Sklamaný brankár John Gibson z Detroitu Red Wings Zdroj: SITA/AP/Jose Juarez
DETROIT – Viete, ako vyzerá, keď športové mužstvo skolabuje trikrát po sebe v rovnaký mesiac?
Nie?
Tak sa opýtajte hokejistov Detroitu Red Wings, ktorí o tomto nezdare už čo-to vedia a tretí mesiac v roku by najradšej celosvetovo vymazali z kalendára. Alebo čo tak radšej naučiť sa hrať pod tlakom, keď o niečo ide, neprehajdákať bodový vankúš a postúpiť do play-off?
Kedysi sa hovorilo, že pre apríl sú príznačné dve veci – dážď a Detroit Red Wings v play-off. Lenže druhé pravidlo neplatí už desiatu sezónu po sebe. Šialene dlhá doba, ktorú si „Hockeytown“ nepripúšťal po tom, čo na jar 2019 ohlásil návrat svojej ikony Stevea Yzermana na post generálneho manažéra.
Hráči 11-násobného šampióna NHL sa naposledy pozreli za brány vyraďovacej časti ešte v roku 2016, keď v piatich zápasoch vypadli s Tampou Bay Lightning, ktorú vtedy z pozície generálneho manažéra viedol Steve Yzerman, ich súčasný GM. A že na neho sa znáša kritika, pôvodne len z vonkajších radov, teraz sa už jeho meno vkráda v negatívnom zmysle slova aj u detroitských fanúšikov.
Ale ešte predtým, než docválame k miestnej legende s číslom 19, sa pristavme pri časoch, keď jeho kanceláriu okupoval niekto iný – Ken Holland. Dnes už legendárny manažér, v tejto chvíli vedúci Los Angeles Kings, strávil v Detroite 34 rokov na rôznych pozíciách, od amatérskeho skauta cez šéfa amatérskeho skautingu, asistenta generálneho manažéra, samotného GM a viceprezidenta hokejových operácií.
Holland, budúci člen Siene slávy v Toronte, mal prsty v štyroch Stanley Cupoch (1997, 1998, 2002 a 2008) a pre Red Wings odviedol obdivuhodnú prácu a v organizácii má navždy svoje pevné miesto legendy. Ako čas plynul a hráčske jadro Detroitu starlo, pokúšal sa o tzv. rekonštrukciu kádra za pochodu. Za budúce hviezdy boli považovaní Gustav Nyquist či Tomáš Tatar a predpokladalo sa, že jedného slnečného dňa nahradia Pavla Dacjuka a Henrika Zetterberga.
Ken Holland síce aj sám musel vnútorne cítiť, že pohár pravidelných postupov do play-off sa čoskoro naplní a Detroit bude musieť prakticky ísť do prestavby. Slovo, ktoré sa v ostatných rokoch stalo naprieč ligou mierne neželaným, pretože neexistuje žiadna záruka, že päť, šesť či desaťročná tvrdá prestavba vám zaručí návrat na najvyššie pozície.
Pittsburgh Penguins, Washington Capitals či Chicago Blackhawks sú najsvetlejšie výnimky posledných 25 rokov a spája ich fakt, že všetci mali možnosť draftovej jednotky a výberu Sidneyho Crosbyho, Alexandra Ovečkina, Patricka Kanea či Jonathana Toewsa.
70-ročný Kanaďan Holland sa napriek hlasu verejnej mienky snažil umelo predlžovať play-off sériu a napokon sa zastavila na 25 sezónach v jednom slede. Rešpektuhodné a obdivuhodné, no vtedy ešte fanúšikovia Red Wings netušili, čo ich čaká a neminie v najbližšej dekáde. Inými slovami – od najdlhšej šnúry postupov do play-off k najchlpatejšiemu čakaniu na prebojovanie sa do vyraďovacej časti v NHL.
