Foto: SITA/AP
V utorok 24. februára 2026 si pripomíname štvrté výročie začiatku vojny na Ukrajine. Konflikt v roku 2022 spustil jeden z najväčších cenových šokov na komoditných trhoch za posledné desaťročia, s priamym dopadom na energie, potraviny a priemyselné kovy. Do akej situácie sme sa postupne dostali, zhodnotil analytik XTB Matej Bajzík.
Počiatočný šok po začiatku vojny na Ukrajine postupne vystriedala čiastočná normalizácia, no geopolitické riziko je v cenách podľa Mateja Bajzíka stále prítomné.
Energie: od historického šoku k relatívnej stabilizácii
Bezprostredne po invázii trh započítal riziko prerušenia ruských dodávok – Rusko patrí medzi najväčších exportérov ropy a plynu na svete. Ropa Brent v marci 2022 prekročila podľa analytika 130 dolárov za barel, zatiaľ čo európsky zemný plyn (TTF) presiahol v lete toho roka 300 eur/MWh.
O štyri roky neskôr sú ceny výrazne pod historickými maximami. Európa dramaticky znížila svoju závislosť od ruského plynu, pričom významnú časť dovozu nahradila skvapalneným zemným plynom (LNG) zo Spojených štátov a z Blízkeho východu. Napriek cenovej korekcii však geopolitická riziková prirážka na energetických trhoch podľa analytika XTB pretrváva.
Poľnohospodárske suroviny: potravinová inflácia a logistické prispôsobenie
Rusko a Ukrajina pred vojnou zabezpečovali približne 30 % globálneho exportu pšenice. V roku 2022 ceny poľnohospodárskych komodít prudko vzrástli a prispeli k zrýchleniu globálnej potravinovej inflácie.
Zmenili ste po roku 2022 spôsob, akým investujete alebo šetríte?
„Po čiastočnom obnovení exportných koridorov v Čiernom mori a po úprave dodávateľských reťazcov došlo v rokoch 2023 a 2024 ku korekcii cien, hoci volatilita zostáva vyššia než pred konfliktom,“ dodáva Bajzík.
Priemyselné kovy a zlato: volatilita a diverzifikácia
Trh s niklom zažil v roku 2022 extrémne výkyvy, ktoré viedli až k dočasnému pozastaveniu obchodovania na Londýnskej burze kovov (LME). Tento vývoj poukázal na zraniteľnosť globálnych dodávateľských reťazcov.
Zlato podľa analytika profitovalo zo zvýšenej geopolitickej neistoty a inflácie, čím si upevnilo postavenie bezpečného prístavu. V posledných rokoch centrálne banky navyšovali svoje zlaté rezervy ako formu diverzifikácie.
Makroekonomický dopad
Energetický šok prispel k tomu, že inflácia v eurozóne presiahla v roku 2022 hranicu 10 %, čo viedlo Európsku centrálnu banku (ECB) aj americký Federálny rezervný systém (FED) k agresívnemu cyklu zvyšovania úrokových sadzieb.
Ako dodáva Bajzík, konflikt, ktorý bol spočiatku geopolitickou udalosťou, tak mal dlhodobé dôsledky pre globálne makroekonomické prostredie.
Výhľad pre investorov
Napriek čiastočnej normalizácii cien komodít v porovnaní s maximami z roku 2022 zostáva geopolitické riziko štrukturálnym faktorom pri tvorbe cien energií a niektorých kovov.
Vojna na Ukrajine však podľa analytika pokračuje a zatiaľ neexistujú signály jej ukončenia. Situáciu navyše zhoršuje vypuknutie nového konfliktu medzi USA a Iránom, ktorý opäť zvyšuje ceny energetických komodít.
„Pre investorov toto obdobie zdôraznilo význam diverzifikácie a potrebu sledovať geopolitické riziko ako relevantnú premennú pri oceňovaní aktív,“ upozorňuje analytik.
Graf futures kontraktov na vybrané komodity – Brent (oranžová línia), holandský zemný plyn (tmavomodrá línia), zlato (zelená línia), pšenica (červená línia), nikel (svetlomodrá línia)
Zdroj: XTB, TradingView
[XTB je obsahovým partnerom webu oPeniazoch.sk]