité aj to, pre koho sa pravidlá menili. Vláda nimi cielila na cestnú dopravu, teda na segment, ktorý podľa ministerstva dlhodobo zápasí s nedostatkom profesionálnych vodičov autobusov aj nákladných áut. Samotný rezort otvorene priznal, že dopravcovia sú preto nútení hľadať pracovnú silu v tretích krajinách.