Nepodarené drafty Kena Hollanda
Po tom, čo bolo jasné, že „červené krídla“ sa nevyhnú prestavbe, začal konať už Holland. Úspešná cesta budovania nového tímu vedie cez draft a neskôr pomocou veľkých výmen – Detroit dostal k dispozícii vďaka nízkemu umiestneniu dve solídne a sľubné voľby – číslo osem v roku 2017 a o 12 mesiacov neskôr dokonca šiesty výber. A ako s nimi naložil? Ak ste fanúšikmi klubu a tieto riadky vám nerobia celkom dobre, radšej preskočte nasledujúce odstavce.
V júni 2017 si Red Wings vybrali vysokého, no nie príliš konštruktívneho centra Michaela Rasmussena z kanadskej juniorky. Hoci dobre stavané telo mu nemožno uprieť, využíva ho v minimálnej miere a fanúšikovia volajú po jeho odchode. O to trpkejšia chuť zostáva na jazykoch najvernejších, pretože niekoľko miest po ňom padli mená ako Gabriel Vilardi, Martin Nečas či Nick Suzuki.
A ak si náhodou myslíte, že draft 2017 bol tým najhorším, čo musela fanúšikovská základňa prehltnúť, tak sa mýlite. Keď prišiel na rad draft v roku 2018, karty boli rozdané jasne. Z prvého miesta Rasmus Dahlin, a tak ďalej.
Galéria fotiek (6)
Michael Rasmussen je tŕňom v oku mnohých priaznivcov DRW Zdroj: SITA/AP/Paul Sancya
Red Wings vyberali ako šiesti v poradí a ukázali na Filipa Zadinu. Český krídelník vtedy patril k najlepším hráčom v juniorskom hokeji a ihneď po drafte odkázal, že kluby, ktoré si ho nevybrali skôr, tak svoju voľbu oľutujú. Nuž, čas je najlepší poskytovateľ odpovedí a v júni 2018 by vás považovali za blázna, keby ste povedali, že Detroit jedného dňa bude trpko spomínať a vravieť si, že mal zvoliť iného zelenáča.
Dnes?
Zadina odohral v NHL 262 zápasov, strelil 41 gólov a zastavil sa na 91 bodoch. Na draftovú šestku mimoriadne málo. Po sezóne 2023/24 sa spakoval zo zámoria a má za sebou dve sezóny za švajčiarsky Davos, kde sa mu darí podstatne plodnejšie. Chcete vedieť, kto bol sedmičkou po Zadinovi? Istý obranca Quinn Hughes, o ktorom ste už čo-to zrejme počuli. Jedno z rozhodnutí, ktoré azda spôsobuje priaznivcom v Hockeytowne nočné mory.
Čo ale určite treba Detroitu odpustiť, je fakt, že Zadinov výber sa čakal skôr a český snajper im prakticky spadol do náruče. Viackrát vyšli správy, že Quinna Hughesa, v tom čase hrajúceho na University of Michigan, sídliacej 40 minút cesty autom od detoitskej Little Caesars Arény, nemali v pláne draftovať za žiadnych okolností.
Len si teda predstavte, ako mohol potenciálne vyzerať tím, ktorý by mal vo svojich radoch Nicka Suzukiho a Quinna Hughesa. A ak by nebolo dostatočne veľa smútku, 38. voľba v drafte 2017 bola Gustav Lindström, ktorého meno zaznelo z úst predstaviteľov DRW. Po ňom prišiel na rad Jason Robertson, dnes trojnásobný 40-gólový strelec v drese Dallasu Stars.
Nuž, keby bolo keby, boli by sme v nebi.
Spasiteľ Yzerman na palube
V apríli 2019 mal Detroit za sebou tri po sebe idúce sezóny bez play-off. Prestavba tímu s ďalekou cieľovou páskou bola realitou a na pomoc prišiel Steve Yzerman. Miestna legenda a držiteľ troch Stanley Cupov ako kapitán sa ujal kormidla generálneho manažéra, zatiaľ čo Ken Holland odišiel „strážiť“ Edmonton Oilers.
Očakávania fanúšikov boli od prvej chvíle enormne vysoké. Dorazil spasiteľ, ktorý dostane náš tím tam, kde bol posledných 20 rokov, znova budeme vyhrávať Stanley Cupy a hrať pravidelne až do záveru sezóny. Sám Yzerman ale prízvukoval, že potrebuje čas a všetci sa musia obrniť trpezlivosťou. Zasnúbená krajina zázrakov bola v tej chvíli priďaleko.
