FOTO
Minister dopravy Jozef Ráž. Foto: SITA
Príprava projektu najdlhšieho tunela na Slovensku, a to pod Karpatmi, postupne napreduje. Minister dopravy Jozef Ráž aktuálne prezradil, čo sa chystá v lesoch pri Bratislave a v akom štádiu je celý projekt.
Ministerstvo dopravy sa podľa slov ministra Jozefa Ráža projektu tunela pod Karpatmi priebežne venuje. V lesoch pri Bratislave sa napríklad budú čoskoro robiť vrty, ktoré zmapujú, aké sú geologické a hydrogeologické podmienky v Malých Karpatoch.
Mohlo by vás zaujímať:
Reklama
div {
text-align: left;
font-size: 12px;
color: #6f6f6f;
}
#onnetwork-banner > div:first-child {
text-align: left;
font-weight: 700;
padding-bottom: 5px;
font-size: 14px;
color: #000000;
}
]]>
Aktuálne má rezort pri tomto projekte za sebou proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) a získal osvedčenie o strategickej investícii. Novinkou je aj zazmluvnenie geologického a hydrogeologického prieskumu. Ten je extrémne dôležitý a bol aj podmienkou v rámci EIA.
Výstupy z tohto prieskumu chce ministerstvo využiť ako podklady pre projektanta aj zhotoviteľa v rámci tzv. „žltého FIDICu“, podľa ktorého by sa mala stavba realizovať. Jednou z prvých činností v rámci projektu budú vrtné a banské práce. Zhotoviteľ vykoná až 176 vrtov, pričom niektoré budú slúžiť na pozorovanie, iné na skúšky.
„Cieľom je detailne poznať geologické a hydrogeologické prostredie. V minulosti sa tieto aspekty podceňovali, čo viedlo k problémom a dodatkom k zmluvám. Tomu sa chceme určite vyhnúť,“ avizuje v zverejnenom videu Ráž.
Trasovanie aj vizualizácie nového tunela pod Karpatmi si môžete pozrieť v galérii:
Vizualizácia východného portálu tunela Karpaty v bratislavskej Rači. Foto: enviroportal.sk
Podmienky EIA zároveň vyžadujú dlhodobý monitoring hydrogeologických pomerov až po dobu 12 rokov. „Vybuduje sa vodomerná stanica, prietokomery a meteorologická stanica na sledovanie zrážok, teploty a ich vplyvu na podzemné vody,“ približuje rozsah potrebných krokov minister dopravy.
Na razenie tunela by sa mala využiť technológia TBM, ktorá sa podľa slov ministra dopravy vyvíja. Kým v minulosti boli pri využití tejto metódy malé priesaky vody, dnes sú tunely prakticky nepriepustné. Podľa Ráža je teda otázne, či sú všetky podmienky stále aktuálne, no rezort ich musí dodržať.
Potrebuje Bratislava tunel pod Karpatmi?
Áno, dopravná situácia to vyžaduje
236
Skôr áno, ale nie je to priorita
33
Skôr nie, sú dôležitejšie projekty
47
Nie, tunel problémy nevyrieši
29
Hlasovalo: 352
Minister dopravy zároveň uvádza, že v minulosti sa považovala metóda s využitím tunelovacieho raziaceho stroja za efektívnu najmä pri tuneloch dlhších ako 5 kilometrov. Dnes už dáva zmysel aj pri dĺžke nad 2 kilometre. „Tunel Karpaty bude jeden z najdlhších v Európe a najdlhší na Slovensku, takže táto metóda je vhodná z hľadiska času aj nákladov,“ dodáva Ráž.
Kým klasická metóda razenia využitá napríklad pri tuneli Višňové umožňuje postup približne 7 metrov denne, TBM dokáže vyraziť až 40 metrov denne a zároveň vytvára hotové ostenie tunela.
Minister dopravy dodáva, že celý projekt tunela Karpaty je stále vo fáze prípravy. Národná diaľničná spoločnosť pripravuje podklady pre projekt, ktorý spolu s geologickým prieskumom umožní vyhlásiť verejné obstarávanie na zhotoviteľa.
O potrebe tunela dnes už podľa Jozefa Ráža nie sú pochybnosti. Ranné kolóny zo smeru Malacky a dopravné zaťaženie na moste Lafranconi sú dlhodobým problémom. Štúdie pritom podľa jeho slov hovoria, že tunel môže odľahčiť dopravu v Bratislave až o 40 % a výrazne znížiť tranzitnú nákladnú dopravu medzi diaľnicami D1 a D2.