Filmové roly Alexandra Bártu sú pestré – kým v najnovšom filme Šampión hrá eštebáka, rok predtým bol v snímke Pod parou čašníkom a vo vianočnej rozprávke Čáry-máry nešikovným čarodejníkom, pred dvoma rokmi mal výraznú rolu v režijnom debute Rudolfa Biermanna Vojna policajtov a nechýbal ani v pokračovaní úspešného filmu Lóve2. Rozprávali sme sa o krasokorčuliarovi Ondrejovi Nepelovi, o fotografiách Karola Kállaya aj o atmosfére v SND, kde ho už zajtra uvidíme v premiérovej inscenácii SND Život Galileiho.
Pred dvoma rokmi ste v snímke Vojna policajtov hrali samotárskeho policajného operatívca, teraz vo filme Šampión o Ondrejovi Nepelovi ste agentom ŠtB. Ktorá strana bola nepríjemnejšia – byť policajtom či operatívcom?
Nepríjemnejší bol eštebák, príslušník Štátnej bezpečnosti za totalitného režimu nebolo veľmi vďačné povolanie. Vo Vojne policajtov som hral človeka bojujúceho za spravodlivosť, čo je sympatickejšie. Snažím sa mať všetky svoje postavy rád, ale asi ťažšie je stotožniť sa s eštebákom.
Keď vám režisér Jakub Červenka ponúkol rolu eštebáka, nezľakli ste sa, že vo vás vidí eštebáka? Alebo vo vás vidí takého dobrého herca, že zahráte akúkoľvek postavu?
To som s ním nikdy neriešil, neviem, podľa akého kľúča si ma vybral. Asi si robil kasting. Vnímam to skôr tak, že film Šampión rozpráva príbeh človeka. Ten príbeh má svoj život a my v príbehu Ondreja Nepelu vytvárame akúsi mozaiku. Myslím, že aj eštebáci boli dôležitou súčasťou Nepelovho príbehu. To, že som v tomto prípade hral negatívnu postavu, mi neprekáža. Som s tým vyrovnaný.
Oba filmy, čo sme spomínali – Vojna policajtov aj Šampión – mali rovnakého kameramana, Martina Štrbu. Bol pre vás zárukou, že vznikne zasa dobrý film?
Martin Štrba je v súčasnosti jeden z najlepších kameramanov na Slovensku aj v Česku, takže určite áno.
Bola aj možnosť, že by ste účasť vo filme odmietli? Odmietate nejaké úlohy? Alebo sa potešíte akejkoľvek filmovej ponuke?
Samozrejme, všetko závisí od scenára, stalo sa aj to, že som už niečo odmietol. Závisí od toho, o čom to je, s kým to je, aby dielo malo nejaký zmysel, odkaz. V príbehu Ondra Nepelu som len súčasť mozaiky, ale páčil sa mi jeho príbeh, preto som túto ponuku zobral.
Čítajte viac V kinách bojuje o víťazstvo ďalší Ondrej Nepela. Šampióna hrá Adam Kubala, trénerku Jana Nagyová
Zneistilo vás nejako, keď ste zistili, že o Ondrejovi Nepelovi vznikli v krátkom čase až dva filmy a ten druhý, nazvaný Nepela, sa dostal do kín o niekoľko mesiacov skôr?
Na to neviem vôbec odpovedať, nevidel som ho zatiaľ – kvôli času. Teším sa hlavne na náš film, porovnať to môžu ľudia, ktorí videli oba filmy. Uvidíme.
Čítajte viac Nepela skrýval svoje skutočné ja. Režim aj československá spoločnosť od neho mali očakávania, ktoré musel naplniť
Máte rád filmy o športovcoch?
Mám, ale doteraz som vo filme o športovcoch nehral, toto je prvýkrát.
Je to náročnejšie, keď protagonistu majú ľudia ešte v živej pamäti, nie je to fiktívna postava, ale ktosi reálny, takže každý môže porovnávať svoje spomienky s tým, čo uvidí na plátne?
To sú ošemetné záležitosti, točiť o niekom, kto ešte žije. Máme aj filmy o gangstroch, ktorí ešte žijú. Myslím si, že Šampión nie je len film o športovcovi, je to hlavne o boji za slobodu, a to je asi najcennejší odkaz tohto filmu. Postava Ondra Nepelu môže byť inšpiráciou aj pre súčasnú mladú generáciu, ktorá môže vidieť, čo bol za človeka – kde a za akých podmienok vyrastal a že svoj talent nepremrhal, vedel sa presadiť aj vtedy, keď to pre iných bolo až nemožné.
Adam Kubala hrá Ondreja Nepelu. Cíti sa ako šampión? Prečo ho považoval za hokejistu?
