Pochádzaš z rodiny kaderníkov, tvoja mama mala rodinné kaderníctvo. Ako si spomínaš na tieto časy teraz s odstupom?
Áno, moja mama bola kaderníčka, ale vtedy, a u nás doma kaderníctvo bolo úplne niečo iné, ako to čo robím ja. Ona robila trvalú na bežiacom páse. Za 7 min mala natočenú klientku na najmenšie natáčky. Vždy som si hovoril, že mne je jedno, čo budem robiť v živote, ale kaderníka určite nie. Preto absolútne odmietam robiť trvalú. Priznám sa, ani ju robiť neviem. Ale som rád, že keď som vyhral ako prvý Slovák súťaž Kaderník roka (tuším v 2010), tak bola mama aj so sestrami v hľadisku a oslavovali som mnou. Vtedy už asi pochopila, že by som nemohol pracovať doma na dedine v garáži, ako si to ona predstavovala. Potreboval som vyletieť z domu a fungovať v Bratislave, dedina bola pre mňa jednoducho primalá a obmedzujúca.
Zobraziť galériu (5)
Kaderník Zoltán Takács patrí roky medzi najlepších (Zdroj: Archív Z.T.)
Vybudoval si si silné a zvučné meno, vyhrával si prestížne súťaže, fotil módne editoriály, no potom si sa z verejnosti stiahol, no pre klientky si tu bol a si stále. Čo ťa viedlo k tomu žiť život tak trochu v ústraní?
Keď som pracoval tretí rok pre Luciu Bílú, bol som stále na cestách. Na začiatku som si to užíval, každý deň iný, na inom mieste, samá kreativita, Elite Model Look, fotenie, editoriály. Ale ja som mal rád aj moje kaderníctvo, moje klientky. A na nich som prestal mať čas, rovnako to bolo s osobným časom, výrazne ho ubudlo. Pokúšal som sa nejaký čas hľadať rovnováhu, ale nedarilo sa mi to. Stále som mal pocit, že žijem prevažne podľa cudzieho diára. Práve v tom čase môj synovec maturoval na športovej škole a prehovárali sme ho, aby pokračoval štúdiom na FTVŠ. On ale študovať nechcel a raz mi pri prehováraní odvrkol, že ak si myslím, že štúdium na FTVŠ je taký skvelý nápad, ako tráviť nasledujúcich 5 rokov života, tak nech idem študovať ja.
Zobraziť galériu (5)
Popri práci kaderníka začal študovať FTVŠ a venovať sa plávaniu (Zdroj: Archív Z.T.)
Ako si zareagoval?
Tento impulz prišiel v správnom čase. Zistil som, že otvárajú aj diaľkovú formu štúdia a podal som si prihlášku. Prijímacie skúšky sme úspešne urobili len traja uchádzači, takže v konečnom dôsledku neotvorili krúžok s diaľkovým štúdiom , ponúkli mi denné štúdium. Povedal som si, že skúsim. Zrazu som sa ocitol v úplne inej bubline ako bola tá moja vtedajšia kadernícka. Cítil som sa v nej prirodzene a dobre. Stretol som veľa úžasných nových ľudí, spolužiakov a pedagógov. Zrušil som televízne projekty a fotenie. Zmenil som salón tak, aby bol na peší dosah zo/do školy. Pracoval som v salóne, odbiehal som na prednášky. V druhom ročníku ma oslovila profesorka Macejková, či nechcem u nej na bazéne robiť plaveckého trénera. Študoval som kondičné trénerstvo a zameriaval som sa na plávanie. Takže bol to pre mňa hotový sen. Ja – kadernícke čudo – na FTVŠ v druhom ročníku som už pôsobil reálne v oblasti, ktorú len krátko študujem, Bolo to úžasné.
Takže odpoveď na tvoju otázku je, že to bolo postupné. Ja som nič neplánoval, len som vedel, že nechcem byť 16 hodín denne na fotení, v spoločnosti kamier a za volantom.
Zobraziť galériu (5)
Balans medzi prácou a osobným životom našiel v športe (Zdroj: Archív Z.T.)
Si dôkazom toho, že najlepšia reklama je koniec koncov aj tak tá ústna, ktorú si podávajú klientky medzi sebou. Nerobil si si žiadne PR, ale tvoje klientela je v zásade rokmi stabilne vybudovaná. Na čom si v práci zakladáš?
Prednedávnom som opäť zmenil lokalitu. Pridal som sa do teamu salónu Vild v budove Relaxx. Obehol som si viaceré salóny, bol som veľmi prekvapený z toho, čo som videl. Bohužiaľ, náš kadernícky svet je veľmi často na podpriemernej úrovni. Mrzí ma to, ale takto to je. Je nás len zopár, ktorí svoju prácu berú zodpovedne a zároveň s radosťou. Takže stále ako pred rokmi, keď som ja začínal, je priestor na zlepšenia a pri správnej dávke snahy a talentu nie je veľmi náročné vyniknúť.
