V Moskve na mieste uzavretého Múzea dejín gulagu, venujúceho sa sovietskym represiám a koncentračným táborom, úrady otvoria Múzeum pamiatky obetí genocídy sovietskeho ľudu. Uviedla to agentúra Interfax s odvolaním sa na nemenované dobre informované zdroje.
Informácie o chystanom otvorení nového múzea sa objavila na internetovej stránke doterajšieho múzea gulagu. „Expozícia zahrnie všetky etapy vojnových zločinov nacistov v rokoch Veľkej vlasteneckej vojny,“ píše sa na webe.
Múzeum gulagu, pripomínajúce temné stránky sovietskych dejín v období 1918 až 1956, úrady uzavreli v novembri 2024 pod zámienkou, že nespĺňa požiarne predpisy. „Zatiaľ nie je známe, čo sa stane s 5000 exponátmi múzea gulagu,“ napísal server RBK. Medzi 5376 exponátmi bola napríklad čiapka dôstojníka stalinskej polície NKVD, dvere z domu z moskovskej Nikolskej ulice, kde sa vykonávali popravy, dvere od väzenských ciel, listy väzňov príbuzným, ich osobné veci a dokumenty a aj topánky, ktoré nosili deti uväznených. Na otázku ohľadom osudu tejto zbierky zatiaľ nedostal od úradov odpoveď.
Podľa moskovskej radnice sa nové múzeum otvorí v tomto roku. Múzeum povedie Natalja Kalašnikovová, ktorá od vlaňajšieho januára vedie múzeum smolenskej pevnosti. Kalašnikovová bola podľa ministerky kultúry Olgy Ljubimovovej vyznamenaná medailou za prispenie k posilneniu obrany Ruskej federácie a medailou účastníka špeciálnej vojenskej operácie, ako Moskva nazýva už štyri roky trvajúcu vojnu proti Ukrajine. Kalašnikovová podľa RBK organizovala koncerty pre vojakov na fronte. „Jednou z kľúčových úloh (nového múzea) je vytvárať u súčasnej generácie pevné odmietanie nacizmu v ľubovoľnej podobe. To je mimoriadne dôležité teraz, keď už takmer nezostali (nažive) skutoční svedkovia tých strašných udalostí,“ vyhlásila.
Vlani ruský prezident Vladimír Putin podpísal zákon, ktorý stanovuje 19. apríl za pamätný deň obetí genocídy sovietskeho ľudu. V posledných rokoch ruské súdy z iniciatívy regionálnych prokuratúr vyhlásili za preukázané prípady genocídy sovietskeho ľudu počas druhej svetovej vojny, napríklad počas obliehania Leningradu, dnešného Petrohradu.
Veľká vlastenecká vojna je sovietsky názov pre časť druhej svetovej vojny od útoku nacistického Nemecka na Sovietsky zväz 22. júna 1941. Dovtedy bol Sovietsky zväz fakticky spojencom nacistického Nemecka, ktorému dodával suroviny potrebné na vedenie vojny. Sovietske armády v súlade s tajným paktom medzi Berlínom a Moskvou vpadli 17. septembra 1939 do Poľska, ktoré sa od 1. septembra bránilo nemeckej agresii.
Múzeum dejín gulagu, ktoré bolo v Rusku jediným veľkým múzeom venované sovietskym represiám, sa otvorilo v roku 2001. Za prvých deväť mesiacov roku 2024 ho navštívilo 46 000 ľudí. Súčasťou múzea bolo aj dokumentačné stredisko, ktoré návštevníkom pomáhalo dohľadať informácie o rodinných príslušníkoch, ktorí zmizli počas čistiek v dobách stalinizmu.
Múzeum o temnej stránke sovietskych dejín úrady uzavreli v čase vojny, ktorú Rusko vedie proti Ukrajine, v časoch povzbudzovania vlastenectva a glorifikácie vojenskej sily a úspechov Sovietskeho zväzu, napísala vtedy agentúra AFP. Pohľad Rusov na Josifa Stalina, ktorého režim si vyžiadal milióny obetí, však zďaleka nie je jednotný. AFP hovorila aj s Juliou, ktorá sa hrdo vyhlásila za stalinistku. „Existuje veľa ohovárania o sovietskom režime. Ľudia umierajú v každej dobe, nemôžete robiť pamätníky pre každú éru,“ povedala.
Uzavretie múzea gulagu vtedy skritizovala riaditeľka iného moskovského múzea, Puškinovho múzea výtvarného umenia, Jelizaveta Lichačovová. Uzavretie múzea „pod podivnou zámienkou“ svedčí podľa nej o tom, že rozhodovali ignoranti. Rádobyvlastenci podľa nej vidia v odsudzovaní stalinských represií pomoc nepriateľovi, ale tak tomu nie je. „Toto je klasické skresľovanie zo strany ľudí, ktorí sú skutočnými nepriateľmi mojej krajiny. Snažia sa mi nahovoriť, aký postoj by som mala mať ako ruská občianka,“ posťažovala sa podľa RBK.
Múzeum gulagu od roku 2012 do jeho uzavretia viedol Roman Romanov, ktorý bol súčasne členom prezidentskej rady pre ľudské práva a riadil fond na uctenie pamiatky obetí politických represií. Vlani v decembri bol z prezidentskej rady vylúčený.