Štvrté výročie vypuknutia ruskej agresie na Ukrajine pripomenie v Bratislave tzv. Pochod solidarity. Organizuje ho občianske združenie Mier Ukrajine. Zhromaždenie sa koná na Hodžovom námestí, odkiaľ sa sprievod presunie pred sídlo ukrajinského veľvyslanectva na Radvanskej ulici.
Foto: TASR/AP, Sergei Grits
Žena sedí pri hrobe svojho príbuzného počas spomienkovej bohoslužby pre padlých ukrajinských vojakov v ukrajinskom meste Buča 24. februára 2026 pri príležitosti štvrtého výročia začiatku ruskej invázie na Ukrajinu
Pripomenutie si výročia ruskej agresie bude podľa organizátorov aj protestom proti premiérovi Robertovi Ficovi (Smer) a jeho rozhodnutiu požiadať o zastavenie núdzových dodávok elektrickej energie na Ukrajinu.
Minúta ticha v Kyjeve za padlých vo vojne na Ukrajine
Video
Štvrté výročie ruskej invázie na Ukrajinu. Minúta ticha v Kyjeve za padlých vo vojne. / Zdroj: Reuters
„Ukrajina bojuje aj za hodnoty, na ktorých stojí slobodná Európa. Štyri roky po začiatku invázie nesmieme dovoliť, aby sa vojna stala rutinou alebo aby únava z konfliktu oslabila našu podporu,“ uviedol Marián Kulich zo združenia Mier Ukrajine. Organizátori tvrdia, že odopretie energií civilnému obyvateľstvu v čase vojny možno považovať za zločin proti ľudskosti.
Účastníci pochodu si pripomenú obete vojny a vyjadria úctu obrancom Ukrajiny, no zároveň žiadajú prehodnotenie postojov slovenskej vlády.
Výročie si pripomínajú aj mimoparlamentné strany
Štvrté výročie vypuknutia vojny na Ukrajine si pripomínajú aj mimoparlamentné politické strany. Plnú zodpovednosť za vojnové zločiny nesie podľa mimoparlamentných Demokratov ruský prezident Vladimir Putin. Zároveň kritizujú premiéra Fica za poškodzovanie vzťahov s Ukrajinou a medzinárodnú izoláciu Slovenska.
„Za štyri roky sa Rusku podarilo obsadiť približne 12 percent ukrajinského územia, pričom za posledný rok išlo len o 1,3 percenta. Cena za Putinovo rozhodnutie je strašná – státisíce mŕtvych a zranených. Na oboch stranách umierajú vojaci, no zomierajú aj civilisti a deti, ktoré chceli jediné, žiť svoje pokojné životy. Putin sa musí za svoje zločiny zodpovedať pred medzinárodným súdom,“ uviedol šéf Demokratov a exminister obrany Jaroslav Naď.
Predstavitelia strany Demokrati zároveň zdôraznili, že Slovensko nesmie byť tichým svedkom agresie ani politickým spojencom režimu, ktorý nesie zodpovednosť za tisíce nevinných obetí. Slovenská zahraničná politika sa musí podľa nich vrátiť k jasnému ukotveniu v demokratickom svete, k obrane medzinárodného práva a k jednoznačnej podpore napadnutej Ukrajiny.
Mimoparlamentná OKS pripomenula, že ruská invázia na Ukrajinu je útokom nielen na ukrajinskú nezávislosť, ale aj na základné hodnoty európskej civilizácie – slobodu, suverenitu a demokraciu. „OKS dôrazne odsudzuje túto agresiu a trvá na plnom rešpekte medzinárodného práva, územnej celistvosti a práva každého štátu rozhodovať o svojej vlastnej budúcnosti,“ uviedla strana v stanovisku. Odmietla tiež vyhlásenia premiéra, že Slovensko prestane v prípade núdze dodávať Ukrajine elektrinu.
Vojna na Ukrajine sa naplno začala 24. februára 2022, keď ruský prezident Vladimir Putin oznámil začiatok „špeciálnej vojenskej operácie“ proti Ukrajine. Vojna medzi Ukrajinou a Ruskom je najväčším ozbrojeným konfliktom v Európe od druhej svetovej vojny.
Európska únia, NATO a Spojené štáty a ďalšie krajiny v reakcii na ruský vpád na Ukrajinu uvalili na Rusko rozsiahle sankcie a začali Kyjevu poskytovať vojenskú, finančnú a humanitárnu pomoc. Rokovania o prímerí v roku 2025 obnovili Spojené štáty americké. Zatiaľ však neviedli k zastaveniu bojov a útokov.