Dnes zároveň už viem, že udržať si klientelu dlhoročne, je aj budovaní medziľudských vzťahov. Moje klientky a klienti sa časom stali mojimi kamarátkami a kamarátmi. Nie som dobrý herec, bývam priamy a keď nechytíme rovnakú vlnu, dlho to obvykle nefunguje.
Zobraziť galériu (5)
Zoltán Takács s topmodelkami Michaelou Kocianovou a Pavlínou Němcovou počas Elite Model Look (Zdroj: Archív Z.T.)
Čo považuješ za svoj najväčší úspech?
Práve to , že sa mi podarilo sa preraziť nielen v kaderníckom svete, ale aj ako plavecký tréner. Z mojej prvej plaveckej skupiny, už niektoré decká závodne plávajú a robia mi radosť. Mám „kaderníckeho Oskara“ a magisterský titul v športe. Priznávam, do futbalu by som sa nepustil, ten šport nepochopím, vytrápil som sa aj na skúške.
Pred vyše desiatimi rokmi si v rozhovore pre Feminity raz povedal, že ženy si viac zakladajú na názore kamarátok než na tom, čo sa im páči. Sú teda ovplyvniteľné. Platí to stále? Alebo sa niečo zmenilo?
Myslím si, že sa to zlepšilo. Aspoň, čo sa týka mojej klientely, len nezabudnite, že moja klientela má tiež o 10+ rokov viac :-), niečo sme sa odvtedy vzájomne naučili. Nová generácia už je inde, prikladá váhu cudzím názorom oveľa viac ako my voľakedy, zrejme to súvisí s rozmachom vplyvu sociálnych sietí a podobne.
Trendy v oblasti farbenia majú tiež svoj vývoj, dnes sú zloženia farieb šetrnejšie a stylingové prostriedky bohatšie na výživu. Čo považuješ v tomto smere za najväčší aktuálny pokrok alebo revolúciu oproti minulosti?
V oblasti farbenia už existujú bezamoniakové farby. Vďaka baleyage už netreba chodiť do salónu každý tretí týždeň. Pomaly, ale isto sa časť ženskej klientely učí a rada pochváli priznaním prirodzených šedín. Tento trend sa volá v Loreali French Blending. Ženy nosia krásne lesklé prirodzené vlasy. Ten neustály posun ku prirodzenosti považujem za najlepšie, čo kadernícky svet otvára.
Sociálne siete zmenili naše životy. Vnímaš zmeny, čo sa týka požiadaviek klientiek v súvislosti s týmto virtuálnym svetom a trendmi?
Samozrejme. Komunikácia a diagnostika je veľmi rýchla. Klient/ka ukáže fotku, ja poviem svoj názor a čo sa dá/nedá v jej/jeho konkrétnom prípade dosiahnuť a ako sa to hodí /nehodí do výsledného vizuálu. Mne to osobne pomáha. Navyše existujú aj user-friendly aplikácie, kde si môžeme aj nový uvažovaný účes s tvárou skombinovať a nájsť ten najvhodnejší podľa predstavy klientky.
Sleduješ dianie vo svete alebo prácu nejakých hair stylistov, ktorí ti prídu zaujímaví? Prípadne niekoho iného z iného odboru, kto ťa inšpiruje?
Na sociálnych sietiach sledujem samozrejme mnohých kaderníkov. Chcem byť v obraze, čo sa deje vo svete. Je to nevyhnutnosť a to v neposlednom rade pre tých, ktorí sa chystajú predviesť svoje zručnosti na kaderníckych súťažiach. Ďalej ma inšpirujú módne prehliadky, kde vidím, kam smeruje móda celkovo. Ale viac ma inšpiruje reálny svet okolo mňa v každodennom živote a v samotnej práci v salóne. Momentálne som nový v tíme Vild salon, je skvelé sledovať prácu kolegov okolo mňa, ak je salón plný, sme ako jedna veľká rodina. A je to veľmi inšpirujúce.
Profesia kaderníka je náročná na fyzické zdravie, predsa len, človek celý deň stojí a robí rukami, zaťažuje krčnú chrbticu a podobne. Čo ti pomáha dosiahnuť balans? Je to šport a možno to plávanie alebo?
Je to náročné ale nie len fyzicky samozrejme, ale aj mentálne. Tú fyzickú stránku kompenzujem momentálne 3-4 krát do týždňa v posilňovni. Mám aj moju plaveckú skupinu kamarátov z klubu Plávanie jednoducho, kde som chodieval na športové plavecké tréningy. Je to skupina bývalých plavcov – triatlonistov. Momentálne mám však s plávaním pauzu. Ale klub vrelo odporúčam. Moja trénerka Martina je najlepšia trénerka, akú poznám. A tú mentálnu stránku najradšej kompenzujem doma s mojimi najbližšími.
Na čo sa aktuálne plánuješ zamerať a aké sú tvoje plány a vízie do budúcnosti?
Momentálne sa chcem udomácniť v Salone Vild. Chcem byť opäť kaderník na plný úväzok. Zvažujem zúčastniť sa znovu aj na kaderníckej súťaži.