Foto: oPeniazoch.sk, SITA, generované AI
Poslanci za Slovenskú národnú stranu sa púšťajú do boja proti zneužívaniu umelej inteligencie. Pripravili návrh zmien, ktoré sa zameriavajú na šírenie klamlivých nahrávok, takzvaných „deepfakes“. Zaviesť chcú prísne postihy od občianskoprávnych žalôb až po trestnú zodpovednosť.
Výstupy umelej inteligencie manipulujúce s obrazom a zvukom skutočných osôb s cieľom ich diskreditácie by mali byť prísne stíhané. Myslia si to poslanci za Slovenskú národnú stranu, ktorí preto navrhli novelizovať sériu zákonov s cieľom postihovať úmyselné vytváranie a šírenie takýchto materiálov. V najhoršom prípade to pritom podľa nich má skončiť až trestným stíhaním.
Mohlo by vás zaujímať:
Reklama
div {
text-align: left;
font-size: 12px;
color: #6f6f6f;
}
#onnetwork-banner > div:first-child {
text-align: left;
font-weight: 700;
padding-bottom: 5px;
font-size: 14px;
color: #000000;
}
]]>
Ako uvádzajú predkladatelia Karol Farkašovský, Dagmar Kramplová, Andrej Danko a Adam Lučanský vo svojom návrhu, ktorý predložili na rokovanie parlamentu, reagujú tak na dynamický vývoj digitálnych technológií. Súčasný právny stav totiž považujú za nepostačujúci, nakoľko doterajšie zákony vychádzali primárne z existencie autentických záznamov reality.
Moderné nástroje umelej inteligencie však dokážu vytvoriť obrazový či zvukový obsah v takej kvalite, ktorá je schopná vzbudiť dokonalý dojem pravosti, čím môžu byť vážne zasiahnuté osobnostné práva jednotlivcov. Podľa navrhovanej legislatívy majú pritom postihy hroziť každému, kto bez súhlasu iného vyhotoví a sprístupní alebo len sprístupní obrazový, zvukový alebo obrazovo-zvukový záznam vytvorený technickým postupom. Podmienkou na vyvodenie dôsledkov je fakt, že takýto záznam vyvoláva dojem pravosti alebo v značnej miere znižuje dôstojnosť a vážnosť dotknutej osoby v spoločnosti.
Od priestupku po trestný čin
Zásadným bodom predloženého návrhu je úprava zákona o priestupkoch, ktorá zavádza prísnu zodpovednosť pre šíriteľov klamlivého obsahu. Podľa predkladateľov sa priestupku dopustí ten, kto bez súhlasu iného vyhotoví a sprístupní technicky upravený záznam, ale aj ten, kto takýto záznam tretej osobe alebo verejnosti iba sprístupní.
V praxi to znamená, že aj človek, ktorý klamlivé video nevytvoril, no vedome ho šíri a tým zasahuje do cti či súkromia inej osoby, sa vystavuje zákonnému postihu v rámci priestupkového konania.
Ako vnímate návrh na trestanie klamlivých AI nahrávok (deepfakes)?
V rovine občianskoprávnej ochrany je situácia obdobná a mieri na každého, kto klamlivý záznam použije. Dokument zdôrazňuje, že režim ochrany osobnosti sa primerane vzťahuje na všetky prípady, kedy technicky vytvorený obraz či zvuk vzbudzuje dojem pravosti alebo znižuje dôstojnosť človeka. Poškodená obeť tak môže žalovať o finančné odškodnenie kohokoľvek, kto s jej digitálne zmanipulovanou podobizňou operuje.
Podľa dôvodovej správy je cieľom tohto nastavenia zabrániť rýchlemu a masívnemu šíreniu škodlivého obsahu v digitálnom priestore, kde ujma vzniká bleskovo a následky sa odstraňujú len s veľkými ťažkosťami.
V najzávažnejších prípadoch sa má klamlivý obsah riešiť v rámci Trestného zákona ako forma nebezpečného elektronického obťažovania. Navrhovaná úprava Trestného zákona sa zameriava na prípady, kedy je technicky pozmenený záznam spôsobilý v značnej miere ohroziť vážnosť inej osoby alebo jej privodiť vážnu ujmu na právach.
Práve v tejto sekcii sa zodpovednosť rozširuje aj na právnické osoby, čo má zabezpečiť systémovú ochranu pred organizovaným šírením klamlivých digitálnych stôp, ktoré by mohli zruinovať reputáciu jednotlivca či firmy.
Už od budúceho roka?
Celý legislatívny zámer je postavený na princípe odstupňovanej reakcie štátu podľa toho, akú intenzitu má dané konanie a aké následky spôsobuje. Kým pri občianskoprávnych sporoch ide o nápravu škôd a ospravedlnenie, priestupková rovina rieši úmyselné narúšanie spolunažívania aj samotným šírením záznamu.
Poslanci SNS vo svojom návrhu argumentujú, že súčasný právny stav je pre nárast umelej inteligencie neuspokojivý a neposkytuje dostatočnú predvídateľnosť pri rozhodovaní o novodobých digitálnych útokoch na ľudskú dôstojnosť.
Ak zákon prejde legislatívnym procesom, nové pravidlá by mali nadobudnúť účinnosť 1. januára 2027. Predkladatelia toto dlhšie obdobie odôvodňujú potrebou, aby sa odborná verejnosť aj štátne orgány stihli na nové technologické a právne výzvy dostatočne pripraviť.