So Slovanom získal päť titulov. Štyri ako hráč a na jednom sa podieľal ako Peckov asistent v roku 2009.
Foto: Mary Evans/Allstar/David Gadd / Mary Evans Picture Library / Profimedia
Vladimír Kinder si ako prvý Slovák vyskúšal slávnu Premier League, na obrázku v akcii počas zápasu Middlesbrough v roku 1998.
Vladimír Kinder sa už dlhšie živí rozvážaním liekov do lekární a aktuálne trénuje Vrakuňu v piatej lige. Bývalý úspešný obranca si v drese Middlesbroughu zahral ako prvý Slovák v anglickej Premier League.
Premiéru v lige ste si odkrútili v novembri 1990 a potom ste v Slovane pôsobili šesť rokov. Za dlhý čas ste ani raz neprehrali v prestížnom derby s Trnavou…
Mali sme na sklonku federálnej a na začiatku slovenskej ligy výborné mužstvo a prehrávali sme málokedy. Ale v roku 1995 bola jesenným majstrom Trnava, boli sme až za ňou.
Dušan Tittel v novembri po derby plnom emócií a výhre 3:0 vyslovil vetu, ktorú Trnavčania ťažko niesli. Dokonca si ju vylepili v šatni, aby ich motivovala…
Bola to pamätná veta. Padali rôzne emotívne vyjadrenia a Dušan reagoval, že Trnavčania môžu robiť, čo chcú, ale majstri budeme my – a s desaťbodovým náskokom. Bolo to trúfalé tvrdenie. Ale mal pravdu: mali sme o 10 bodov viac ako Košice a o 15 viac ako Trnava.
Weiss ako jeden z Trénerov roka: Ešte mám sny
Video
Futbalovým trénerom roka 2025 na Slovensku sa stali dvaja muži s rovnakým počtom bodov – Francesco Calzona a Vladimír Weiss. Ešte mám trénerské sny a verím, že sa mi ich podarí naplniť, povedal Weiss. / Zdroj: TASR
Pred tridsiatimi rokmi, v júni 1996, ste v súboji s Trnavou oslavovali svoj posledný titul pred odchodom do Anglicka. Zápas sa zapísal do histórie, skončil sa 5:2 a na Tehelnom poli padlo v derby najviac gólov v slovenskej ére…
Aj ja som prispel jedným k víťazstvu. Ale vtedy už bolo isté, že titul je náš, čo trošku ovplyvnilo stretnutie, hrali sme obaja trochu uvoľnenejšie. Viac mi utkveli v pamäti majstrovské oslavy, Dušan Tittel priviedol dve kaderníčky, a tie nám vymaľovali tvár i vlasy v našich farbách. Kuriozitou bol fakt, že nám zástupcovia zväzu nechceli odovzdať pohár, že to bolo nedôstojné, ale nakoniec sa ceremoniál uskutočnil.
Rok predtým ste sa vystrihali dohola. Ale niektorí to odmietli…
Preto sme povedali, že teraz sa musia vymaľovať všetci vrátane trénerov, lebo inak dostanú pokutu. Potom som zažil už len jedno derby – na jeseň 1996. Aj to bolo výnimočné, na Tehelnom poli sme vyhrali vo výbornom zápase 3:1, v hľadisku bolo skoro 23-tisíc divákov. V zime som prestúpil do Middlesbroughu…
Do Anglicka ste mohli ísť už skôr. V roku 1994 ste sa stali futbalistom roka, mali ste ponuku z Leicestru City. Prečo to nevyšlo?
Leicester hral v druhej lige, bol som aj na dvojtýždňovej skúške, odohral som na sústredení v Nemecku prípravný zápas. Kluby sa dohodli, aj na prestupovej sume 800-tisíc libier. Angličania prišli do Bratislavy podpísať zmluvu a vtedy im naši zástupcovia oznámili, že si to rozmysleli a chcú viac – milión. Zástupcovia Leicestru sa zdvihli a odleteli domov. Nerobil som z toho vedu, v Slovane sme boli výborná partia, pokračoval som ďalej.
Napokon sa Slovan dočkal aj miliónovej sumy – keď ste zamierili do Middlesbroughu…
Ani z nej nič nebolo. V zmluve figurovala, ale po ceste z Anglicka sa z nej podstatná časť „stratila“. Prestup zabezpečoval manažér Slovana a jeden taliansky agent. V tom čase to bolo v prepočte 60 miliónov korún, no napokon sa na účte Slovana objavilo len desať miliónov. V tomto prestupe boli aj iné nezrovnalosti. Peniaze som však príliš neriešil. Tešil som sa, že sa mi naskytla táto šanca a anglické pôsobenie bolo pre mňa veľkým zážitkom i výnimočnou skúsenosťou.
