Medzinárodný súd pre námorné právo v Hamburgu predbežne potvrdil: Slovensko má legitímny nárok na územie v Arktíde. Nová Kysucká Zem (Terra Kysuca Nova) už nie je len legendou z denníkov polárnika, ale slovenskou exklávou pod správou Žilinského samosprávneho kraja.
Právny unikát: Podmienka, ktorá „zaspala“ na 100 rokov
Kľúčom k celému úspechu sa stal dokument, ktorý amatérski polárnici našli v kovovom puzdre priamo v trupe znovuobjavenej „Kysuckej strely“. Ide o originál dohody s dánskym kráľovským miestodržiteľom v Nuuku z októbra 1916. Ako vieme, v roku 1916 sa kysucký rodák V. Mlynár pokúšal dobiť severný pól na aerosaniach vlastnej výroby. Vstúpiť na severný pól sa mu pravdepodobne nepodarilo, ale pre Slovensko je výnimočnejšia iná udalosť. Ide o objavenie zeme, ktorá by mala teraz patriť našej vlasti. Výskumom ľadovca a jeho nezvyčajného zlomu usúdil, že nestojí na hlavnom ostrove Grónsko, ale na ostrove, ktorá sa počas miliónov rokov tektonických zmien od ostrova odtrhla.
Vzácna fotografia stroja slovenského objaviteľa a vynálezcu
Objaviteľ Mlynár vtedy úradom nahlásil objav ostrova o rozlohe približne 30 km2, ktorý sa v dôsledku vtedajšieho extrémneho zaľadnenia javil ako súčasť pevniny. Dáni, presvedčení, že ide o bezcenný kus ľadu a že Mlynárom spomínaný štát „Slovensko“ je len utópiou, podpísali historický dekrét. Ten uvádza, že v prípade potvrdenia ostrovného charakteru územia a vzniku samostatného Slovenska, prechádza držba pôdy na tento štátny útvar.
2026: Rok, kedy sa ľad rozostúpil a odhalil tajomstvo
Dokument, spolu so stratenými polárnymi saňami, sa na viac ako sto rokov stratil. Až nedávno, vplyvom globálneho otepľovania, došlo k jeho objaveniu.
Satelitné snímky donedávna ukazovali v tejto časti Grónska súvislú vrstvu ľadu. Avšak otepľovanie v marci 2026 prinieslo šokujúci obrat. Obrovský šelfový ľadovec sa odtrhol a odhalil skalnatý masív s jasne definovanými hranicami. Nová Kysucká Zem sa ukázala svetu v plnej kráse.
„Geologické zloženie ostrova je identické s flyšovým pásmom našich Kysúc. Sú tam dokonca útvary pripomínajúce naše skalné gule,“ uviedol pre náš server historik M. Liščák, ktorý koordinuje výskum priamo z miesta objavu.
Stále prebiehajúci výskum: Grónsko 2026
Žilinská župa preberá žezlo
Keďže Vladimír Mlynár pochádzal z Vysokej nad Kysucou, podľa medzinárodných dohôd o nástupníctve, prechádza správa územia pod jeho domovský región. Navyše je k novej zemi od Slovenska geograficky najbližšie. Preto kraj už podniká prvé kroky:
Katastrálny zápis: Ostrov bol oficiálne zapísaný ako vysunutá časť okresu Čadca.
Symbolika: Na najvyššom bode, vrchu Nová Veľká Rača, už bola vztýčená nová vlajka Novej Kysuckej Zeme s polárnym dvojkrížom.
Polárna stanica: pripravuje sa technické zázemie pre prvú slovenskú polárnu stanicu.
Čo na to svet?
Dánsko je nateraz v defenzíve. Dekrét z roku 1916 je právne nepriestrelný. Mlynár v tom čase, v rámci svojej expedície, pomáhal na svojich motorizovaných saniach niekoľko mesiacov prevážať suroviny v prospech Dánskeho kráľovstva. Navyše sa podieľal na záchrannej akcii jedného vplyvného dánskeho úradníka. Toto bolo vnímané ako protihodnota za územie, ktoré z vtedajšieho pohľadu nič neznamenalo.
Naši zástupcovia deklarujú, že na ostrove neplánujú vykonávať ťažbu, ale uvažujú ju vyhlásiť za „Nedotknuteľnú kysuckú rezerváciu“, kde bude povolený len vedecký výskum, chov sobov a testovanie mrazuvzdornosti kysuckých destilátov.
