Akoby všetci tušili, že toto nebude uhladený príbeh o kariére úspešného futbalistu.
A vlastne ani nemohol byť. Lebo hlavná postava, Tomáš Řepka, nikdy nebol dobrým chlapcom. „Predsa nebudem natáčať rozprávku,“ bránil sa svojsky. A tým vlastne definoval nielen dokument, ktorý je dnes možné vidieť už aj na televíznych obrazovkách, ale aj celý svoj doterajší život.
„Bol som kdesi hore, totálne mimo realitu, bez pokory. Nevedel som sa poďakovať, všetko mi prišlo akosi automatické. Len som bral a vôbec som nevedel dávať,“ obhliada sa dnes.
Pozrite na jeho oči
Ak by ste mali jednou scénou vysvetliť Řepkovu futbalovú podstatu, stačí sa vrátiť na Euro 2000. Do nezabudnuteľného zápasu s Holandskom, po ktorom zostala v českej duši toľká pachuť.
Čítajte viac Veľmi ostrý Borbély: Calzonovi sa to rozpadáva ako Led Zeppelin. Mnohým sa nebude páčiť, čo poviem Konflikt s Edgarom Davidsom, napätie, iskry v očiach – a medzi nimi rozhodca, ktorý zrazu pôsobil ako sudca aj veliteľ zároveň: slávny Pierluigi Collina.
Talian do českého stopéra dvakrát nešetrne strčil a zreval. A Řepka ustúpil.
Nuž, toto v jeho prípade nikdy nebola samozrejmosť, lebo hoci rozhodcovia denne riešia konflikty, ale málokto si dovolil fyzicky usmerniť hráča, ktorý bol známy tým, že sa nikdy nikoho nezľakne. V jednom momente sa však stretli dve silné osobnosti a víťaz bol jasný.
Nie žeby bol Řepka slabší, to len Collina bol jeden z mála – a možno aj vôbec jediný – kto ho dokázal zastaviť.
Ronaldinho show s hviezdami príde na Slovensko
Video
Ronaldinho show s hviezdami príde na Slovensko / Zdroj: TASR
Řepkov príbeh sa nezačína v Londýne ani vo Florencii, kde niekoľko rokov pôsobil. Začína sa v Slavičíne, nenápadnom mestečku blízko hranice, ktorá sa zo dňa na deň stala štátnou. Rozpad Československa znamenal pre športovcov novú identitu aj nové dresy.
Mimochodom, málo sa o tom vie, ale Řepka stihol odohrať jeden zápas aj za federálny výber. Potom sa zrazu ocitol v inom štáte. Stačilo pár stoviek metrov či inak nakreslená hranica a jeho kariéra by sa vyvíjala pod slovenskou vlajkou.
Na ihrisku bol však absolútne čitateľný. Nikdy žiadne alibi, žiadne kalkulácie. Súboj znamenal súboj. Lopta alebo hráč – ideálne oboje naraz. Ani dvadsať červených kariet počas kariéry nie je žiadna náhoda. Je to dôkaz extrémnej intenzity, s ktorou hral futbal.
„A koľkokrát som sa bál aj sám seba. Pýtal som sa, kam to ešte zájde. No nebolo to dobré,“ uznáva s odstupom času.
Dobré to teda vôbec nebolo…
Čítajte viac Keď ma pozvali na rozhovor do televízie, uvarili mi pätnásť párkov, spomína kanonier Diňa. Prečo odmietol ponuku zo Španielska? „Schválne, pozrite sa na jeho oči. Sú červené. Nahnevané. Nezmieriteľné. Schopné čohokoľvek,“ takto kedysi opísal reč Řepkovho pohľadu denník Mladá fronta Dnes.
Veru, jeho štýl bol vždy na hrane. Pardón, skôr často za ňou. Avšak to bol celý Řepka. Na jednej strane talentovaný obranca, ale tiež neskutočný provokatér, ktorý naložil každému, koho na trávniku stretol. Protivníkom i rozhodcom. Od začiatku až do konca kariéry.
„To bol hráč, ktorý dokázal súpera úplne zastrašiť a myslím si, že s tým vedel aj veľmi dobre pracovať,“ okomentoval vtedajšie časy šéfredaktor českého denníka Sport Lukáš Tomek.
