V maďarských provinciách je situácia pred parlamentnými voľbami v porovnaní so situáciou pred štyrmi rokmi iná. Napríklad Rajka bola vtedy oblepená len plagátmi vládnucej strany Fidesz, teraz vidíme aj plagáty opozičných strán.
Joachim Becker, profesor na Ekonomickej univerzite vo Viedni
07.04.2026 00:00
Medzi ne patria nielen hlavná opozičná sila Tisza, ale aj krajne pravicová strana Mi Hazank (Naša vlasť) a jediná kandidujúca sila z doterajšej liberálnej parlamentnej opozície Demokratikus Koalíció (DK). Opozícia je viditeľnejšia aj inde, konajú sa opozičné zhromaždenia, najmä strany Tisza. Tento vývoj je pre vládnucu stranu Fidesz znepokojujúci, keďže jej baštou sú práve vidiecke regióny a menšie mestá.
Aktivizácia opozície sa dá pripísať najmä zlej ekonomickej situácii a okázalému prezentovaniu bohatstva podnikateľmi spojenými s Fideszom a premiérom. Vládnuca strana si je dobre vedomá významného vplyvu ekonomickej situácie na výsledok volieb.
Voľby v roku 2010 vyhrala po tom, čo predchádzajúca sociálno-liberálna vláda nedokázala riešiť finančnú zraniteľnosť maďarskej ekonomiky a zvládnuť medzinárodnú finančnú krízu. V tom čase sa vláde Fideszu podarilo zmierniť naliehavý problém úverov v cudzej mene, ktoré držala vysoko zadlžená stredná trieda. Jej následné volebné úspechy boli do značnej miery spôsobené touto ekonomickou stabilizáciou. Od posledných volieb v roku 2022 však vládne ekonomická stagnácia.
Dôvody stagnácie
Vláda Fideszu neznížila závislosť Maďarska od zahraničného kapitálu v exportnom priemysle a jeho úzke zameranie na niekoľko priemyselných odvetví, najmä na automobilový. Maďarsko je obzvlášť úzko prepojené s nemeckou exportnou ekonomikou automobilovým sektorom. Ten ale prežíva vážnu štrukturálnu krízu – s negatívnymi dôsledkami pre menšie krajiny strednej a východnej Európy závislé od exportu. Fidesz sa spoliehal na investície východoázijských spoločností do výroby batérií. Tie však nenaplnili očakávania. Vojna na Ukrajine a energetické sankcie EÚ viedli k prudkému nárastu cien energií, čo už existujúce problémy ešte zhoršilo.
Vláda kritizuje sankčnú politiku EÚ a jej politiku voči Rusku a Ukrajine. To sa stalo ústredným bodom sporu s Európskou komisiou a väčšinou vlád EÚ. V roku 2022 začala EÚ zmrazovať značné financovanie Maďarska s odvolaním sa na problémy s právnym štátom a súvisiace otázky s riadnym využívaním finančných prostriedkov.
Skutočným dôvodom je však geopolitický nesúhlas, o čom svedčí načasovanie sankcií. Napríklad v Bulharsku neboli prijaté žiadne porovnateľné kroky, keď sa objavili podobné problémy s dodržiavaním zásad právneho štátu. Čisté transfery EÚ sa znížili z 3,6 % hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2020 na iba približne 0,5 % v roku 2025. To má výrazne tlmiaci vplyv na hospodársky rast. EÚ tak nepriamo ovplyvňuje voľby.
Tisza priťahuje voličov frustrovaných predchádzajúcou liberálnou opozíciou a rozčarovaných z Fideszu, nie však ako dôveryhodná alternatíva.
Niektoré problémy si strana spôsobila sama. Pred voľbami v roku 2022 Fidesz silne stimuloval ekonomiku. V inflačne zaťaženej medzinárodnej situácii po ruskom útoku na Ukrajinu tento stimul v Maďarsku urýchlil infláciu. Mena sa začala znehodnocovať a to spustilo špirálu inflácie a devalvácie. Miera inflácie dosiahla na svojom vrchole 25 % – v tom čase európsky rekord. Vláda reagovala tvrdou politikou úsporných opatrení, ktorú sa pokúšala utajiť.
Pozornosť od úsporných opatrení sa jej naozaj podarilo odvrátiť – sériou kampaní proti sexuálnym menšinám. Vzhľadom na skúsenosti z posledných rokov sa súčasné sociálne sľuby Fideszu považujú za málo dôveryhodné.
V posledných 16 rokoch kládla vláda Fideszu najväčší dôraz na hospodársku politiku pri vytváraní „národného“ kapitálu. To sa však obmedzovalo na bankovníctvo, maloobchod, cestovný ruch, stavebníctvo a poľnohospodárstvo. Z tejto politiky profitoval malý počet podnikateľov zo strany Fidesz alebo z vnútorného kruhu premiéra. Vynikajú najmä Lőrinc Mészáros, bývalý inštalatér v Orbánovom rodnom meste, a Orbánov zať István Tiborcz. Mészárosov majetok sa odhaduje na viac ako 3 miliardy eur, zatiaľ čo Tiborczov údajne narástol na 1,5 miliardy eur. Ekonóm Tamás Mellár odhaduje, že spoločnosti pridružené k Fideszu tvoria približne 25 – 30 % HDP.
Tisza ako nástroj nespokojnosti
Po škandále s udelením milosti sa začiatkom roka 2024 objavil Péter Magyar, bývalý manžel ministerky spravodlivosti a stredne postavený predstaviteľ Fideszu. Kritizuje klientelizmus a Fidesz, ako aj existujúce problémy v sociálnom sektore, najmä v zdravotníctve. Jeho alternatívy ale zostávajú nejasné: používa rovnakú nacionalistickú symboliku ako Fidesz. Strana Tisza priťahuje nespokojných malých a stredných podnikateľov, ktorí ponúkajú kandidátov vo volebných obvodoch.
Magyar signalizuje záujem o Brusel a zahraničné spoločnosti. Hovorca pre ekonomiku István Kapitány bol vysokopostaveným manažérom spoločnosti Shell; hovorca Tiszy pre rozpočet András Karmán zas v rokoch 2010 až 2011 štátnym tajomníkom na ministerstve hospodárstva a naposledy pracoval v Erste Bank; hovorkyňa pre zahraničnú politiku Anita Orbánová zastávala vysokú vládnu funkciu vo vláde Fideszu po roku 2010 a potom pracovala v medzinárodnom súkromnom sektore.
Tisza zastáva kritické postoje voči Rusku a prezentuje sa ako akási bruselsky orientovaná verzia Fideszu. Dúfa v uvoľnenie fondov EÚ a z hľadiska hospodárskej politiky sa od Fideszu líši najmä požiadavkou na zavedenie eura.
Tisza priťahuje voličov frustrovaných predchádzajúcou liberálnou opozíciou a rozčarovaných z Fideszu, nie však ako dôveryhodná alternatíva. Voľby ukážu, do akej miery dokáže Tisza prilákať bývalých voličov Fideszu. Vytlačila liberálnu opozíciu, ktorá bola do značnej miery zakorenená v klasickom neoliberalizme 90. rokov a je otázne, či sa vôbec dostane do parlamentu. Väčšie šance dostáva krajne pravicová Mi Hazank, ktorá by sa mohla stať jazýčkom na váhach. Volebnej kampani dominujú výlučne pravicové strany. To ukazuje, ako veľmi Fidesz Maďarsko posunul doprava.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.