Po Hollandovi zdedil prakticky prázdnu špajzu. Zostal v nej iba Dylan Larkin a obranca Filip Hronek, ktorého neskôr beztak vymenil. Yzerman tak musel odznova budovať každú časť, najmä zásobáreň nadraftovaných mladíkov. A to splnil, teda minimálne v prvom kole:
2019 – Moritz Seider, 6. miesto
2020 – Lucas Raymond, 4. miesto
2021 – Simon Edvinsson a Sebastian Cossa – 6. a 15. miesto
2022 – Marco Kasper – 8. miesto
2023 – Nate Danielson a Axel Sandin-Pellikka – 9. a 17. miesto
2024 – Michael Brandsegg-Nygard – 15. miesto
2025 – Carter Bear – 13. miesto
Galéria fotiek (6)
Simon Edvinsson je jedným z vydarených krokov éry Stevea Yzermana Zdroj: SITA/AP/Jose Juarez
Detroitský „prospect pool“ vyzerá sedem rokov od nástupu Yzermana výborne, Seider, Raymond, Edvisson i Kasper sú stabilnými hráčmi prvého mužstva, od Danielsona, Brandsegga-Nygarda a Cossu sa očakáva príchod do tímu v najbližšej sezóne. Na druhej strane, nie je v ňom žiadny výnimočný mladík.
Čo však delí kvalitné tímy od ašpirantov na pohár? Ligovo nadpriemerná úspešnosť v ďalších kolách draftu. Vytiahnuť si budúceho 60 či 70-bodového krídelníka v prvom kole nie je zrovna nadľudskou úlohou (i keď ani tá nemusí vždy vyjsť), no dať na slovo skúseného skauta a objaviť tajný poklad v druhom, treťom či štvrtom kole si vyžaduje manažérsky cit a kumšt.
Na druhej strane, musí byť spomenuté, že jeden majstrovský ťah sa s najväčšou pravdepodobnosťou podaril v siedmom kole na 201. mieste výberom Emmitta Finnieho. Kanadský útočník sa dva roky po drafte prepracoval do prvého tímu a odohral 78 zápasov s bilanciou 12 gólov a 28 bodov.
Podpriemerná práca profesionálnych skautov a zlé podpisy na trhu s voľnými hráčmi
Starší priaznivci NHL si akiste ešte vylovia v pamäti dobu, keď bol 1. júl čarovným dňom, pretože sa otváral trh s voľnými hráčmi. Televízia TSN ho nie nadarmo nazvala „šialenstvom voľných hráčov“, pretože vzduchom lietali niekoľkoročné zmluvy za dohromady stovky miliónov, niekedy až miliardy. Dnes je situácia iná. Tímy sa pokúšajú o možné i nemožné, aby udržali svojich kľúčových hráčov a neprišli o nich bez náhrady, keď im vyprší zmluva.
Yzerman chcel urýchliť prestavbu a zatiaľ čo mužstvu zreli mladí hráči, pokúsil sa o tzv. presné zásahy a účinné útoky na správnych voľných hráčov. Za zmienku stoja napríklad Andrew Copp, J.T. Compher, David Perron či Ben Chiarot. Realita sa obrátila chrbtom a snaha sa väčšinou minula vytúženému účinku.
Vyššie spomenutí hráči, hlavne Copp a Chiarot, dá sa povedať, že do istej miery uspeli, pretože v mužstve si našli svoju rolu, zatiaľ čo Compher je nevydarenou ranou a vyhodenými peniazmi. Problém nastáva hlavne v prípade, že Copp a Compher sú typologicky rovnakí hráči. Pri tíme ašpirujúcom na vyššie priečky predstavuje problém, ak má jedného takého preplateného hráča, nieto dvoch.
V tohtoročnej edícii stoja za zmienku napríklad Alex Tuch (najžiadanejší voľný hráč), Anthony Mantha, Viktor Arvidsson, Bobby McMann, Mason Marchment, Charlie Coyle, Eeli Tolvanen, Michael Bunting, Boone Jenner či Jack Roslovic. Mená ako Anže Kopitar, Jevgenij Malkin či Alexander Ovečkin nemusíme rátať, pretože prvý menovaný končí kariéru, Malkin a Ovečkin sa budú rozhodovať medzi koncom a návratom do KHL.