S tým súhlasí aj športový novinár, ktorý podrobne mapoval Řepkovu kariéru, Štěpán Filípek: „Myslím si, že to bol presne ten typ hráča, ktorého mali súperi v hlave. Veľmi dobre vedeli, proti komu nastupujú.“
Preto ho súperi nenávideli a fanúšikovia milovali. Samozrejme, len ak nosili ten istý dres. Všetci ho rozmaznávali, bol bohatý a v posteli mal tie najkrajšie ženy, ako sám povie vo filme. Akoby mu grobianstvo pristalo.
Tri zápasy, dve červené
Řepka bol futbalový unikát. Obranca, akého by chcel každý. Položil by za svoj klub aj život, aj preto bol jeho prestup do Fiorentiny logickým krokom. Serie A bola koncom 90. rokov najnáročnejšia liga na svete. Taktika, disciplína, kvalita.
Foto: Voyo
Řepka: Hriešnik, Tomáš Řepka Futbalista Tomáš Řepka.
A Řepka tam zapadol.
Hral vedľa hviezd, učil sa od najlepších, vyhral aj Taliansky pohár. Miestni vravia, že to nebol len „tvrdý obranca z východu“. Bol plnohodnotnou súčasťou elitného futbalu.
Práve odtiaľ viedla cesta do Anglicka.
Keď prichádzal do West Hamu United, mal už reputáciu problémového hráča. A rýchlo ju aj potvrdil. Červená karta pri debute, ďalšia o pár zápasov neskôr.
„Vravel som si, že je to anglická liga, že tu sa to reže a trošku som to prehnal. Kladivári si museli ťukať na čelo, že čo za magora to kúpili, veď ja som v prvých troch zápasoch dvakrát nedohral. Bol to masaker.“
Fanúšikovia boli skeptickí, ostrovné médiá tradične nemilosrdné. Ale potom sa niečo zlomilo. Řepka začal hrať tak, ako najlepšie vedel – tvrdo, naplno, bez strachu. Navyše, fanúšikovia West Hamu milujú presne takýchto hráčov. Nie dokonalých, ale skutočných.
Čítajte viac Na začiatku bola pokazená práčka. Kráľ v teplákoch nesmel v nemeckej šatni po maďarsky ani ceknúť „Keď prišli United, Beckham sa držal skôr na mojej strane,“ spomínal Scott Minto, vtedajší Řepkov parťák z obrany.
„Tomáš mu párkrát poriadne naložil. Pamätám si zápas, kedy ho doslova vyniesol niekoľko metrov za lajnu. Naši fanúšikovia šaleli, bol to moment ako z boxerského ringu. Odvtedy sa Beckham radšej držal ďalej, inokedy bol z neho frustrovaný aj Thierry Henry, v tom čase najlepší útočník na svete.“
V roku 2003 však West Ham vypadol z Premier League. Tím plný talentu sa rozpadol. Odišli hviezdy, najprv Jermain Defoe, potom aj Joe Cole a Michael Carrick.
Řepka však zostal. A zostal aj po neúspešnom play off. Hoci klub stratil obrovskú kvalitu a on by mohol tiež pokojne odísť, lebo ponúk mal habadej, zostal, pretože chce známu značku vrátiť späť. A to si fanúšikovia dodnes pamätajú.
Čítajte viac Počúval som, že kam to idem, čo tam budem robiť a tak. Že Iránci sú takí a hentakí. Samozrejme, že nič z toho nebola pravda
Vidíte, že to nie je normálne
Keď sa jeho kariéra blížila ku koncu, prestúpil do Sparty Praha. A tak aj český fanúšik definitívne pochopil, že Řepka je horúca hlava, že pribúdajúce roky z jeho temperamentu nič neubrali.
„Ale bola to trošku aj hra. Novinári mi dali akýsi impulz, chceli tam blázna, lebo nemali o čom písať a ja som sa vrátil po ôsmich rokoch v cudzine s veľkou pompou z Anglicka. A tak som im to dal. Tú hru som s nimi začal hrať,“ vysvetľoval pre internetovú televíziu DVTV.
Keď mu redaktor na obrazovke ukázal jednu z fotografií, na ktorej nepríčetne kričí na rozhodcu, sám uznal: „Veď aj vy vidíte, že to nie je normálne. Ja sa tam dnes nespoznávam.“
Potom sa však na obrazovke zobrazila ďalšia z množstva existujúcich fotografií. Tentoraz s iným rozhodcom.