Video
Zdroj: TV Pravda
Dnes mnoho ľudí nadáva na ťažkú dobu, ale nebola Nepelova doba ešte náročnejšia? Dá sa to vôbec porovnať?
Určite sa dá porovnávať. Dnešná mladá generácia berie všetko veľmi samozrejme, že ideme do Rakúska, k moru, do Spojených štátov či do Francúzska, že môžeme cestovať a nikto sa vám neprehrabáva v batožine, čo vynášate z republiky. Za Nepelových čias boli také zásadné reštrikcie nielen v cestovaní, že vás obmedzovali na slobode. Ale sloboda nie je samozrejmá, treba si ju vážiť, biť sa za ňu a bojovať.
Vedia dnes ešte mladí, kto bol Ondrej Nepela? Veď ani sám Adam Kubala, ktorý ho v Šampiónovi hrá, to nevedel, meno poznal len z nápisu na zimnom štadióne, a tak si myslel, že šlo o hokejistu.
Priznám sa, že ja som sa tiež o Ondrejovi Nepelovi dozvedel až neskôr a nie som prekvapený, že Adamova generácia o ňom vie málo, ak vôbec. Aj preto je tento film dôležitý – že pripomína človeka, ktorý bol za bývalého Československa fenomén.
Mali ste aj šťastie stretnúť sa niekedy s Nepelovou trénerkou Hildou Múdrou či jej synom Pavlom?
S Hildou Múdrou som sa určite nestretol, s Pavlom myslím raz, ešte pred naším filmom.
Začiatkom marca sme vás videli na vernisáži výstavy fotografa Karola Kállaya, kde ste čítali vyznanie Ľubomíra Feldeka svojmu priateľovi Kállayovi. Vy ste k tomuto slávnemu fotografovi mali aký vzťah? Ako ste sa dostali k tejto úlohe?
Oslovil ma Kállayov syn Karol a ja som neváhal ani chvíľu, lebo som úplne iná generácia, a keď vás niekto na takéto čosi osloví, považujem to za česť. Čítať slová Ľubomíra Feldeka svojmu najlepšiemu už nebohému kamarátovi sa naozaj nepošťastí hocikomu. Vnímal som to ako poctu a som strašne rád, že som v ten večer mal čas a mohol som sa zúčastniť.
Čítajte viac Karol Kállay: Keď fotíš, maľuješ obraz. V Japonsku ho mali za špióna, diáky pašoval vo vlaku na Západ
Ktoré Kállayove fotky sa vám najviac páčia?
Musím povedať, že som si pozrel celú výstavu v Danubiane, mimochodom, určite všetkým odporúčam, aby si ju šli pozrieť. Trvá do konca mája. Strašne sa mi páčili fotografie starej Bratislavy, ale výber všetkých fotiek je tak dobre urobený, či už ide o snímky z Ríma, Paríža, New Yorku, Mexico City či Moskvy, všetky sú nádherné.
Vy tiež rád fotografujete?
Áno, síce telefónom, ale fotím kadečo. Hlavne na výletoch sa snažím zachytiť atmosféru, veď fotografia je o zázračnom okamihu, keď sa všetky okolnosti tak šťastne stretnú, že z nej vyžaruje nejaká emócia. Snažím sa, ale nepovažujem sa za fotografa – aj keď niektoré kompozície mi vyjdú.
Kállay mal fantastické snímky, napríklad keď zachytil starú babku v šatke, ako sleduje spartakiádu. Dá sa to naučiť alebo musí mať človek v sebe ten cit pre správny okamih?
To sa nedá naučiť, človek to musí mať v sebe, mať ten dar.
V SND máte stále veľa úloh, najnovšie vás čaká premiéra Života Galileiho.
Teším sa, že túto hru Bertolta Brechta režíruje Martin Čičvák, rád s ním skúšam. Je to aj dobrý edukačný materiál, keďže niektorí ľudia si myslia, že zem je plochá a prídu do divadla a nejaké informácie si hádam doplnia.
Ktorú z hier vo vašom repertoári by ste im odporučili?
Určite predstavenie Odliv, Špina, Macbeth, Pes na ceste, Nosorožec. Je z čoho vyberať.
Skoro všetky sú na smutné témy…
Áno, ale sú tam aj veselé veci, je to naozaj otázka vkusu, kto čo má rád.
Aká je teraz atmosféra v SND?
Myslím, že pracovná, možno nie úplne šťastná a ako všade, aj u nás v divadle cítiť, že je menej peňazí. Ale pracujeme.
50
8
20
toľko rokov je členom Činohry SND
2006
objavil sa v prvom filme – Vadí nevadí režisérky Evy Borušovičovej
2019
v tomto roku získal Cenu Nadácie Tatra banky za umenie (za inscenáciu Štvorec)