Treba si ale položiť serióznu otázku, či tí najlepší budú oplývať ochotou podpísať zmluvu práve s Red Wings, ktorí v tejto chvíli nie sú žiadanou destináciou pre voľných hráčov (celkom pochopiteľne).
Majú nadraftované, ale čo ďalej?
Je Steve Yzerman mužom, ktorý v sebe skrýva schopnosť dostať Red Wings na ďalšiu úroveň? Kritici poukazujú (a asi nie sú ďaleko od pravdy), že posledné kroky v Tampe Bay, vedúce k zisku Stanley Cupu, urobil jeho nástupca Julien BriseBois a dnes je považovaný za top generálneho manažéra v NHL.
SteveY prebudoval prospect pool a pomohol vytiahnuť organizáciu z najväčšej bažiny, ale čo ďalej? Má v úmysle čakať, kým sa mladí hráči prepracujú do prvého mužstva a nepodnikne žiadne iné kroky? Neupečie veľkú výmenu za niektorú z dostupných hviezd typu Robert Thomas, Jason Robertson či dokonca Auston Matthews, pretože sa bojí prísť o niektorého z nádejných hráčov?
Správne nadraftovať talentovaných hráčov aj v nižších kolách je jedna vec, ale položme si otázku, čo ak sa väčšina z nich aj tak nepresadí? A ak sa presadí, tak nie na vrchol a strop svojho potenciálu? Úspešnosť v tomto smere nie je vysoká a treba povedať, že každá fanúšikovská základňa rada preceňuje svojich mladých prospektov a možno naprieč ligou by nemali vedľa svojho mena pri potenciálnom trejde štyri či päť hviezdičiek.
Galéria fotiek (6)
Pokúsi sa Detroit v lete o zisk Roberta Thomasa? Zdroj: SITA/AP/David Zalubowski
A koho by ste mali radšej v tíme? Istú hviezdu, ktorá okamžite posunie latku vyššie, alebo niekoľkých talentovaných mladíkov, u ktorých neexistuje istota, že sa dostanú na strop svojho potenciálu?
Pre Stevea Yzermana prichádza tzv. do or die leto. Nie vďaka tlaku majiteľov, u tých si pravdepodobne obháji svoje rozhodnutia, ale tento tlak musí aj on sám pociťovať zvonku. Alebo ak chcete, tak zvnútra, pokiaľ je reč o fanúšikoch klubu. Kontroverzné podpisy hráčov na UFA trhu (neobmedzení voľní hráči) a malá ochota urobiť veľký obchod, ktorý by tím na rozhraní holého postupu do play-off poslal do vyšších poschodí, zatiaľ Yzermanovi lámu väz.
A mnoho nezmenila ani uzávierka prestupov pred mesiacom, keď za prvokolovú voľbu dorazil obranca Justin Faulk.
Ako veci v živote chodia, kto chce niečo získať, tak musí aj niečo obetovať, pretože nič nedostane zadarmo alebo za minimum. Presne rovnaké móresy panujú aj v NHL. Túžite po 70-bodovom hráčovi do prvého útoku? V poriadku, ale poďme sa rozprávať, čoho ste ochotní zriecť sa, aby ste ho ulovili?
Opakovaný marcový kolaps
Detroit mal posledné tri sezóny nahrané body a v podstate mu stačilo, aby v marci a na začiatku apríla udržal 50-percentné bodové tempo a prešiel by do vyraďovacej časti. Nestalo sa. Prišiel nevídaný kolaps a loď sa potopila. Nie jeden, nie dva, ale rovno trikrát po sebe.
Keď sa udial prvý mentálny skrat na jar 2024, fanúšikov mimoriadne škrelo, že na úkor menšieho počtu víťazstiev v riadnej hracej dobe si musia pozrieť play-off iba v televízii. Pred rokom ušlo play-off o päť bodov a ak sa pozrieme na aktuálnu sezónu, tak na konci januára bol Detroit na delenom prvom mieste vo Východnej konferencii. Dnes už pri jeho mene svieti písmeno E, označujúce, že teoreticky i prakticky nemôže postúpiť do bojov o Stanley Cup.