„Ten štrnásť dní po tomto incidente skončil. Po eskapáde so mnou to zabalil. Ale verte mi, vo svojom jadre som bol iný. Dnes som iný, hoci ten kúsoček vo mne stále drieme. Ale už to nie je horská dráha, ale len retiazkový kolotoč.“
Fair Play – Prehra s Kosovom? Poviem vetu, za ktorú ma 90 percent Slovákov zožerie. A povedia, že Weissovi nadbieham
Video
Fair Play – Prehra s Kosovom? Poviem vetu, za ktorú ma 90 percent Slovákov zožerie. A povedia, že Weissovi nadbieham
Prisahá, že už to nie je ten „starý Řepka“, ktorému stačil krátky moment, aby sa vypla kontrola. Keď emócia prevzala riadenie. Červené karty, konflikty, gestá smerom k fanúšikom. V Sparte aj v reprezentácii, ktorú podľa fanúšikov pripravil po zbytočnom vylúčení aj o šampionát.
Na toto nevysvetliteľné správanie používal pekný výraz – „blikanec“.
Zrazu sa dostaví tma
Řepka bol ako sopka. Neustále aktívna. Nebolo týždňa, kedy by jeho správanie neriešili médiá. Po zápase v Tepliciach v totálnom jede vrazil do kameramana. Potom vošiel do útrob a „odskákali“ si to sprchy.
„A keď tam po mne vošli ostatní chlapci, nebola tam už ani jedna. Zaplatil som 300-tisíc. Jednoducho z mojich peňazí mali potom novú kabínu. Ale to bol Řepka. Toto ľudia odo mňa očakávali.“
V kabíne Sparty bol však obrovským lídrom, hoci ani spoluhráči to s ním nikdy nemali jednoduché.
Čítajte viac Najbolestnejší moment v histórii maďarského športu spôsobil najskromnejší z partie. Jeho srdce vydržalo krátko „Tomáš Řepka bol taký, že si vždy niekoho vyhliadol a doslova ho bombardoval. Sú takí športovci, nechcem povedať, že nemajú chrbtovú kosť, ale keď si chcú niečo dokázať, nájdu si obeť. A on si vždy našiel.
Chorváta Pamiča a neskôr Bonnyho Wilfrieda, ten dostával od neho strašné kvapky. A to isté skúšal aj na nášho Žofu (Igora Žofčáka, pozn. red.).
Šlo o reakciu – Pamič si to nechal, Bonny si to tiež nechal, ale Žofčák v žiadnom prípade. Potom si už k nemu nedovolil nič,“ zaspomínal si na „letenské“ časy pre Športweb Miloš Lačný.
Řepka nikdy nepopieral svoje výbuchy. Naopak, pomenoval ich.
„Zrazu sa dostaví tma, preberiem sa až v šatni a vravím si: Blazón, čo si to zasa urobil? Ale v tom momente mi je všetko jedno. Pritom v súkromí som pohodový človek. Vznetlivý? Vôbec. Skôr by som povedal, že som flegmatik,“ vyznal sa v roku 2008 v známej televíznej relácii „Uvolněte se prosím“.
Foto: SITA/AP, Tim Hales
Tomáš Řepka Tomáš Řepka ukončil aktívnu kariéru v roku 2012.
Tú druhú časť berte s rezervou, lebo s jeho pohodovou povahou mimo ihriska to zrejme až taká pravda nebola. Po kariére si totiž vážne koledoval.
Vedel, že bude mať problémy
Problémový futbalista kedysi povedal: „Že som blázon? Áno, to som. Údajne som tiež magor, maniak, Jekyll a Hyde, čo ja viem čo ešte. Tieto nálepky beriem. Vlastne sa v nich spoznávam.“ Lenže to hral ešte futbal. „Voľný pád nastal až potom,“ pripomenul portál iDNES.cz.
Řepka vždy vedel, že je iný. Dokonca aj to, že v budúcnosti môže mať vážne problémy. Keď sa ho počas kariéry pýtali na život po nej, tušil, že to nebude jednoduché. „Keď raz skončím, bude to moja polosmrť.“
Tak aj bolo…
Po kariére sa všetko zrýchlilo. Kým na ihrisku mal pravidlá, mimo neho ich zrazu nebolo. Peniaze mizli, konflikty pribúdali a rozhodnutia boli čoraz horšie. Nebol to jeden pád. Bol to sled malých kolapsov, ktoré sa postupne spojili do jedného veľkého.
