Vysoký krvný tlak patrí medzi najrozšírenejšie zdravotné problémy dneška. Postihuje približne 1,3 miliardy ľudí a u veľkej časti z nich liečba nezaberá tak, ako by mala. Práve pre túto skupinu teraz prichádza nový liek, ktorý ide na problém úplne inak.
Volá sa baxdrostat a užíva sa ako jednoduchá tabletka raz denne, informuje Science Daily. Od iných liekov sa líši tým, že sa vedci tentoraz zamerali na samotný zdroj problému, nie len na jeho následky. A práve to robí z tejto novinky zaujímavý kandidát na výrazný posun v liečbe.
Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ
Veľká medzinárodná štúdia sledovala takmer 800 pacientov, ktorým vysoký tlak nešlo dostať pod kontrolu ani kombináciou viacerých liekov. Po 12 týždňoch sa ukázal rozdiel, ktorý si zaslúži pozornosť. Pacienti s baxdrostatom mali tlak nižší približne o 9 až 10 mmHg oproti skupine s placebom.
Nový liek baxdrostat ukázal, že skutočne funguje, ak iné liečby nezaberajú
Na prvý pohľad to pôsobí ako malá zmena, no trvalé zníženie tlaku o 10 mmHg znamená približne o 27 % nižšie riziko mozgovej príhody, o 28 % nižšie riziko zlyhania srdca a o 13 % nižšie riziko úmrtia na srdcovo-cievne ochorenia. Inými slovami, ide o rozdiel, ktorý môže reálne zachraňovať životy.
Zdroj: vsurkov / depositphotos.com
„Zníženie systolického tlaku takmer o 10 mmHg je veľmi povzbudivé, pretože sa spája s výrazne nižším rizikom infarktu, mŕtvice či zlyhania srdca,“ vysvetlil profesor Bryan Williams.
Takmer 40 % pacientov sa dostalo na zdravé hodnoty tlaku, pričom v skupine bez lieku to nedosiahla ani pätina. To znamená, že liek fungoval výrazne lepšie než samotná štandardná liečba.
Populárna spravodajská aplikácia pre iOS a Android dostala veľkú aktualizáciu. Pribudlo množstvo nových funkcií, ktoré musíš vyskúšať
Rozdiel spočíva v tom, ako baxdrostat zasahuje do fungovania tela. Väčšina dnešných liekov blokuje účinok hormónu aldosterónu až na konci procesu, teda na receptoroch. Predstav si to ako snahu zachytávať vodu, ktorá už tečie z kohútika.
Baxdrostat pracuje s procesom, ktorý sa deje ešte krok predtým
Baxdrostat ide o krok späť, zablokuje enzým, ktorý aldosterón vyrába. Liek tak „zavrie kohútik“ ešte predtým, než sa problém rozbehne. Práve tento prístup vedci považujú za kľúčový rozdiel.
Aldosterón totiž riadi, koľko soli a vody si telo zadrží. Ak ho telo produkuje príliš veľa, objem krvi rastie a tlak stúpa. Tento mechanizmus hrá veľkú rolu najmä u ľudí, ktorí konzumujú veľa soli. To je dnes bežné takmer všade, od polotovarov až po fast food.
Práve preto môže mať baxdrostat širší význam. Necieli len na jednotlivý problém, ale na jeden z hlavných „civilizačných“ faktorov vysokého tlaku.
Vývoj takéhoto lieku však nebol jednoduchý. Enzým, ktorý vytvára aldosterón, je veľmi podobný enzýmu zodpovednému za tvorbu kortizolu, hormónu, ktorý telo potrebuje na zvládanie stresu. Staršie pokusy zasiahli oba naraz, čo spôsobovalo nebezpečné vedľajšie účinky.
Zdroj: Patrick J. Lynch, medical illustrator (CC BY 2.5)
Baxdrostat priniesol riešenie. Dokáže rozlíšiť medzi týmito dvoma enzýmami a zasiahne len ten správny. Práve táto presnosť umožnila vedcom posunúť vývoj ďalej.
„Tieto výsledky predstavujú dôležitý krok v liečbe a zároveň menia naše chápanie príčin ťažko kontrolovateľného tlaku,“ uviedol Williams.
Účinok lieku navyše pretrval aj pri dlhšom sledovaní. Pacienti si udržali nižší tlak až 32 týždňov a výskum neodhalil žiadne nečakané bezpečnostné problémy. To naznačuje, že liek má potenciál aj pri dlhodobom používaní.
Problém vysokého tlaku sa dnes čoraz viac presúva mimo západného sveta. Najviac pacientov žije v Ázii a rozvojových krajinách, kde sa mení strava aj životný štýl. Aj preto vedci odhadujú, že podobný typ liečby by mohol pomôcť stovkám miliónov ľudí.
„Tento liek by mohol pomôcť až pol miliarde ľudí na svete,“ dodal Williams.
Zatiaľ však ide o výsledky klinickej štúdie. Liek čakajú ďalšie kroky, kým sa dostane do bežnej praxe. Napriek tomu už teraz ukazuje, že aj pri tak rozšírenom probléme existuje priestor na nové riešenia, ktoré zasiahnu priamo jeho príčinu.
Páčil sa vám článok? Sledujte nás na Facebooku