Hoci Samuelovi Takáčovi rozhodcovia najprv gól uznali, vedel, že nebude platiť

Útočník Slovana Bratislava SAMUEL TAKÁČ bol v závere šiesteho semifinálového stretnutia play-off hokejovej extraligy s Košičami postavou zápasu. Hoci víťazný gól nakoniec strelil Ryan Dmowski, hovorilo sa najmä o 34-ročnom rodákovi z Popradu.

Postúpili ste do finále. Maximálne emócie?

„Sú veľmi veľké. Som z nich naozaj unavený. Od zajtra je nový deň a začneme sa pripravovať na finále. Toto nemôže byť pre nás nejaký extra úspech, hoci sa samozrejme tešíme, že sme sa dostali do finále.

Pochopiteľne, po vlaňajšej sezóne je súčasný postup do finále už úspechom, no nesmieme sa uspokojiť, lebo sa to môže otočiť proti nám.”

V závere ste ukázali obrovskú psychickú odolnosť. Najprv vám v čase 3:24 min. pred sirénou po dlhej pauze gól neuznali, no nezlomilo vás to a 64 sekúnd neskôr ste vyrovnali. Tentoraz už regulárnym gólom.

„Bol som v tej skrumáži a dokonca som si myslel, že mi odpískajú faul na brankára, lebo som ho trochu i kopol, keď som chcel doraziť puk. Boli sme pripravení na všetky scenáre a išli sme si tým. Chvalabohu sme dokázali vyrovnať a v následnej presilovke streliť víťazný gól.”

Ako ste videli celú situáciu pred neuznaným gólom?

„Mali sme výhodu, že sme išli na domácich hráčov, ktorí boli na ľade dlhší čas a po zakázanom uvoľnení už toho mali dosť. Košice zle vyhodili na modrú čiaru, strela, teč a bola tam dorážka.

Mal som pred sebou prázdnu bránku. Škoda, že to Tomáš Marcinko nevidel. Snažil sa rukou posunúť puk do tej situácie. Padol gól, ale rozhodcovia to asi správne neuznali.”

Dlho sa o tom góle polemizovalo. Rozhodcovia išli dvakrát k videu. Najprv gól uznali, potom neuznali. Keď si domáci tím vybral trénerskú výzvu, mali ste tušenie, že z gólu nebude nič?

„Priznám sa, že som si aj myslel, že gól neuznajú. Od začiatku som mal toto tušenie. Bol som v tom závare a bolo tam nedovolené bránenie brankára, takže som pracoval s možnosťou, že gól nebude platiť.”

V závere ste mali miestami drvivý tlak, počas ktorého ste prakticky dosiahli tri góly.

„Nič iné nám nezostávalo. Prehrávali sme a museli sme hrať vabank. Našťastie nám to vyšlo. Zaslúžili sme si vyhrať.”

Nielenže ste v závere vyrovnali, ale dokonca rozhodli aj o svojom postupe. Verili ste, že toto všetko stihnete ešte do záveru riadneho hracieho času, napriek tomu, že vám pred tým neuznali gól?

„Myslím si, že sme si zaslúžili vyhrať. Hokejový boh je spravodlivý. Hokej sa hrá na 60 minút a my sme to dali na konci stretnutia.”

Najkrajších záverečných 140 sekúnd sezóny?

„Už boli zápasy, keď sme otáčali zápasy. V Nitre sme prehrávali 1:4 a dokázali sme vyrovnať. Vedeli sme, že to dokážeme a sme veľmi vďační, že sa nám niečo podobné podarilo zopakovať.”

Košičanom ste sa snažili dostať pod kožu rôznymi prostriedkami – zakončením po odpískaní, dohrávaním súboja po ofsajde. Taktické ťahy na rozhodenie súpera?

„Nemyslím si. Strela po ofsajde nasledovala po tom, keď som bol kľučke a vyhýbal som sa hráčovi. Keď má človek niečo pripravené – kľučka, strela – tak to zapísknutie v tej sekunde ani nestihne zaregistrovať. Vôbec to nebolo úmyselné.“

Bitka po zakončení Samuela Takáča po odpískaní. (zdroj: Facebook HC Košice – Jäzva)

Vo finále vás čaká Nitra. Čo od nej očakávate?

„Myslím si, že to bude trochu iná séria. Táto semifinálová bola defenzívnejšie ladená. Klobúk dolu pred Košičanmi a ich trénermi, ako dokázali pripraviť tento tím bez importov.

Celú sezónu vedeli, čo je ich silná stránka a všetkým ukázali, že sa dá uspieť i bez zahraničných hráčov. Defenzívu mali naozaj prepracovanú.

Kostra tímu, ktorá vyhrala titul, zostala, takže z tohto pohľadu to nie je až také prekvapenie. Séria s Nitrou bude viac ofenzívnejšia. Hráči ako Krištof, Paulovič, Buček a importi chcú hrať ofenzívny hokej.”

Slovan má za sebou neúspešné sezóny. Čo pre vás z tohto pohľadu znamená postup do finále?

„V Slovane je stále jediný cieľ a tým je titul. Ak nie je, tak sa sezóna berie ako neúspešná. Hráči, ktorí idú do Slovana, na to musia byť pripravení.”

Pred štyrmi rokmi ste boli so Slovanom vo finále s Nitrou, no odvtedy sa tímy odvtedy zmenili. Čo sa však nezmenilo je fakt, že opäť je to olympijská sezóna, takže aj majstrovská z vašej strany?

„To je pravda. Tá cesta je skoro rovnaká – olympiáda, v play-off sme vtedy vyradili tím pána Ľuptáka Prešov, teraz Liptovský Mikuláš, v semifinále Košice a vo finále Nitru. Teraz sa to opakuje, tak verím, že sa to zopakuje aj s vyvrcholením presne tak ako pred štyrmi rokmi.”