Podľa výsledkov najnovšieho výskumu pod povrchom Zeme prebieha proces, v rámci ktorého sa najspodnejšia časť plášťa pohybuje a deformuje, informuje portál SciTech Daily. Tento rozsiahly, pomaly sa krútiaci oceán hornín popri tom tlačí na tektonické dosky, ktoré vidíme na povrchu, a zároveň sa sám tvaruje spôsobom, ktorý vedci doteraz poznali len na papieri.
Nová štúdia uverejnená v The Seismic Record poskytuje najkomplexnejší pohľad na tieto pohyby a ukazuje, že deformácie sa najviac sústreďujú v oblastiach, kam po tisícoch kilometrov klesli staré tektonické platne.
Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ
Tím vedený Jonathanom Wolfom z Kalifornskej univerzity v Berkeley vytvoril globálnu mapu využitím viac než 16 miliónov seismogramov zo 24 dátových centier po celom svete.
„Vieme, že deformácia v hornom plášti je ovplyvnená pohybom dosiek, a veľmi dobre sa to zhoduje so seizmickou anizotropiou, ktorú pozorujeme. Ale podobný veľkorozsahový pohľad na spodný plášť zatiaľ chýbal,“ vysvetľuje Wolf.
Zdroj: vampy1 / depositphotos.com
Seizmická anizotropia vzniká, keď seizmické vlny z pretriasajúcich zemetrasenia prechádzajú materiálom rýchlosťou, ktorá závisí od smeru pohybu. Meraním týchto odchýlok vedci dokážu určiť, kde plášť stráca svoj pôvodný tvar, kde sa krúti, ohýba alebo tlačí iné horniny. Štúdia skúmala približne dve tretiny najspodnejšieho plášťa, ktorý leží asi 2 900 kilometrov pod povrchom, tesne nad hranicou medzi plášťom a jadrom.
Podľa Wolfovho tímu sa väčšina anizotropických signálov zhoduje s miestami, kde sa očakáva prítomnosť starých subdukovaných platní. Ide o platne, ktoré sa vplyvom tektonických procesov vsunuli pod iné a ponorili sa do hlbín planéty.
Populárna spravodajská aplikácia pre iOS a Android dostala veľkú aktualizáciu. Pribudlo množstvo nových funkcií, ktoré musíš vyskúšať
„Nie je to úplne prekvapujúce, simulácie geodynamiky to predpovedali, ale na škále, ktorú skúmame, sme to ešte nikdy nepreukázali pomocou týchto metód,“ dodáva Wolf.
Ponorené platne si môžu pamätať svoju štruktúru, hovoria vedci
Výskumníci sa v ďalších krokoch pýtali, čo spôsobuje tieto anizotropické vzory. Niektoré subdukované platne si môžu „pamätať“ svoju štruktúru z doby, keď boli bližšie k povrchu. Realistickejšie vysvetlenie však spočíva v tom, že intenzívna deformácia nastáva pri dosiahnutí hranice plášťa a jadra, pričom horniny okolo sú zároveň vytláčané a tvarované.
Extrémny tlak a teplo v týchto hĺbkach menia minerály a vytvárajú nový anizotropický „textil“ hornín. Wolf upozorňuje, že oblasti bez výraznej anizotropie neznamenajú, že sa nič nedeje, signál môže byť jednoducho príliš slabý na detekciu súčasnými metódami.
„Pohyb hornín v spodnom plášti je extrémne pomalý, meria sa v milimetroch až centimetroch za rok. To, čo sme teraz zmapovali, je vlastne momentka gigantického tanca, ktorý trvá stovky miliónov rokov,“ hovorí Wolf: „Mnohé z platní, ktoré dnes ležia pri jadre, začali svoju cestu ešte v čase, keď po Zemi behali dinosaury. Hranicu medzi jadrom a plášťom možno vnímať ako cintorín starých oceánskych dosiek, tieto platne sa „skladujú“ v hĺbke 2 900 km a zachovávajú stopy po kontinentoch, ktoré už dávno zmizli z povrchu.“
mapa oceánskych subdukovaných platní. Zdroj: Wolf et. al. (2026)
Cintorín oceánskych platní
Objav má aj praktický presah. Pohyb studených subdukovaných platní pri jadre funguje ako „chladiace obklady“. Ovplyvňuje prúdenie tekutého železa v jadre, ktoré generuje magnetické pole Zeme. Porozumenie deformáciám v spodnom plášti je teda kľúčové aj pre pochopenie stabilného fungovania našich kompasov a občasných prepólovaní magnetického pólu.
Samotná analýza 16 miliónov seizmogramov predstavuje technologický extrém. Spracovanie takéhoto množstva dát ešte pred desiatimi rokmi nebolo možné. Táto štúdia odhaľuje, že aj tisíce kilometrov pod našimi nohami sa deje množstvo pohybov. Tie formujú Zem nielen navonok, ale aj hlboko vo vnútri. Štúdia nám zároveň poskytuje nástroje, ako lepšie pochopiť geodynamiku, vznik a stabilitu magnetického poľa a historickú pamäť planéty.
Páčil sa vám článok? Sledujte nás na Facebooku