Parkovanie je téma, na ktorej sa zhodne takmer každý – áut pribúda, parkovacích miest ubúda. Mestá reagujú sprísňovaním regulácie, no podľa prokuratúry tým často prekračujú zákon. Predseda parlamentu Richard Raši (Hlas) preto zvolal na pôde Národnej rady SR okrúhly stôl, ktorý má riešiť zistenia rozsiahlej kontroly Generálnej prokuratúry o systémových chybách samospráv po celom Slovensku.
Vallo otvoril parkovací dom na Dlhých dieloch v bratislavskej Karlovej Vsi
Video
Zdroj: TASR
Diskusiu otvoril Raši spolu so štátnym tajomníkom ministerstva vnútra Michalom Kaliňákom. Okrúhleho stola sa zúčastnil aj zástupca generálnej prokuratúry Peter Mihál, ktorý tlmočil zásadné zistenia kontroly. Potrebu kontroly parkovacích politík vysvetlil slovami, že „regulácia parkovania je zásah do práv občanov“. Generálna prokuratúra zistila niekoľko hlavných problémov:
Pravidlá neboli prijaté správnym spôsobom: Mnohé mestá nenastavili parkovanie cez všeobecne záväzné nariadenie (VZN), ale cez rôzne interné smernice alebo „parkovacie poriadky“ či nepriamo cez dopravné značky. Problém je v tom, že takéto dokumenty nemajú silu miestneho zákona. Ak mesto chce ľuďom ukladať povinnosti alebo pokuty, musí to mať schválené riadnym nariadením.
Pokuty na základe sporných pravidiel: V niektorých prípadoch boli vodiči pokutovaní podľa pravidiel, ktoré neboli právne správne nastavené. Ak pravidlá nemali zákonný základ, sankcie môžu byť nezákonné. To znamená, že niektoré pokuty by sa teoreticky museli vracať. „Niektoré obce prijali všeobecné záväzné nariadenia, napríklad zákaz zastavenia v celej obci, čo je až úsmevné, pretože to znamená, že všetci, ktorí sa presúvajú v motorovom vozidle, musia byť neustále v pohybe,“ uviedol prokurátor počas diskusie.
Diskriminačné podmienky pri parkovacích kartách: Určité mestá nastavili podmienky tak, že zvýhodňovali vybrané skupiny – napríklad zamestnancov obce. Inde sa rozlišovalo medzi vlastníkmi bytov a apartmánov. Podľa prokuratúry, ak na to nie je jasný zákonný dôvod, ide o diskrimináciu. Podľa Mihála sa častokrát v podnetoch od občanov stretávajú aj s agresívnymi náladami voči mestským parkovacím politikám. „Každý chce parkovať pod oknom a každý si myslí, že mu patrí verejný priestor,“ konštatoval prokurátor.
Digitálna diskriminácia: V pár mestách sa dalo parkovné platiť iba cez mobilnú aplikáciu. Ak niekto nemá smartfón alebo nevie používať aplikácie, prakticky sa nemôže zapojiť do systému.
Neexistujúca možnosť platiť v hotovosti: Viaceré samosprávy úplne zrušili možnosť platiť parkovné v hotovosti. Prokuratúra upozorňuje, že právo platiť v hotovosti možno obmedziť iba zákonom – a taký zákon pri parkovaní neexistuje.
Rezidenčné parkovanie ako právna „šedá zóna“: Slovenské zákony presne neupravujú, čo je rezidenčné parkovanie a aké pravidlá pri ňom môžu mestá nastaviť. Neexistuje jasná definícia ani presné hranice toho, čo si samospráva môže dovoliť. Mestá si preto vytvárajú vlastné systémy, podmienky a poplatky. Práve tu však má vznikať riziko, že prekročia svoje právomoci alebo nastavia pravidlá, ktoré sú neprimerané či diskriminačné.