Výrazne ste si polepšili aj finančne. Aký bol váš plat?
Pred odchodom som na Tehelnom poli zarábal 100-tisíc korún mesačne. V Middlesbroughu som mal v prepočte milión korún, teda desaťkrát viac.
V Anglicku ste strávili takmer tri roky, niečo ste si ušetrili. Ako ste naložili s peniazmi?
Žiaľ, okrem „šikovného manažéra“ som mal aj „kamarátov“, radili mi, ako investovať. Pustil som sa do podnikania, ale neúspešne, bol som príliš dôverčivý a oklamali ma aj ľudia, od ktorých by som to nečakal. Dostal som sa do finančných problémov, mnohé veci by som už robil inak.
V sobotu sa chystá na Tehelnom poli derby Slovan – Trnava. Ako ste ho prežívali vo vašich časoch?
Bol to vždy prestížny zápas, na ktorý sme sa všetci tešili. Prinášal veľkú rivalitu, čo som pocítil aj na vlastnej koži, ešte skôr, ako som nastúpil na prvé derby. Bol som na dvojročnej vojenčine v Karlových Varoch. Zažil som tvrdú mazácku vojnu. Velil mi mazák Jaro Michalička, futbalista Spartaka. Ničil ma, dával mi čistiť toalety, raz mi nakázal, že to mám urobiť žiletkou. Krotil ho Vlado Hracho, ďalší Trnavčan, ktorý bol rozhodca. Michaličkovi som to neskôr poriadne osladil.
Ako?
Stretli sme sa potom na ligových trávnikoch a pomohol mi aj Peťo Dubovský. Michalička to schytal, musel zniesť nejaké kopance. To máš za Kinďa, povedal mu Dubák. Ale postupne sa vášne upokojili a vychádzali sme aj s Jarom. Nesťažujem sa ani na vojenčinu, bola to dobrá škola a mali sme aj dobré mužstvo, ktoré hralo v druhej lige, skončili sme druhí. Boli v ňom aj viacerí šikovní hráči, napríklad Martin Frýdek, ktorý hrával v Sparte. Alebo aj niektorí slavisti.
Čítajte viac Kritický Borbély: Calzona nežil so slovenským futbalom. Bol doma a sem chodil len na pár dní. Za tri a pol roka sme sa nikam neposunuli
Mali ste kamarátov aj medzi Trnavčanmi?
Samozrejme, na ihrisku sme si nikdy nič nedarovali, bývali to ostré súboje. Ale potom sme si podali ruky. Stretávali sme sa v reprezentácii, s Marekom Ujlakym či Igorom Bališom, ten dokonca narukoval do Karlových Varov po mne, už som bol mazák, ale vychádzali sme, nevracal som mu, čo som zažil, zobral som si ho pod ochranné krídla.
Viacerí Trnavčania i slovanisti menili aj vo vašej ére dresy, tréner Galis, Tittel, Timko pôsobili v Spartaku, Bališ či Ujlaky v Slovane. Ako ste to vnímali?
Ako realitu, taký je futbal. Menili dresy, lebo neboli s niečím spokojní. Alebo išli za lepšími podmienkami, to je normálne. Nebral som to dramaticky, ani ako veľký problém.
Boli by ste prestúpili aj vy do Trnavy, keby ste boli dostali dobrú ponuku?
To neviem… V Slovane som vyrastal od desiatich rokov. A keď som sa už prepracoval do prvého mužstva, chcel som si vyskúšať pôsobenie v zahraničí. Keď som sa ako vyše tridsaťročný vrátil, zahral som si ešte v Petržalke.
Slovan vykročil k ôsmemu titulu v rade. Myslíte, že by ho sobotňajšie derby mohlo na tejto ceste zastaviť alebo aspoň spomaliť?
Nemyslím si to. Slovan sa aj trápil, prehral zápasy, ktoré nemusel, nepresadil sa ani v Európe. Doma má však najlepší káder a získa v pohode ôsmy titul. Vyhrá aj derby s Trnavou. So súpermi v skupine o titul má lepšiu bilanciu. V Dunajskej Strede si vybudoval deväťbodový náskok, ten je už rozhodujúci. Hoci sa k nemu súperi predtým trochu priblížili, nemám ani pocit, že sa súťaž výraznejšie zdramatizovala. Podľa mňa nebudeme čakať do posledného kola. Všetko bude jasné už skôr.