Vitamín D si získal povesť „zázračného doplnku“, ktorý má pomôcť takmer na všetko, od kostí až po náladu. Výskumníci z Harvardu ale upozorňujú, že v realite ide o komplexnejší problém. Áno, telo vitamín D potrebuje, ale keď to s ním preženieš, môžeš si skôr uškodiť než pomôcť.
Začni základom. Vitamín D si telo vytvorí po vystavení slnku, preto sa mu hovorí aj „slnečný vitamín“. Pomáha vstrebávať vápnik a fosfor, čím podporuje pevnosť kostí. V tomto smere má jeho význam jasnú oporu vo výskume.
Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ
Problém nastal v momente, keď sa začal spájať aj s ďalšími ochoreniami. Nízke hladiny vitamínu D vedci doteraz spájali so srdcovými chorobami, cukrovkou, rakovinou či depresiou. To viedlo k tomu, že veľa ľudí začalo automaticky siahať po doplnkoch, často bez toho, aby mali skutočný nedostatok.
S doplnkami vitamínu D treba opatrne, upozorňujú autori
Najnovšie odporúčania hovoria, že zdraví dospelí do 75 rokov doplnky vitamínu D vôbec nepotrebujú. Výnimky existujú, napríklad deti, starší ľudia nad 75 rokov, tehotné ženy alebo ľudia s rizikom cukrovky. To znamená, že veľká časť populácie si kupuje doplnky zbytočne.
Zdroj: Unsplash (Matheus Vinicius)
Odporúčaná denná dávka sa pohybuje okolo 600 až 800 IU (IU – Medzinárodná jednotka, čo predstavuje 15 až 20 mikrogramov). Horná bezpečná hranica leží na úrovni 4 000 IU, čo predstavuje 100 mikrogramov. Mnohí ľudia ju však prekračujú, často bez konzultácie s lekárom.
Populárna spravodajská aplikácia pre iOS a Android dostala veľkú aktualizáciu. Pribudlo množstvo nových funkcií, ktoré musíš vyskúšať
Nadmerné užívanie vitamínu D predstavuje problém, lebo patrí medzi vitamíny rozpustné v tukoch. Telo ho nevylúči močom, ale uloží ho do tkanív. Ak ho prijmeš priveľa, začne sa hromadiť. Vo vyšších dávkach môže spôsobiť hyperkalcémiu, stav, keď sa v krvi nahromadí príliš veľa vápnika. Ten sa potom môže ukladať do ciev alebo mäkkých tkanív. Objavujú sa aj obličkové kamene.
Ďalším problémom nadmerného užívania je, že Vitamín D síce zvýši hladinu vápnika v krvi, ale sám nerozhodne, kam sa tento vápnik uloží. Túto úlohu plní vitamín K2. Funguje ako „dopravný policajt“, nasmeruje vápnik do kostí a zubov a pomôže zabrániť jeho ukladaniu v cievach. Pri vyšších dávkach vitamínu D preto treba myslieť aj na jeho kombináciu s K2.
Zaujímavé výsledky priniesli aj štúdie na starších ľuďoch. Tí, ktorí užívali vyššie dávky vitamínu D (2 000 až 4 000 IU denne), mali vyššie riziko pádov než tí, ktorí brali nižšie dávky. To ide proti intuícii, pretože vitamín D sa často spája so silnejšími kosťami. Výskum zároveň ukázal, že nie všetky očakávané benefity sa potvrdili.
Zdroj: pixabay.com/stevepb
Vitamín D nemusí byť tak účinný proti rakovine alebo infarktu, ako sa doteraz verilo
Veľká štúdia VITAL sledovala viac ako 25-tisíc ľudí a nenašla dôkaz, že vitamín D znižuje riziko infarktu, mŕtvice alebo rakoviny. Na druhej strane však štúdia upozorňuje aj na benefit dlhodobého užívania. U ľudí, ktorí užívali vitamín D dlhodobo, klesla pravdepodobnosť úmrtia na rakovinu približne o 25 %.
„U ľudí, ktorí užívali vitamín D aspoň dva roky, sme videli nižšie riziko úmrtia na rakovinu,“ uvádzajú autori štúdie.
Ďalšie analýzy naznačili nižšie riziko autoimunitných ochorení alebo pomalšie starnutie buniek. No napríklad pri depresii, pamäti či demencii sa žiadny efekt neukázal. Všetky tieto zistenia hovoria, že Vitamín D má význam, ale nie je univerzálny liek.
Dôležitú rolu zohráva aj to, ako ho tvoje telo spracuje. Aby sa vitamín D aktivoval na formu, ktorú telo dokáže využiť, potrebuje horčík. Ak máš jeho nedostatok, vitamín D zostane „neaktívny“ a efekt sa neprejaví tak, ako by si čakal. Zároveň môže vysoký príjem vitamínu D ešte viac vyčerpať zásoby horčíka, čo sa môže prejaviť únavou alebo svalovými kŕčmi.
Hladina vitamínu sa počas roka mení, v tomto období má testovanie najväčší zmysel
Zaujímavý detail sa týka aj merania hladiny vitamínu D v krvi. Tá sa počas roka výrazne mení. Po lete alebo dovolenke pri mori môžeš mať výborné hodnoty. Naopak, po zime býva hladina často na minime. Preto má najväčší zmysel dať si test na konci zimy, keď sú zásoby najnižšie. Vtedy zistíš, či telo naozaj potrebuje doplnky.
Zdroj: Unsplash (christopher lemercier)
Autori štúdie zistili aj to, že strava ti často dodá menej vitamínu D, než by si čakal. Väčšina potravín obsahuje len malé množstvo. Výnimku tvoria mastné ryby ako losos, sardinky alebo obohatené potraviny, napríklad mlieko či rastlinné nápoje.
Preto sa doplnky zdajú ako jednoduché riešenie. Lenže práve tu sa robia chyby. Veľa ľudí si myslí, že „viac znamená lepšie“, no pri vitamíne D to neplatí.
Autori namiesto toho odporúčajú sledovať dávku, držať sa odporúčaných hodnôt a neprekračovať hornú hranicu bez dôvodu.
„Ak nemáš konkrétny zdravotný problém, pravdepodobne nepotrebuješ viac než 600 až 800 IU denne,“ odporúčajú odborné usmernenia.
Zároveň platí, že jedlo je lepší zdroj než tabletky. Kombinácia rozumnej stravy a pobytu na slnku často pokryje tvoje potreby. Doplnky majú zmysel hlavne vtedy, keď máš potvrdený nedostatok alebo patríš do rizikovej skupiny.
Najlepšie riešenie sa nachádza niekde v strede. Netreba vitamín D ignorovať, no zároveň by si to nemal prehnať a hlavne pochopiť súvislosti, ako funguje v tele, čo ovplyvňuje jeho účinok a prečo nie vždy prinesie výsledok, ktorý by si čakal.
Páčil sa vám článok? Sledujte nás na Facebooku