Vedci po prvýkrát zdokumentovali jasný prípad „občianskej vojny“ u šimpanzov. V jednej z najväčších známych komunít druhu Pan troglodytes sa skupina rozpadla na dve nepriateľské frakcie, ktoré proti sebe viedli dlhodobý a smrteľný konflikt.
Celý príbeh sa odohral v Kibale National Park, kde vedci sledovali šimpanzy viac než 30 rokov. Na začiatku išlo o jednu súdržnú komunitu. Jedince spolu jedli, čistili si srsť, chránili územie a fungovali ako jeden celok. Postupne však prišiel zlom, ktorý nikto nečakal. Na tému upozornil server sciencealert.com.
Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ
Zhruba v roku 2015 si výskumníci všimli prvé náznaky zmeny. Krátko po výmene alfa samca sa komunita začala deliť na dva tábory, západný a centrálny. Nešlo o náhodné rozdelenie. Šimpanzy si začali vyberať partnerov len v rámci vlastnej skupiny a kontakt s „druhou stranou“ sa postupne vytratil.
Výskumníkom trvalo, než si všimli, že občianska vojna vôbec vznikla
Prvý jasný moment, keď sa niečo pokazilo, nastal 24. júna 2015. Dve skupiny sa stretli v strede územia, kde by sa za normálnych okolností opäť spojili. Namiesto toho prišla reakcia, ktorú vtedy vôbec nečakali.
Populárna spravodajská aplikácia pre iOS a Android dostala veľkú aktualizáciu. Pribudlo množstvo nových funkcií, ktoré musíš vyskúšať
„Namiesto opätovného spojenia západné šimpanzy utiekli a centrálne ich začali prenasledovať. Nasledovalo šesť týždňov vyhýbania sa, čo sme dovtedy nikdy nepozorovali,“ uviedol výskumný tím.
Z miesta, ktoré kedysi tvorilo spoločné centrum, sa postupne stala hranica. Samce z oboch strán ju začali pravidelne patrolovať. Napätie rástlo a v roku 2017 prerástlo do otvoreného násilia. Vedci poukazujú aj na to, že menšia západná skupina iniciovala väčšinu útokov. Dokázala dokonca vážne zraniť alfa samca väčšej centrálnej skupiny. Konflikt tým neskončil, skôr sa prehĺbil ešte viac.
Do roku 2018 sa rozdelenie stalo trvalým. Skupiny sa oddelili nielen sociálne, ale aj priestorovo a reprodukčne. Samice a mláďatá sa už nestretávali ani pri zdrojoch potravy, napríklad pri figovníkoch, kde sa predtým bežne zhromažďovali. Násilie sa časom vystupňovalo do extrémov. V roku 2021 vedci priamo zaznamenali útoky na mláďatá.
Západná skupina ukradla a zabila 14 mláďat z centrálneho tábora. Takéto správanie patrí medzi najbrutálnejšie prejavy agresie u šimpanzov. V období rokov 2018 až 2024 západné šimpanzy zabili v priemere jedného dospelého samca a dve mláďatá ročne. To výrazne presahuje bežnú mieru násilia medzi rôznymi skupinami šimpanzov. Niektoré prípady sa ani nepodarilo úplne zdokumentovať. Viac než desiatka jedincov z centrálnej skupiny jednoducho zmizla bez stopy. Ich telá sa nenašli, no vedci predpokladajú, že aj oni padli za obeť útokom.
Celý jav vyvolal otázku, prečo sa to vlastne stalo. Šimpanzy nemajú náboženstvo, politiku ani ideológie, ktoré by vysvetlili konflikt, ako to často robíme u ľudí. Vedci preto hľadajú odpoveď inde, v samotných vzťahoch medzi jedincami.
„Je lákavé pripisovať vojny u ľudí etnickým či politickým rozdielom, ale u šimpanzov vidíme, že samotné vzťahy môžu vytvoriť hlboké rozdelenie,“ vysvetlil tím vedený antropológom Aaron Sandel.
Za konfliktom nemusí vždy stáť politika, náboženstvo, alebo niečo iné
Jedným z faktorov mohla byť aj veľkosť skupiny. Komunita Ngogo patrila medzi najväčšie zaznamenané, mala takmer 200 jedincov vrátane viac než 30 dospelých samcov. Udržať stabilné vzťahy v takomto počte predstavuje obrovskú záťaž.
„Takáto veľká skupina mohla prekročiť hranicu, ktorú ešte dokázali udržať sociálne väzby,“ naznačili vedci.
Zmena alfa samca mohla napätie ešte zosilniť, no sama o sebe ho nevysvetlila. Skôr fungovala ako spúšťač procesu, ktorý už prebiehal pod povrchom. Výsledky štúdie zasiahli aj širšiu diskusiu o pôvode násilia. Už v 70. rokoch upozornila Jane Goodall na podobný konflikt u šimpanzov v Tanzánii, no jej pozorovania čelili kritike. Niektorí vedci tvrdili, že umelé prikrmovanie mohlo správanie ovplyvniť.
Zdroj: Wikimedia (Natataek – CC BY-SA 3.0)
Nový prípad z Ugandy priniesol oveľa silnejšie dôkazy, ktoré vznikli bez takýchto zásahov. Zaujímavý pohľad ponúkol aj vedec James Brooks, ktorý sa na výskume nepodieľal. Upozornil, že na definitívne závery je ešte skoro, no význam štúdie nespochybnil.
„Táto práca priniesla kľúčové údaje pre modelovanie sociálnych procesov, ktoré stoja za takýmito konfliktmi,“ uviedol.
Šimpanzy zdieľajú s ľuďmi približne 98,8 % DNA. To zvádza k jednoduchému záveru, že podobné správanie máme „naprogramované“. Realita však vyzerá zložitejšie.
„Vzťahová dynamika môže hrať väčšiu úlohu v ľudských konfliktoch, než si zvykneme myslieť,“ dodali autori štúdie.
To znamená, že rozdelenie nemusí vždy vzniknúť kvôli ideológii alebo zdrojom. Niekedy stačí séria malých zmien vo vzťahoch, ktoré sa postupne nahromadia a prerastú do niečoho oveľa väčšieho.
Páčil sa vám článok? Sledujte nás na Facebooku