„Je to zadosťučinenie pre Vlada Mlynára,“ dodáva starosta Anton Varecha. „Ukázal, že sa Kysučan nestratí ani na konci sveta a že naša stopa v snehu nezmizne ani po sto rokoch.“
Ešte nehotový návrh informačnej tabule s mapkou Nová Kysucká Zem
Miesto budúcej expozície Múzea Vlada Mlynára v Čadci
K ostrovu patria aj polárne vody, k dispozícii dokument
Nejde však len o ostrov. Podľa našich informácií, získaním nového územia by nám mali prináležať aj okolité vody. To pre nás dáva obrovské možnosti. Ide napríklad o možnosti rybolovu.
Extrémne vzácny dokument z roku 1916
Našej redakcii sa podarilo získať aj časť pôvodného dokumentu, z ktorého vyberáme:
Kráľovský dekrét č. 412/1909-B Dánske ministerstvo pre kolónie
Kodaň, 14. júl 1916
Týmto sa osvedčuje: Dolu podpísaní zástupcovia Jeho Veličenstva kráľa Christiana X. Dánskeho, týmto udeľujú váženému cestovateľovi, pánovi Vladimírovi Mlynárovi, plné vlastnícke právo a administratívnu jurisdikciu nad novobjaveným územím nachádzajúcim sa na 78° severnej šírky, predbežne pomenovaným ako Mlynárov ostrov
Keďže pán Mlynár vo svojej neochvejnej viere tvrdí, že toto územie má patriť suverénnemu štátu „Slovensko“ – politickému útvaru, ktorý sa momentálne na mape sveta nenachádza – Dánske kráľovstvo vyhlasuje nasledovné:
Tento prevod nadobúda účinnosť až v momente, keď vyššie spomínaný štát „Slovensko“ získa plné medzinárodné uznanie a suverenitu ako samostatný národ. Dovtedy zostáva teritórium pod ľadom a pod dánskou ochranou ako právna anomália.
Dané pod našou pečaťou: Podpísaný: P. Estrup, splnomocnenec pre arktické záležitosti Svedok: L. Koch, kartograf
Slovenská výprava do Novej Kysuckej Zeme. Tím odborníkov a zástupcov regiónu
KOMENTÁR ODBORNÍKA: Prečo je nárok na Novú kysuckú zem právne nepriestrelný?
JUDr. Ľubor Jároška, DrSc., špecialista na polárne právo a historické nároky v Arktíde, vysvetľuje geopolitické pozadie objavu Vladimíra Mlynára: „Mnoho ľudí sa pýta, ako môže vnútrozemský štát v srdci Európy získať ostrov v Severnom ľadovom oceáne. Odpoveď je prostá: Právo prvého nálezu v kombinácii so zmluvným uznaním.“
Vysvetľuje: „Keď Vladimír Mlynár v roku 1916, v mene budúcej slobodnej vlasti, zapichol do snehu kysuckú palicu s vreckovkou, nekonal len z rozmaru. Dánsky miestodržiteľ v Nuuku podpísal dokument, ktorý v medzinárodnom práve nazývame ‚Spiaci dekrét‘ “.
Prečo nám ho nemôžu zobrať veľmoci?
Dánske uznanie: Dánsko bolo vtedy (aj dnes) suverénom Grónska. Ak raz dánsky úradník podpísal, že územie prechádza pod správu Slovenska, po splnení podmienky vzniku štátu (1993), je to bilaterálna dohoda, ktorú Dánsko, USA, Rusko ani nikto, nemôžu napadnúť.
Princíp ‚Terra Nullius‘: V roku 1915 tento konkrétny masív nebol na žiadnych mapách. Mlynár bol prvý, kto fyzicky dokázal, že pod ľadom je skala (čomu vtedy Dáni neverili, čím urobili osudovú chybu).
Mlynárov precedens: Podobne ako v prípade Špicbergov, kde majú štáty svoje práva, Slovensko má na Novej Kysuckej Zemi absolútnu suverenitu, pretože v zmluve nie je žiadna zmienka o ‚spoločnej správe‘.
V skratke: Dáni stavili na to, že Slováci nikdy nebudú mať vlastný štát a že ostrov pod ľadom neexistuje. Mýlili sa.
Replika stroja sa vďaka nadšencom dostala aj k polárnemu kruhu: na vrch Nová Veľká Rača
Redakčná poznámka:
Repliku „Kysuckej strely“, na ktorej Mlynár tento ostrov v roku 1916 zameral, si môžete pozrieť už čoskoro v zrekonštruovanom Palárikovom dome v Čadci. Príbeh Vladimíra Mlynára tak definitívne prestáva byť zabudnutou kapitolou a stáva sa najväčším úspechom našej diplomacie v dejinách.
Publikované 1.4.2026
Autor: redakcia
Foto: Jaroslav Cabadaj, grafická úprava Peter Kolembus, Gemini AI