Izraelská armáda, napriek dohode o pokoji zbraní, zbombardovala v Libanone 200 ľudí. Vojaci dali kresťanom v južnom Libanone na výber: buď opustia územia, ktoré sa chystajú napadnúť, alebo môžu ostať, ale nesmú u seba skrývať moslimov utekajúcich pred izraelskými bombami.
Alena Krempaská, ľudskoprávna aktivistka
14.04.2026 12:00
V ten istý týždeň izraelský parlament schválil trest smrti pre Palestínčanov. Ešte stále žijú pamätníci holokaustu a izraelská vláda prenasleduje nepriateľa na základe etnicity. Čo ešte musí spraviť, aby svet pochopil, že ide o apartheidný rasistický režim?
Nezastaviteľný Izrael
V tieni diania okolo Iránu ostáva bokom pozornosti, že Izrael vedie vojnu aj proti Libanonu. Pred dvoma rokmi izraelská armáda zavraždila riadenou strelou predsedu moslimskej strany Hizballáh. Len na pripomenutie, mimosúdne zabitie je – hoci je čoraz populárnejšie – vážnym porušením medzinárodného práva a ľudských práv. A to z dobrého dôvodu. Nikto nechce žiť vo svete, v ktorom niekto s mocou – Donald Trump, Benjamin Netanjahu, Vladimir Putin – môže dať odstreliť v cudzom štáte kohokoľvek nepohodlného.
Aj ten najťažší zločinec má právo na spravodlivý súdny proces. Ak Izrael dokáže presnou riadenou strelou odstreliť na stovky kilometrov, určite aj nájde spôsob, ako zločincov doručiť medzinárodnému trestnému súdu do Haagu.
To by však najprv jurisdikciu tohto súdu musel uznať. Táto „jediná demokracia na Blízkom východe“ sa doteraz spoločne s takými šampiónmi ľudských práv ako USA, Čína, Rusko a Saudská Arábia odmieta podriadiť medzinárodnému ľudskoprávnemu poriadku. Hneď nato by ako prvého doručil vlastného premiéra, na ktorého je vydaný zatykač za vojnové zločiny na palestínskom obyvateľstve.
Napriek prestrelkám súhlasil libanonský Hizballáh s prímerím, ktoré Izrael dennodenne porušuje strieľaním do civilistov. Nové rozbroje vzplanuli po tom, čo Izrael zavraždil iránskeho lídra Alího Chameneího. Rakety na izraelské územie nevyslala libanonská vláda. Tá sa snaží o diplomatické ukončenie konfliktu a stranu Hizballáh odsunula do ilegality. Celý svet má krviprelievania plné zuby a nebudeme sa predsa donekonečna podriaďovať vojnychtivým a biznisovým záujmom úzkej skupiny ľudí, ktoré s ľudskými životmi zaobchádzajú ako s číslami v štatistike.
Celý svet má krviprelievania plné zuby a nebudeme sa predsa donekonečna podriaďovať vojnychtivým a biznisovým záujmom úzkej skupiny ľudí, ktoré s ľudskými životmi zaobchádzajú ako s číslami v štatistike.
Izrael okamžite zareagoval prípravou na pozemnú inváziu, plošným bombardovaním južnej časti krajiny, ničením civilnej infraštruktúry, mostov, núteným presídlením milióna ľudí. Minister obrany bohapusto odkázal libanonskej vláde a svetu, že sa pripravuje na pozemnú ofenzívu a bude okupovať približne 30 kilometrov územia od svojej hranice do vnútra Libanonu, aj keby Hizballáh svoje aktivity úplne ukončil. Pohraničné dediny zdemolujú, presne ako v palestínskej Gaze. Minister financií vyhlásil, že zmena izraelských hraníc bude nevyhnutná.
V akom svete je toto v poriadku?
Prečo pre spojencov a tých, ktorí sú nám sympatickejší, platí dvojaký meter? Rovnakou logikou by sme museli ospravedlniť, ak by Maďarsko napadlo južné Slovensko pre ochranu etnických Maďarov. Súhlasili by sme s tým, aby si Rusko nechalo okupované územia „na neurčitú dobu“, vrátane kompletného odsunutia Ukrajincov?
Tí, ktorí považujú dianie na Blízkom východe za priveľmi zložité alebo argumentujú právom Izraela brániť sa, opomínajú, že základným problémom, ktorý generuje roky trvajúci nekonečný a hnijúci konflikt, je neustály tlak Izraela na rozširovanie svojho územia. Takmer 80 rokov trvá postupné zaberanie palestínskych území, na ktorých vyrastajú nové a nové izraelské osady. Samozrejme, už bez pôvodných Palestínčanov. V nelegálnych izraelských osadách, tak ich dokonca označujú rezolúcie OSN, na územiach mimo uznaných hraníc štátu Izrael, žije už takmer milión Izraelčanov. Nikto by sa nečinne neprizeral na to, ak mu zaberú dom, dedinu, časti územia krajiny. Určite by sa domáhal spravodlivosti voči tejto krivde a tiež by mal právo brániť sa, tak ako ho majú aj Palestínčania.
Za donebavolajúce a nekonečné vojnové zločiny Izrael v Európe takmer nikto neodsúdil. Šéfka európskej zahraničnej politiky Kaja Kallasová sa zmohla na strohé vyjadrenie, že právo na obranu Izrael neoprávňuje vraždiť ľudí a ničiť krajinu. Výsledkom je, že s požehnaním USA Izrael pokračuje ďalej. Má sa svet prizerať, ako rozbombardujú niekoľko krajín? Prečo liknaví lídri Európskej únie nedokážu izraelské zločiny odsúdiť, kým proti Rusku sa dokázali spojiť v jednotný front? Nedokážu azda domyslieť dôsledky tohto konania nielen vo forme tisícov zmarených životov nevinných ľudí, ale aj nových utečeneckých vĺn? Kam utečú ľudia pred vojnou, kam by sme išli my na ich mieste?
Španielsky postoj
Jeden z mála, ktorý si zachoval chrbtovú kosť, je Pedro Sánchez, španielsky premiér a predseda tamojších sociálnych demokratov. Nielenže ostro odsúdil genocídu v Gaze, ale aj odvolal veľvyslanca z Jeruzalema. Parlament odhlasoval embargo na akýkoľvek vývoz zbraní do Izraela. Inšpirovať by sa mohol nielen Robert Fico, ale aj ostatní európski lídri. Nielen preto, že nemôžu odsudzovať jedných a ospravedlňovať druhých za to isté alebo dokonca príšernejšie konanie.
Hlavne preto, že celý svet má krviprelievania, ktoré oznámi podľa nálady prezident na sociálnej sieti, plné zuby a nebudeme sa predsa donekonečna podriaďovať vojnychtivým a biznisovým záujmom úzkej skupiny ľudí, ktoré s ľudskými životmi zaobchádzajú ako s číslami v štatistike. Lepší svet je vždy možný, ale musíme sa zaň postaviť.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.