Ilustračné foto: oPeniazoch.sk/generované AI
Debata o jadrovej energii je v Bruseli opäť na stole. Európa sa ocitá pod tlakom vysokých cien elektriny, geopolitických rizík a rastúcej spotreby energie, v dôsledku čoho sa čoraz viac hovorí o tom, že bez jadra sa jednoducho nezaobíde.
Ako uvádza web Euronews, podľa aktuálnych údajov Európska únia stále dováža viac ako 50 percent energie. Jej energetický mix je pritom výrazne závislý od ropy a plynu. Najnovšia kríza na Blízkom východe, ktorá narušila dodávky cez strategický Hormuzský prieliv, opäť ukázala, aká zraniteľná Európa v skutočnosti je.
Mohlo by vás zaujímať:
Reklama
div {
text-align: left;
font-size: 12px;
color: #6f6f6f;
}
#onnetwork-banner > div:first-child {
text-align: left;
font-weight: 700;
padding-bottom: 5px;
font-size: 14px;
color: #000000;
}
]]>
Aj bez kríz patria ceny elektriny v Európe medzi najvyššie na svete. Najdrahšiu elektrinu majú podľa Európskej komisie napríklad Nemecko, Belgicko či Dánsko. Zároveň platí, že aj keď podiel obnoviteľných zdrojov rastie (tvoria už viac než 45 percent domácej produkcie), Európa je stále silno závislá od dovozu. V prípade ropy je to približne 38 percent a pri zemnom plyne cca 21 percent. To znamená, že každé geopolitické napätie okamžite zdražuje energiu, podobne ako po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022.
Na stole je preto otázka, či sa má Európa vrátiť naspäť k jadru. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen na nedávnom jadrovom summite v Paríži priznala, že ústup od jadrovej energie bol chybou. Podľa nej ide o spoľahlivý zdroj energie s nízkymi emisiami, ktorý je potenciálne aj lacnejší v porovnaní s niektorými alternatívami. Podobne sa vyjadril aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, podľa ktorého je jadro kľúčom k energetickej nezávislosti aj dekarbonizácii.
Myslíte si, že by Európa mala viac využívať jadrovú energiu?
Zaujímavé je, že krajiny EÚ majú na jadro úplne odlišné pohľady. Nemecko zatvorilo posledné jadrové elektrárne v roku 2023, no dnes však čoraz častejšie zaznieva, že to bola strategická chyba. Francúzsko naopak vyrába približne 65 percent elektriny z jadra a patrí medzi energeticky najnezávislejšie krajiny v Európe. Francúzsko tiež plánuje výstavbu ďalších reaktorov a zároveň rozširuje obnoviteľné zdroje. Práve tento mix sa dnes čoraz častejšie uvádza ako model pre budúcnosť.
Európska komisia počíta s tým, že do roku 2050 sa kapacita jadrových elektrární v EÚ zvýši z 98 GW v roku 2025 na 109 až 150 GW. Na to bude potrebné investovať približne 241 miliárd eur. Dnes jadrová energia pokrýva asi 23 percent elektriny v EÚ a približne 50 % nízkoemisnej energie.
Malé jadrové reaktory ako nový trend
Veľké očakávania sa spájajú s tzv. malými modulárnymi reaktormi (SMR). Medzi ich hlavné výhody patria menšie rozmery, nižšie náklady, rýchlejšia výstavba a aj ich flexibilnejšie využitie. Podľa plánov Európskej komisie by prvé takéto reaktory mohli byť v prevádzke začiatkom 30. rokov. Do roku 2050 by mohli dosiahnuť výkon až 53 gigawattov.
SMR majú byť ideálne napríklad pre dátové centrá, priemysel, výrobu vodíka či vykurovanie miest. Aj preto ich podporuje už minimálne 11 členských štátov EÚ. Jeden takýto reaktor by dokonca mal vyrásť aj v susednom Poľsku, o čom si môžete prečítať v našom samostatnom článku.
Foto: GE Hitachi Nuclear Energy
Jadrová energia má v súčasnosti prepojenie aj s čoraz rýchlejšie sa rozvíjajúcou umelou inteligenciou. V dôsledku AI bol zaznamenaný aj prudký rast spotreby energie. Podľa Macrona práve jadrová energia umožňuje Francúzsku budovať dátové centrá, rozvíjať výpočtovú infraštruktúru a držať krok v globálnom AI súboji. To je jeden z dôvodov, prečo sa jadro opäť dostáva do centra pozornosti.
Problémy, ktoré jadro stále brzdia
Napriek rastúcej podpore má jadrová energia aj svoje slabé stránky. Medzi hlavné prekážky patria problémy s jadrovým odpadom, vysoké investičné náklady, dlhá výstavba a odpor verejnosti v niektorých krajinách (napríklad Rakúsko či Nemecko). Otáznik visí aj nad samotnými SMR, pretože zatiaľ neexistuje komerčne nasadený projekt v EÚ.
Jadrová energia tak nie je okamžitým riešením dnešných problémov. Ide skôr o dlhodobú stratégiu, ktorá môže pomôcť znížiť závislosť od dovozu energií, stabilizovať ceny a podporiť prechod na nízkoemisnú ekonomiku. Európa sa tak postupne dostáva do bodu, keď bude musieť rozhodnúť, či jadro opäť zaradí medzi svoje hlavné zdroje energie, alebo sa pokúsi zvládnuť transformáciu bez neho.
Jedno je však isté. Kombinácia geopolitiky, vysokých cien a rastúcej spotreby energie tento návrat minimálne výrazne urýchľuje.