Mesto Pompeje si väčšina ľudí spája s výbuchom sopky Vezuv v roku 79. Lenže ešte pred touto katastrofou zažilo inú, vojenskú. A práve tá dnes odhaľuje niečo, čo pôsobí až prekvapivo moderne. Archeológovia totiž našli stopy po zbrani, ktorá fungovala ako staroveký „guľomet“.
V roku 89 pred n. l. dorazila k mestu rímska armáda pod vedením generála menom Lucius Cornelius Sulla. Obliehanie Pompejí patrilo do konfliktu známeho ako Sociálna vojna. Sulla zameral útok na severné hradby mesta. Rímske jednotky spustili intenzívnu paľbu a postupne donútili obrancov kapitulovať.
Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ
Na prvý pohľad išlo o klasické obliehanie. Steny mesta však dodnes nesú detaily, ktoré prezrádzajú oveľa viac.
Na hradbách sa zachovali poškodenia po balistách, veľkých strojoch, ktoré vystreľovali kamene. Tie zanechali typické kruhové jamy. Vedci si však všimli aj iný typ poškodenia. Malé štvorcové a kruhové diery, zoradené tesne vedľa seba, často v tvare vejára. Ide o vzor, ktorý nezodpovedal klasickým zbraniam, píšu autori vo svojej štúdii.
Zdroj: Rossi et. al. (2026)
Stopy môžu patriť zbrani polybolos, prvému antickému guľometu
Stopy priviedli vedcov k zbrani menom polybolos. Tento stroj navrhol už v 3. storočí pred n. l. grécky inžinier Dionýz z Alexandrie. Na rozdiel od bežných katapultov využíval komplexný mechanizmus. Základ tvorili dve ploché reťaze spojené ozubenými kolesami. Otáčaním kľuky sa reťaze pohybovali dopredu a dozadu. Tento pohyb natiahol tetivu, posunul nový šíp zo zásobníka a okamžite ho vystrelil. Celý cyklus prebehol automaticky, bez potreby ručného nabíjania po každom výstrele.
Populárna spravodajská aplikácia pre iOS a Android dostala veľkú aktualizáciu. Pribudlo množstvo nových funkcií, ktoré musíš vyskúšať
„Išlo o opakujúci sa katapult,“ opisoval zariadenie staroveký autor Filón z Byzancie.
Klasická balista vystrelila jeden veľký projektil a potom potrebovala čas na nabitie. Polybolos fungoval inak. Dokázal vystreliť šíp každých pár sekúnd. Síce nemal takú ničivú silu ako kamenné balvany, no jeho výhodou bola hustota paľby. Práve to vysvetľuje „vejárovité“ zásahy na hradbách Pompejí. Strely dopadali rýchlo za sebou na malé územie.
Takýto prístup sa hodil najmä na elimináciu obrancov na hradbách, nie na ničenie samotných múrov.
Polybolos poznali vedci dlhé roky len z historických textov. Fyzický dôkaz jeho použitia chýbal. Tím z Univerzity v Kampánii analyzoval poškodenia pomocou laserového skenovania a 3D modelovania. Zistil, že zásahy mali malú hĺbku a zodpovedali kovovým hrotom, nie kameňom.
„Pravidelné rozostupy a skupinový vzor naznačujú použitie opakovacej zbrane,“ uvádzajú výskumníci.
To znamená, že nejde o náhodné poškodenie, ale o systematickú rýchlu paľbu.
Polybolos vyvolal teror v srdciach nepriateľov
Polybolos nepriniesol len technickú výhodu, ale aj psychologickú. Obranca bol zvyknutý, že po výstrele z katapultu mal čas na reakciu. Pri tejto zbrani však prichádzali strely v krátkych intervaloch. Namiesto jednotlivých zásahov čelil neustálemu tlaku. Práve tento efekt pripomína moderné automatické zbrane.
Znie to ako revolučná zbraň, no polybolos sa v histórii nepresadil na dlhé obdobie. Dôvod bol praktický. Mechanizmus bol zložitý a náročný na údržbu. Reťaze a ozubené kolesá sa opotrebovali a vyžadovali presnú výrobu.
Po úpadku rímskej moci a inžinierskych škôl sa takáto technológia udržiavala ťažko. Jednoduchšie zbrane ako kuše alebo klasické katapulty boli spoľahlivejšie a ľahšie opraviteľné. Technológia tak predbehla možnosti svojej doby.
Nový pohľad na staroveké vojny
Ak sa tieto zistenia potvrdia a na Pompeje skutočne strieľal jeden z prvých „guľometov“, zmení sa pohľad na vývoj zbraní a ich použitie vo vojne. Ukáže sa, že princíp rýchlopalnej mechanickej zbrane existoval už v staroveku. Rimania pravdepodobne prevzali grécke inovácie a využili ich v reálnom boji. Pompeje tak neponúkajú len príbeh o zničenom meste, ale aj o technológii, ktorá naznačila smer, akým sa vojny vydali o tisíce rokov neskôr.
Nie všetky detaily sú zatiaľ úplne uzavreté. Stopy v kameni však ukazujú, že aj staroveké armády dokázali pracovať s nápadmi, ktoré pôsobia prekvapivo moderne.
Páčil sa vám článok? Sledujte nás na Facebooku