Čítajte viac Garáž v Bratislave stojí toľko, ako dom na strednom Slovensku. Z parkovania sa stal luxusný biznis Kontrola prebehla ešte počas roku 2025. „Celkovo bolo preskúmaných 577 všeobecne záväzných nariadení a iných správnych aktov týkajúcich sa regulácie parkovania – rôzne prevádzkové poriadky a zásady parkovania, pričom až v 460 prípadoch bolo zistené porušenie zákona (čo predstavuje až 80 % nezákonných aktov), pričom na uvedenú nezákonnosť bolo reagované podaním 372 protestov a 79 upozornení prokurátora,“ uvádza generálna prokuratúra v správe. Nasledovalo 372 protestov prokurátora a 79 upozornení na porušenie zákona. Len v deviatich prípadoch samosprávy napravili chyby samy, bez zásahu. Diskusie sa zúčastnili aj zástupcovia miest a obcí, predstavitelia Slovenskej parkovacej asociácie, Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), Únie miest Slovenska (ÚMS), ako aj Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.
Kto je rezident?
Podpredseda ZMOS a starosta mestskej časti Ružinov Martin Chren povedal, že nikto nechce zrušiť rezidentské parkovanie, ale že ho treba upraviť. Tak to povedala aj generálna prokuratúra. „Najlepšie by bolo prijať do otvoreného zákona o cestnej premávke ešte v apríli úpravu rezidentského parkovania, a nielen trvalého a dočasného,“ myslí si Chren.
„Mesto Vysoké Tatry bude potrebovať rezidenta definovať inak ako mesto Bratislava. Potrebujeme, aby to bolo čo najvšeobecnejšie,“ vysvetlil potrebu definície starosta Ružinova. To, čo funguje v Bratislave, nemusí vyhovovať turistickému mestu, ako sú Vysoké Tatry, preto má byť podľa neho definícia čo najvšeobecnejšia a prispôsobiteľná miestnym podmienkam.
Čítajte viac Garáž nad zlato Dodal, že ak sa Generálna prokuratúra rozhodne konať, mohli by padať parkovacie politiky vo všetkých mestách a obciach na Slovensku. „Chceme, aby tá právna úprava bola čo najjednoduchšia. Každá obec a každé mesto si ju chce definovať podľa seba. Nechceme, aby bola jednotná, lebo ani Slovensko nie je úplne jednotné. Chceme to tak, aby úprava odkazovala na to, že si obec či mesto potom upraví VZN-kami osobitne,“ spresnil.
Zástupca ministerstva dopravy Peter Považan sa na okrúhlom stole vyjadril, že si zatiaľ nevie predstaviť, ako by legislatívne uchopili pojem rezident. „Asi to vyžaduje hlbšiu analýzu. Vieme prisľúbiť len to, že sme otvorení tejto legislatívnej úprave, ak to vieme uchopiť tak, aby to malo hlavu a pätu,“ deklaroval Považan.
Nariadenia verzus dopravné značenie
Do diskusie sa zapojil aj Martin Birnstein z legislatívneho odboru ministerstva vnútra, ktorý v reakcii na pripomienky prokuratúry upozornil na záväznosť VZN aj v prípadoch, keď chýba dopravné značenie. Ak by obec podľa neho prijala nariadenie a zverejnila ho napríklad na informačnej tabuli, bolo by podľa neho záväzné aj bez dopravného značenia.
Podobný pohľad predstavil Peter Považan z Ministerstva dopravy. „Nemôžeme súhlasiť s tým, že parkovacia politika by mala byť ovládaná len cez VZN. Značenie je nevyhnutné,“ uviedol.
Čítajte viac Mení sa dôležitý dopravný uzol. Prichádza stavba, ktorá má ukončiť pravidelné rozsiahle kolóny a zasiahne tisíce vodičov Zástupca Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zdôraznil, že prokuratúra nie je za rušenie dopravného značenia. „Nemáme problém s nepriamou reguláciou cez dopravné značenie,“ uviedol. Spresnil však, že cieľom nie je rušiť značky ako také, ale napríklad dodatkové tabuľky s označením „rezidenti“ pod nimi.
Diskusie sa zúčastnili aj poslanci Marek Lackovič (PS) a Ondrej Dostál (SaS), ktorí aj vystúpili v diskusii. Dostál uviedol, že návrh zákona o cestnej premávke by mal ísť do druhého čítania na aprílovej schôdzi a do tretieho čítania pravdepodobne v máji alebo júni. Podľa neho ide o zložitejšiu tému a je otázne, „či to viac súriť, alebo či by bolo lepšie ísť štandardnou legislatívnou cestou“. Ako budú postupovať, sa pravdepodobne dohodnú na ďalšom plánovanom stretnutí 17. marca.