Múzeum liptovskej dediny v Pribyline patrí k miestam, ktoré uchvátia aj tých, ktorí nemajú k ľudovej kultúre až tak blízko. Práve tu sa dostanete do kontaktu s minulosťou a zistíte, ako to kedysi vyzeralo v našich končinách. Nádherné zachované stavby predstavujú unikátnu výstavu o živote, ale aj remeslách, ktorým sa venovali naši predkovia.
Múzeum liptovskej dediny (Zdroj: TASR)
Zachránili časť z 12 zatopených dejín
Múzeum liptovskej dediny v Pribyline vzniklo kvôli výstavbe vodnej priehrady Liptovská Mara. Keď sa rozhodlo o zaplavení územia západne od Liptovského Mikuláša, bolo jasné, že spolu s obcami zaniknú aj historicky cenné stavby. Domáci ich nechceli nechať napospas vode, preto tie najhodnotnejšie premiestnili do nového areálu.
Zobraziť galériu (6)
(Zdroj: TASR – Andrej Galica)
Základný kameň skanzenu položili v roku 1972 a verejnosti ho sprístupnili v roku 1991. Jadro expozície vytvorili najmä z objektov prenesených z dvanástich zatopených obcí. Stavby rozobrali na pôvodných miestach, jednotlivé časti previezli a znovu postavili do presnej podoby pôvodných objektov. Vďaka tomu sa podarilo zachrániť spomienku na jedinečné miesta, ktoré kedysi tvorili srdce Liptova.
Verná kópia pôvodných statkov
Areál stojí pod južnými svahmi Západných Tatier a je riešený tak, že ukazuje presne rovnaké radenie stavieb, ako mali v minulosti obce na Liptove. Dom, dvor, hospodárske objekty a verejný priestor tu nie sú oddelené, ale majú pôvodný logický systém rozloženia. V praxi to znamená, že prechádzka areálom nepôsobí nudne a návštevník lepšie chápe, ako boli kedysi organizované jednotlivé obce.
Zobraziť galériu (6)
(Zdroj: TASR – Andrej Galica)
Pribylina je zaujímavá aj tým, že neukazuje len jeden typ bývania. V areáli sú zastúpené domy a hospodárske objekty, ktoré používali obyvatelia z rôznych vrstiev. Viaceré rozdiely medzi obydliami, ich vybavením a zázemím prezrádzajú, či išlo o drobnejšie hospodárstvo, remeselnícke príbytky alebo bývanie pre majetnejšie vrstvy.
Jediný skanzen s kaštieľom
Medzi najcennejšie objekty patrí ranogotický kostol Panny Márie z oblasti Liptovskej Mary a tiež goticko-renesančný kaštieľ z Parížoviec. Práve tieto pamiatky dávajú skanzenu vyššiu historickú hodnotu, pretože na Slovensku nenájdete žiadne iné ľudové múzeum s takýmto zastúpením stavieb.
Zobraziť galériu (6)
(Zdroj: TASR – Andrej Galica)
Dôležitou súčasťou sú aj pútavé pravidelné programy, ktoré tu organizujú počas celého roka. Najmä v letných mesiacoch ponúka skanzen tradičné tematické nedele a podujatia venované napríklad ovčiarstvu, včelárstvu či rodáckym stretnutiam. Dozviete sa počas nich aj množstvo zaujímavých informácií o tom, akým remeslám sa kedysi venovali ľudia na Liptove a v ktorých z nich najviac vynikali.
Škola i kováčska vyhňa
Hneď po vstupe môžete vojsť do domu bezzemka z Liptovskej Sielnice, ktorý patrí k prvým objektom sprístupneným aj zvnútra. Oproti nemu stojí stodola z Vavrišova, ktorá dnes slúži na oddych a občerstvenie. Návštevníci tu nájdu aj dom kolára z Liptovskej Sielnice, kováčsku vyhňu z Liptovskej Kokavy a viaceré roľnícke príbytky. Medzi najzaujímavejšie obytné objekty patrí dom richtára z Liptovského Trnovca a zemiansky dom z Paludze.
Zobraziť galériu (6)
(Zdroj: SITA/Radoslav Maťaš)
Väčšia vozáreň z Malužinej sa počas tematických dní využíva na vzdelávacie aktivity pre mladších návštevníkov a vedľa nej stojí amfiteáter, kde prebiehajú kultúrne programy. Okrem nich je v areáli aj želiarsky dvojdom z Černovej. Nechýba ani dedinská škola, hospodárske budovy, sýpky, senníky, humná, studňa, zvonica či dokonca požiarna zbrojnica.
Zvezte sa na lesnej železničke
Dôležitou súčasťou areálu je aj expozícia Považskej lesnej železnice. Tá predstavuje historické koľajové vozidlá aj časť pôvodnej trate, ktorá kedysi spájala Liptovský Hrádok s dolinami Čierneho Váhu.
Zobraziť galériu (6)
(Zdroj: TASR – Andrej Galica)
Dnes už prepája depo železničky s dedinou a návštevníci sa môžu odviezť historickým vláčikom medzi týmito dvoma stanicami. Medzi dedinou a depom železničky je navyše oddychová zóna napojená na náučný chodník.