Keď sa povie meno Vlasta Burian, väčšine z nás sa v mysli rozohrá čiernobiela groteska. Počujeme guľometný rytmus reči, vidíme precízne gestá a cítime energiu, ktorá dokázala prebiť aj praskanie starých filmových pásov.
Foto: ČTK /
Vlasta Burian ako Ivan Alexandrovič Chlestakov vo filme Revízor v roku 1933.
Bol to smiech, ktorý nebol lacný. Smiech, ktorý objímal celú jednu republiku. No za pohľadom na gejzír vtipu sa odohrával príbeh, z ktorého miestami mrazí. Príbeh o triumfe a úspechu aj o páde do priepasti, vyhĺbenej najmä ľudskou závisťou a krutosťou doby.
Brankár, ktorý sa naučil čítať ticho
Vlastimil Burian sa narodil v roku 9. apríla 1891 (pred pár dňami sme si tak pripomenuli 135. výročie jeho narodenia) v Liberci do rodiny krajčíra a nadšeného ochotníka. Možno práve v otcovej dielni sa naučil pozorovať detaily – ako si ľudia narovnávajú goliere, keď chcú pôsobiť dôležito, alebo ako gestikulujú, keď strácajú pevnú pôdu pod nohami. Drobnosti si ukladal do pamäti ako vzácne kamienky, ktoré neskôr brúsil na javisku.
Skôr než ovládol divadelné dosky, kraľoval futbalovej bránke. Ako brankár pražskej Sparty – pred nástupom do nej hral aj za Union Žižkov a Viktoria Žižkov – sa naučil niečo kľúčové: vnímať napätie davu. Brankár je osamelá postava. Sleduje hru, čaká a v zlomku sekundy musí zareagovať. Presne túto schopnosť čítať publikum si preniesol do kabaretov. Keď niekto v sále zakašlal alebo sa nahlas zasmial, Burian to okamžite vplietol do predstavenia. Text preňho nebol dogmou, bol len kostrou, ktorú obliekal do čistej improvizácie. Pokojne by sme ho mohli prirovnať k predchodcom dnešných stand-up komikov a komičiek.
Čítajte viac Vlastné kolegyne žiadali pre ňu šibenicu: Českú hereckú divu zradili tí, ktorým najviac verila Tridsiate roky patrili jemu. Stal sa „kráľom komikov“, inštitúciou, fenoménom. Filmy ako C. a k. polní maršálek, Ducháček to zařídí či Přednosta stanice z neho urobili žiarivú hviezdu. Získaval kráľovské honoráre a nebál sa ich ukázať. Vo svojej vile v Dejviciach mal bazén, tenisové kurty a najlepšieho kuchára v krajine. No tento prepych nebol len rozmarom. Burian bol v súkromí iný – melancholický, náladový, bojujúci s depresiou. Dokonca sa špekulovalo o tom, že trpel ADHD, mániodepresiou alebo Aspergerovým syndrómom. Vila bola jeho pevnosťou, za ktorej steny málokto prenikol. Podobne ako za fasádu slávneho komika.
Foto: ČTK /
Vlasta Burian a jeho milovaná manželka Nina Vlasta Burian a jeho milovaná manželka Nina na tenisovom kurte v jeho vile v Dejviciach.
Podarilo sa to azda len jedinej osobe – jeho manželke Nine. Ich láska bola legendárna. Nina musela byť na každom jednom predstavení. Ak sa jej kočiar oneskoril, Burian nezačal hrať, kým nesedela vo svojej lóži. Keď ochorela, nechal údajne zaviesť mikrofón na javisko, aby jeho hlas mohla počuť cez telefón. Bola jeho najväčšou obdivovateľkou a jedinou istotou vo svete, ktorý sa čoskoro mal zrútiť.
Keď smiech zamrzol v hrdle
Rok 1945 priniesol slobodu, ale pre Buriana znamenal začiatok pekla. Jeho vlastné divadlo ešte v roku 1944 zavreli Nemci, po skončení vojny ho zatkli krajania Česi a divadlo štát znárodnil. Národ, ktorý ho miloval, zrazu potreboval nájsť vinníkov. Úspešný, bohatý a populárny herec bol ideálnym terčom. Obvinili ho z kolaborácie.
Čo vás na životnom príbehu Vlastu Buriana zasahuje najviac?
krutosť národa, ktorý ho najskôr miloval a potom bez milosti odsúdil
78,4%
vnútorná sila vrátiť sa na javisko aj po rokoch ponižovania
16,2%
spravodlivosť, ktorá prišla až po rokoch a vrátila mu česť
5,4%
jeho strmý pád z vrcholu slávy až k manuálnej práci v baniach
0,0%
Pravda však bola oveľa zložitejšia. Burian počas vojny nenakrútil ani jeden nemecký film. Odmietal úlohy, predstieral choroby. Jeho najväčším previnením bol jeden rozhlasový skeč, do ktorého ho nacisti prinútili. Svedkovia neskôr vraveli, že jeho výkon bol taký strašný, až sa zdalo, že ide o úmyselnú sabotáž.
Čítajte viac Z červeného koberca do väzenských teplákov: Osud českej bohyne, ktorej svet tlieskal aj pľul do tváre Napriek tomu prišlo poníženie, ktorému sa dalo len ťažko uveriť. Uväznili ho na niekoľko mesiacov v spoločnej cele s esesákmi a kriminálnikmi. Donútili ho čistiť záchody. Zhabali mu majetok, vilu, divadlo. Zakázali mu hrať a dostal pokutu pol milióna korún. Človek, ktorý rozosmieval milióny, zrazu v severočeských baniach vozil uhlie a v horských chatách šúpal zemiaky pre rekreantov. Hoci ho prepustili po zhruba troch mesiacoch, hrať nemohol niekoľko rokov.