OTÁZKY A ODPOVEDE

Foto: gettyimages.com/ CalypsoArt

autor logo

Vývoj slovenskej ekonomiky mohol byť lepší, ale prišla vojna na Blízkom východe. Silnejšie inflačné tlaky tak s nami zostanú dlhšie a pri dlhšie trvajúcom konflikte sa treba pripraviť na horšie scenáre. Upozorňuje na to Národná banka Slovenska (NBS).

Centrálna banka vo svojej aktuálnej jarnej prognóze zhoršila odhad rastu slovenskej ekonomiky pre tento rok len na 0,5 %. Zároveň však upozornila, že ak by konflikt na Blízkom východe trval dlhšie ako niekoľko týždňov a mal väčší negatívny vplyv na svetovú ekonomiku, vývoj SR by bol ešte horší. Ekonomika by mohla mierne klesnúť a inflácia vzrásť dlhodobo k úrovniam okolo 6 %.

Mohlo by vás zaujímať:

Reklama

div {
text-align: left;
font-size: 12px;
color: #6f6f6f;
}

#onnetwork-banner > div:first-child {
text-align: left;
font-weight: 700;
padding-bottom: 5px;
font-size: 14px;
color: #000000;
}

]]>

NBS spolu s jarnou prognózou ekonomického vývoja zverejnila aj odpovede na kľúčové otázky týkajúce sa životnej úrovne ľudí či ďalšieho ekonomického vývoja. Pozrite sa, čo centrálna banka očakáva v oblasti hypotekárnych úverov, ekonomického rastu, inflácie či možností štátu na pomoc ľuďom.

Prečo bude ekonomický rast v tomto a budúcom roku pomalší než v zimnej predikcii?

Hlavným dôvodom je vojna v Iráne. Pred vypuknutím konfliktu dáta naznačovali, že ekonomika by mohla rásť rýchlejšie, než sme predpokladali v zime. Videli sme opatrné oživenie európskeho priemyslu a prekvapivo lepší bol aj slovenský trh práce. Dramatický nárast cien ropy a plynu však tento optimizmus rýchlo schladil. Vyššie ceny energií zhoršujú podmienky pre podniky aj domácnosti. Firmám rastú náklady a obmedzujú investície. Domácnosti znižujú spotrebu a viac šetria. Zhorší sa aj zahraničný dopyt, najmä v Európe. To má negatívny vplyv na slovenský priemysel a export. Výsledkom je, že rast bude v tomto aj budúcom roku v porovnaní so zimnou prognózou pomalší kumulatívne približne o 0,6 percentuálneho bodu.

Aký dopad bude mať konflikt na Blízkom východe na slovenskú ekonomiku?

Prečo je vojna v Iráne problémom aj pre Slovensko, keď sme od konfliktu tak ďaleko?

Konflikt sa síce odohráva ďaleko od Slovenska, no jeho dôsledky sa k nám prenášajú prostredníctvom cien ropy a plynu, vývoja medzinárodného obchodu a zvýšenej neistoty. Konflikt prakticky zastavil lodnú dopravu cez Hormuzskú úžinu. Je to kľúčový bod, ktorým prechádza významná časť globálneho exportu ropy a skvapalneného plynu z Perzského zálivu. To spôsobilo prudký rast cien energií na svetových trhoch. Poškodené sú aj energetické zariadenia v regióne vrátane dôležitého terminálu pre skvapalnený plyn v Katare. Vyššie ceny ropy a plynu sa premietnu do cien benzínu a nafty, a skôr či neskôr povedú aj k zdražovaniu potravín, dopravy a služieb. Slovenská malá otvorená ekonomika je silne závislá od zahraničného dopytu. Ak vyššie ceny energií brzdia ekonomiky našich obchodných partnerov, oslabuje to objednávky pre slovenské firmy. Rozsah dosahov bude závisieť najmä od trvania konfliktu a od miery poškodenia energetickej infraštruktúry v regióne. Čím dlhšie potrvá neistota okolo dodávok energií, tým väčší bude tlak na rast cien a oslabenie ekonomickej aktivity v Európe aj u nás.

Aký rast cien môžeme očakávať a či má štát priestor na pomoc ľuďom, si môžete prečítať v pokračovaní článku.

1 / 2

Pokračovať na ďalšej strane

Viac o téme:

ceny energií

,
Európska centrálna banka ECB

,
hypotéky

,
inflácia

,
Národná banka Slovenska NBS

,
nezamestnanosť

,
slovenská ekonomika

,
štátny rozpočet

,
životná úroveň