Po opakovanom zlyhaní sa vynárajú pochopiteľné otázky, kde je chyba a prečo tím opäť premrhal jedinečnú príležitosť ukončiť dlhú sériu bez play-off. Nik v organizácii nie je bez viny – ani manažér, ani trénerský štáb, ani líderská skupina hráčov okolo Dylana Larkina, ani zvyšok tímu.
O Dylanovi Larkinovi počas olympiády v Miláne vraveli jeho spoluhráči v superlatívoch. Vyzdvihovali práve jeho vodcovskú stránku, jeho povahu a ako k sebe priťahuje ľudí ako človek.
Ak by ste sa opýtali, koho najviac štve, že Detroit zasa nebude hrať play-off, tak Larkin by bol prvý na zozname. Je rodákom zo štátu Michigan a narodil sa trištvrte hodinu cesty autom od Little Caesars Arény, kde Detroit hráva domáce duely. Lenže možno by stálo za zváženie, aby ťažobu kapitánskeho céčka niesol namiesto neho niekto iný, napríklad hviezdny zadák Moritz Seider.
Larkinova hra v hre piatich proti piatim bola posledné mesiace podpriemerná a hoci dosiahol štvrtý raz po sebe 30 gólov v jednej sezóne, aj na jeho plecia musí byť znesená kritika. Očakávalo sa, že po olympiáde príde naštartovaný, všetko mala umocniť zlatá medaila, ale stal sa presný opak. Neprispelo k tomu ani nešťastné zranenie zo začiatku marca v zápase proti Floride, po ktorom mohol byť Larkin rád, že dohral sezónu a nedochrámal si koleno. Vrátil sa po dvoch týždňoch, ale je jasné, že nie je v stopercentnom zdravotnom stave.
Galéria fotiek (6)
Dylan Larkin nesie ťažobu kapitánskeho céčka a za neúspechy Detroitu čelí kritke Zdroj: SITA/AP/Martin Rourke
Keď príde debata na zdravie, ani pohľad na Lucasa Raymonda neveštil nič pozitívne. Šikovná švédska hviezda utrpela ešte na začiatku sezóny zranenie ramena a hoci atakuje bod na zápas, strelila iba 25 gólov a po celý čas sa zdalo, že zakaždým, keď vystrelil, tak to bolo proti jeho vôli.
Bez ohľadu na písmeno C na drese potrebuje Detroit viac lídrov v kabíne. Hráčov, ktorí si už v kariére niečím prešli, no dokážu byť aj dostatočne vokálni za zatvorenými dverami a nezložia sa pri prvej nepriazni osudu. Pretože presne toto trápi súčasné mužstvo – v momente, keď čelí negatívnej situácii, tak namiesto hľadania cesty von sa zloží ako leporelo a poddá sa osudu.
Dobré tímy nájdu cestu z každej neveselej situácie, či silou, či zručnosťami, či charakterom, čímkoľvek, ale nejako sa dá dokopy a nenaloží do treniek, keď veci zrazu nejdú podľa plánu. Ale na obrátenie kormidla potrebuje lídrov, ktorým záleží na tíme a jeho úspechu.
Síce sú už preč časy, keď na súpiske boli Kris Draper, Joe Kocur, Darren McCarty, Kirk Maltby, Daniel Cleary či Todd Bertuzzi, bojovníci, ktorí hrali so srdcom a nebol im ľahostajný žiadny súboj a výsledok zápasu, ale trojnásobný marcový skrat neospravedlňuje nikoho zo súčasného kádra DRW so slovami, že doba je iná, hráči sú iní, a tak ďalej.
Ako raz povedal jeden múdry človek, úspešné tímy majú mnoho devíz a dôvodov, prečo sa im darí, ale jedným z nich je, že nenávidia prehry viac ako milujú výhry a sú chorobne posadnutí úspechom.