Čítajte viac Haló, tu Slovensko… Chlapec z Nigérie si vyzliekol reprezentačný dres a šiel do sveta. Zamiloval sa tu, má tri krásne deti a bojuje o postup do 1. ligy Hazard, dlhy, súdne spory. Falošné inzeráty na bývalú manželku. Sprenevera. Neplatené výživné. Jazda bez vodičského preukazu. A napokon nevyhnutne aj väzenie. Spätne o tom hovorí ako o najstrašnejšej fáze svojho života.
Neveril vraj, že on, rozprávkovo slávny, obľúbený a rešpektovaný človek, idol a miláčik, sa môže naozaj ocitnúť vo väzení. Ale stalo sa. Skončil tam na sedem mesiacov.
„Neveril som tomu, to je pravda. Nevedel som si predstaviť, že ten deň naozaj príde. Nakoniec som skončil vo väzení. V tom čase som si o sebe myslel, že som kráľ Prahy, šéf celého futbalového sveta, a predstava, že pôjdem do basy, bola pre mňa úplne nepredstaviteľná.“
Je to dlhočízny zoznam, ktorý by definitívne zničil reputáciu väčšiny športovcov. V jeho prípade sa stal súčasťou príbehu, ktorý sa rozhodol neskrývať. „Najhoršie bolo, že to neublížilo len mne, ale celej rodine,“ priznáva.
Dokument Hriešnik začína rozjímaním jeho mamy Heleny, ktorá priznáva, že po otehotnení chcela ísť na potrat. Kedysi dávno v mladosti išla na tancovačku do susednej obce, naspäť nemala autobus, musela prenocovať, niekto sa jej páčil a z tej náhodnej noci sa zrodil slávny futbalista.
„Oni si to niekde užili a vznikol som z toho ja. Nemal som žiadny mužský vzor, vychovali ma tety, bol som len chlapec z ulice. Akoby som si potom niečo kompenzoval,“ hľadá vysvetlenie.
Řepka jednoducho nebol na život ako taký vôbec pripravený. Čo už na to povedať, keď jeden z najlepšie platených hráčov svojej generácie hovorí: „Nemám vôbec nič. Celý život som len kopal do lopty a zrazu ma hodili do vody,“ bránil sa.
Plávať nevedel, skončil vo väzení.
Čítajte viac Slávny Karol Jokl dusil v sebe emócie. Skonal po osudnej prehre
Slovák Žofčák napriek všetkému na Řepku spomína pomerne rád. „Bol to fantastický hráč… a veľmi fajn chlapík.“
Podľa bývalého slovenského reprezentanta sa český stopér takto v kabíne neprejavoval a zostal prekvapený, čo všetko sa napokon prevalilo.
„Možno si kúpil drahšie auto, ale nikdy nedával najavo, že má viac než ostatní,“ spomínal nám Žofčák.
Pomyslel na samovraždu
Keď 27. mája 2019 nastupoval na výkon trestu, z okien naňho kričali spoluväzni: „Ideš do pekla. Budeš tu fajčiť ču..kov.“ Budíček o pol šiestej, večierka o pol desiatej. Sprcha dvakrát do týždňa a trojhodinová návšteva raz za mesiac. Z kapitána bol trestanec.
Našťastie, netrvalo to príliš dlho. A podľa všetkého to bolo aj na niečo dobré.
Weiss ako jeden z Trénerov roka: Ešte mám sny
Video
Weiss ako jeden z Trénerov roka: Ešte mám sny / Zdroj: TASR
Po návrate z väzenia sa Řepkov život postupne stabilizoval. Pracuje ako tréner, chodí na besedy, venuje sa projektom. Snaží sa byť bližšie k deťom. A otvorene hovorí o tom, čo pokazil. Zlepšil sa jeho vzťah s deťmi z predchádzajúcich manželstiev.
Nie je to žiadna zmena imidžu, skôr schopnosť priznať si chyby.
Keď sleduje trailer k dokumentu o ňom samotnom, pretiera si oči. Dnes si vraj už môže dovoliť luxus – poplakať si. „Predtým som nemohol. Bol som kapitán Sparty, vojak, bojovník. Zomlelo ma to, bol som krôčik od samovraždy. Som však späť, ale trošku inak.“
Dnes už 52-ročný búrlivák nie je žiadna legenda z bronzu. Má za sebou príbeh, ktorý sa nedá uhladiť. „Nie som však len hriešnik, ale aj človek. Tomáš Řepka má veľké srdce,“ zdôrazňuje.
Aj preto si ho ľudia budú pamätať. Možno nespravodlivo, ale azda aj viac než mnohých iných. Bárs aj omnoho lepších.