Výskumníci dlho predpokladali, že keď sa Neandertálci a moderní ľudia stretli, súperili a nakoniec jeden druh zmizol. Jedna z novších prác dokonca naznačuje, že sa Neandertálci asimilovali do skupiny moderných ľudí a vplyvom kríženia tento druh jednoducho splynul s Homo sapiens.
Nový výskum z jaskyne Tinshemet v dnešnom Izraeli však tento obraz výrazne mení. Namiesto oddelených skupín ukazuje prepojený svet, kde si rôzne ľudské druhy odovzdávali nápady a formovali sa navzájom.
Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ
Vedci tu analyzovali nálezy staré približne 110 000 rokov, informuje Science Daily. Nejde len o kamene alebo kosti ale o kombináciu nástrojov, pohrebov a stôp správania, ktoré ukazujú spolunažívanie týchto dvoch druhov v širšom kontexte. Homo sapiens a neandertálci podľa všetkého nežili izolovane. Používali podobné techniky, lovili podobným spôsobom a postupne si osvojovali spoločné zvyky.
Je možné, že tieto dva druhy žili bok po boku?
Autori štúdie priznávajú, že výskum nedokázal jasne určiť, kto koho učil. Dlho sa predpokladalo, že Homo sapiens priniesol inovácie a ostatní ich len preberali. Nálezy z Tinshemetu však tento pohľad narušili. Technologický pokrok nepôsobil ako jednostranný proces, skôr pripomínal výmenu. Neandertálci tak nevystupujú ako pasívni pozorovatelia, ale ako aktívni partneri.
Zdroj: lorenza62 / Shutterstock.com
Vedci sa zamerali na výrobu nástrojov, lov, symbolické správanie a sociálne väzby. Vo všetkých oblastiach našli prekvapivé prepojenia. Rôzne skupiny si postupne začali byť podobnejšie. Tento proces naznačuje, že medzi nimi prebiehal dlhodobý kontakt. Veľkú váhu majú pohreby. V jaskyni sa našlo niekoľko hrobov, čo je v tomto období skôr výnimka. Telá ležali v usporiadaných polohách a vedľa nich sa nachádzali rôzne artefakty ako kamenné nástroje, zvieracie kosti či kúsky okru. To naznačuje vedomé správanie a určitú formu rituálu.
Populárna spravodajská aplikácia pre iOS a Android dostala veľkú aktualizáciu. Pribudlo množstvo nových funkcií, ktoré musíš vyskúšať
Práve oker patrí medzi najzaujímavejšie prvky. Vedci predpokladajú, že ho ľudia používali na zdobenie tela, no nešlo len o estetiku. V prostredí, kde sa stretávali rôzne skupiny, vznikla potreba odlíšiť sa alebo naopak potvrdiť príslušnosť ku komunite. Oker tak mohol fungovať ako primitívna „uniforma“ alebo symbol statusu. Naznačuje, že už pred 110 000 rokmi ľudia riešili identitu a postavenie v skupine.
„Naše dáta ukazujú, že práve kontakt medzi populáciami zohral kľúčovú úlohu pri technologických a kultúrnych inováciách,“ vysvetľuje profesor Yossi Zaidner: „To znamená, že pokrok nevznikol v izolácii, ale vďaka stretávaniu,“
Artefakty našli výskumníci v oblasti, ktorá slúžila ako križovatka populácií
Oblasť Levantu fungovala ako križovatka rôznych populácií. Skupiny sa tu presúvali, stretávali a miešali. A nešlo len o kultúru. Genetické výskumy z iných lokalít naznačili, že v tomto regióne dochádzalo aj k vzájomnému kríženiu. Tinshemet tak ukazuje kultúrnu stránku procesu, ktorý formoval moderného človeka, miešanie rôznych línií.
„Zlepšenie klímy zvýšilo počet ľudí v regióne a posilnilo kontakt medzi rôznymi skupinami. Viac ľudí znamenalo viac interakcií. A práve tie vytvorili tlak na zmeny,“ upozorňuje dr. Marion Prévost.
Tieto interakcie neboli vždy harmonické. Spolupráca sa miešala s konkurenciou. Skupiny si navzájom konkurovali, ale zároveň preberali to, čo fungovalo lepšie. Tento proces postupne viedol k zložitejšiemu správaniu a rozvoju nových zvykov. Jedna z otázok, ktorú výskum otvoril, sa týka samotnej jaskyne. Rozloženie hrobov naznačuje, že miesto mohlo slúžiť ako akýsi praveký cintorín.
Zdroj: Vosveteit.sk, AI
Ak to tak bolo, znamenalo by to, že ľudia si vytvorili špecifický priestor pre mŕtvych. To poukazuje na silnejšie sociálne väzby a organizáciu komunity.
„Tieto zistenia ukazujú dynamické vzťahy, ktoré formovala spolupráca aj konkurencia. Nejde teda o jednoduchý príbeh jedného víťaza,“ zhrnul profesor Israel Hershkovitz.
Celý objav posúva pohľad na vývoj človeka. Namiesto izolovaných línií vidíš prepojenú sieť, kde sa rôzne skupiny stretávali a ovplyvňovali. To, čo dnes považujeme za základ spoločnosti, spoluprácu, zdieľanie nápadov alebo identitu, sa začalo formovať už veľmi dávno.
Výskum z Tinshemetu zatiaľ nepriniesol všetky odpovede. Skôr ukázal, že minulosť medzi Neandertálcami a Homo sapiens bola komplikovanejšia, než sa spočiatku zdalo. A že práve vzťahy medzi rôznymi ľuďmi mohli stáť za niektorými kľúčovými krokmi v našej histórii.
Páčil sa vám článok? Sledujte nás na Facebooku