Ako ďalej? Nešetriť prospektami, tých majú kopu
Mentálne krehký tím Red Wings má v tejto chvíli kopu starostí, než sa zaoberať hláškami a citátmi, hoci sú nadmieru pravdivé. Detroit stojí pred kľúčovým letom a behom neho musí bezpodmienečne vyriešiť viacero pálivých problémov – vymeniť kompletne spodnú šestku útočníkov, ktorú tréner Todd McLellan nazval iba dresmi korčuľujúcimi po ľade, pridať aspoň dvoch top šesť útočníkov, neohrnúť nosom, ak sa objaví možnosť na zisk obrancu do top štyri.
A ak sa rozhodne nepredĺžiť zmluvu s Patrickom Kaneom, ktorý má svoje limity v hre 5 na 5, ale ofenzívne je jedným z kľúčových mužov, tak sa razom objavia tri diery v top šestke…
Galéria fotiek (6)
Patrick Kane bude v lete bez zmluvy, podpíše novú v Detroite? Zdroj: TASR/AP/Matt Marton
Detroit drží v systéme kopu nadraftovaných mladých hráčov, o ktorých bude záujem v prípade výmeny za útočníka do prvých dvoch útokov – Michael Brandsegg-Nygard, Carter Bear, Marco Kasper, Nate Danielson, Max Plante.
Stane sa niektorý z nich jedného dňa hviezdou prvého kalibru? Pravdepodobne nie. Sú hráčmi, ktorí v prípade naplnenia potenciálu budú hráčmi druhého či tretieho útoku? Pravdepodobne áno. Mal by Steve Yzerman buchnúť po červenom tlačidle ako porotcovia v talentovej šou, ak dostane príležitosť vymeniť niektorého z nich v balíku za útočníka do top šesť? Bezpochyby. A ak vravíme o vyššie spomenutých junákoch, väčšina z nich sú si typologicky mimoriadne podobní a strata jedného či dvoch síce na moment zabolí, ale za zisk rozdielových hráčov ich obeta rozhodne stojí.
Miestom v tíme by si nemal byť nikto istý s výnimkou dua Moritz Seider a Alex DeBrincat. Seider sa v sezóne 2025/26 zaradil medzi defenzívnu elitu súťaže a vo veku 25 rokov sa nedá vylúčiť, že ešte nemôže byť o päť či desať percent lepší. Ofenzívne dosiahol kariérne maximum (55 bodov) a jednostaj hrá najťažšie minúty spomedzi celej NHL.
Alex DeBrincat bol suverénne najlepším útočníkom mužstva a neraz vyzeral ako jediný, ktorému záležalo na výsledku. Stal sa prvým hráčom od čias Mariána Hossu so 40 gólmi v sezóne za Red Wings. Slovenská legenda dosiahla na túto métu v sezóne 2008/09, keď s tímom narazila až vo finále proti Pittsburghu 3:4 na zápasy.
Fanúšikovská obec sa síce s krvavými očami a hnevom na duši hnevá aj na Dylana Larkina, jeho výmena je nepravdepodobná. Ani on však nemladne a v lete oslávi 30. narodeniny. To je ideálny vek, aby jeho tím začal konečne vyhrávať. Veď od príchodu do NHL na jeseň 2015 odohral jedno play-off.
Vo výsledku a v tomto momente je jasná iba jedna vec. Ak Detroit vstúpi do sezóny 2026/27 s takmer rovnakým mužstvom, aké má teraz, tak ide o neserióznu organizáciu, ktorej ani náhodou nezáleží na tom, by vyhrávala. Potom sa aj najväčší Yzermanovi obhajcovia obrátia chrbtom a budú žiadať jeho koniec.
Yzerman je súčasťou NHL od roku 1983, keď do nej vstúpil ako zázračný chlapec. Najskôr postavil Detroit na nohy ako hráč, teraz musí urobiť to isté ako generálny manažér. Dokáže uspieť v kľúčovej off-season? Ak nie, tak červení priaznivci budú nútení čeliť útokom a posmeškom, že ich tím je posmechom celej NHL.
Autor: © Zoznam/ Ondrej Herceg Zdroj: Športky