Život, kariéra aj vlastné telo – všetko sa dá zmeniť, keď príde ten správny moment „dosť“.
Bývalá televízna tvár, Adriana Kneissl, dnes žije úplne iný život v Rakúsku, kde sa z moderátorky stala podnikateľka a žena, ktorá si prešla výraznou fyzickou aj mentálnou premenou. Kým kedysi ju ľudia poznali z televíznej obrazovky, dnes púta pozornosť najmä svojou radikálnou zmenou, ktorú si mnohí nevedia vysvetliť.
Diva.sk
300 dní disciplíny, nevynechala som ani jeden. A čo vy? Podrobnosti o ceste za vysnívanou postavou…
Jej príbeh nie je o rýchlych riešeniach ani o dokonalom živote bez chýb. Naopak, stojí na rokoch zaužívaných zlozvykov, prehliadaní vlastných potrieb a momente, ktorý ju prinútil zastaviť sa a pozrieť sa na seba úplne inak. Zo známej tváre, ktorá fungovala v rýchlom tempe médií, sa postupne stala žena, ktorá si buduje nový život v zahraničí, ďaleko od reflektorov, no stále pod drobnohľadom verejnosti.
Zaujímavé je, že jej premena nevyvolala len obdiv, ale aj množstvo otázok, pochybností a špekulácií. Práve tie z nej urobili ešte výraznejšiu postavu verejného priestoru, než bola kedysi. Dnes je dôkazom toho, že zmena nie je len o výzore, ale najmä o nastavení mysle, každodenných rozhodnutiach a ochote vystúpiť z komfortnej zóny.
V článku sa dočítate:
čo stálo za jej výraznou premenou a aký moment ju prinútil začať chudnúťako vníma Ozempic a prečo ju obvinenia z jeho užívania nerozhodiaaký je reálny život v Rakúsku a čím ju táto krajina prekvapilaprečo považuje zlozvyky za väčší problém než hormóny či menopauzuako jej pri chudnutí pomohla umelá inteligencia a kde zlyhalaprečo dnes odmieta sociálne siete a čo ju na nich najviac vyčerpáva
Keď sa obzriete späť – kde sa začal váš vzťah k jedlu a pečeniu? Bola cukrárina láska od detstva, alebo skôr postupný únik z iného sveta?
Nikdy som nebrala moju cukrárinu ako únik. Bola to prirodzená cesta. Detstvo u babky na dvore, kde boli koláče každý deň. Domáce. Z poctivých surovín, domáce vajíčka, kompóty… a tak to nejako ostalo v mojej hlave. Že piecť doma koláče je super.
Čo vás viedlo k televíznej kariére a ako si spomínate na obdobie „Telerána“, keď ste boli denne na očiach tisícov ľudí?
Teleráno bol obrovský míľnik v mojom živote. Bez neho by som nebola tam, kde som, a hlavne by som nebola tým, kým som. Nebol to plán, byť moderátorkou. Jednoducho to tak vyšlo. Konkurz, úspech a nástup do Telerána.
Ja som to nevnímala tak, že som na očiach tisícov ľudí. V štúdiu je pár kameramanov, pár hostí, pár ľudí… nemohla som si pripustiť stres zo zodpovednosti, lebo by som nikdy nič neodvysielala. Po čase už to bolo príjemné a ja som sa tešila na všetko nové. Ľudí, relácie, projekty… dalo mi to veľmi veľa.
Fotogaléria Teleráno bol obrovský míľnik v mojom živote. foto: Kvetka Horváthová, Adriana Kneissl a Tomáš Juríček.
Zdroj: IG Adriana Kneissl
Cítili ste už v tom čase tlak na vzhľad, imidž a „dokonalosť“, alebo prišiel až neskôr so sociálnymi sieťami?
Ja si myslím, že trend byť na očiach a vyzerať preto „lepšie“ tu bol vždy. Veď už za komunistov hlásateľky boli vždy krásne a upravené, fotky v časopisoch s modelkami – krásne nalíčenými a oblečenými. Vtedy ešte nebola obezita súčasťou našich životov, keďže v obchodoch neexistovali ultra spracované potraviny, varilo sa doma… takže všetky ženy, ktoré boli na očiach, boli prirodzene štíhle.
S nástupom sociálnych sietí sa to celé len pokazilo a zhoršilo. Čo je trend v kráse, všetci bezhlavo skúšajú, kopírujú a je taký pretlak informácií, čo je dobré, zdravé a čo nie, že sa v tom už nikto nevie orientovať. Skutočná realita je zrazu fejk, zaobalený v pekných slovách. Ten tlak som ja ale nikdy necítila, keďže som sa hneď od začiatku podriaďovala iba sebe a nie okoliu.
Odchod do Rakúska a život v Burgau pôsobí ako veľký životný reset. Bol to skôr únik, alebo vedomé rozhodnutie začať odznova?
Ani únik, ani začiatok. Bola to proste ďalšia cesta, na ktorú som sa vybrala. V živote treba skúsiť všetko, čo sa dá. Do života vám prichádzajú situácie, ktoré vás majú niekam nasmerovať.
Nebrala som to v žiadnom prípade tak, že utekám. Pred čím by som asi tak mohla utekať? Všetko je tak ako predtým. Práve vďaka sociálnym sieťam som stále na očiach. A nový začiatok? Nie. Len ďalšie pokračovanie kapitoly z knihy: ŽIVOT.
Fotogaléria Adriana už niekoľko rokov žije v Rakúsku
Zdroj: Instagram Adriana Poláková
Ako veľmi vás zmenilo práve Rakúsko ako krajina – v životnom štýle, v mentalite ľudí aj v tom, ako sa tam žije ženám?
Viete, teraz po piatich rokoch v Rakúsku už viem na 100 % povedať – zlaté Slovensko. Všetci vidia iba vysoké platy a dobrý dôchodok. Ale to bolo možno tak pred 10 – 15 rokmi. Teraz ani tu by ste nechceli byť živnostník, aj tu ľudia zatvárajú podniky a obchody kvôli zlej ekonomickej situácii. Ani tu nie je nafta či benzín za polovicu, teraz sú dokonca aj drahšie ako na Slovensku.
Áno, majú vyššie platy, ale aj dane. Úroky na hypotékach a pôžičkách nie sú nižšie ako na Slovensku. Objednať sa k štátnemu lekárovi na vyšetrenie trvá takisto ako u nás: 3 – 4 mesiace. Ale to vie iba ten, kto tu skutočne žije. Kto vie o živote v Rakúsku z vlastnej skúsenosti, a nie iba to, čo počul kedysi, alebo bol tu na dovolenke a mal super služby. A tu je iba ten rozdiel – markantný.
Zákazník tu dostáva pozdrav a úsmev od predavača za každého počasia. Tu vás nikto nevytrúbi na ceste, ak idete pomalšie. Tu na vás nikto nekričí, ak musí stáť dlhšie pri pokladni. Cesty nie sú rozbité, tráva je pokosená, kvety poliate. Majú tu poriadok pri cestách. Ja som tu nikde nikdy nevidela pri ceste smetisko, tak ako to vidím bežne na Slovensku. A teda, keď ste v krajine, kde je pekne, upratane, ľudia sa usmievajú – hneď je to krajší pocit. Aj keď aj tu sú problémy. Rakúsko po posledných voľbách nemalo pol roka vládu. Neboli ju schopní zostaviť. Viete, čo by bolo na Slovensku, keby Fico alebo Matovič pol roka neboli schopní mať vládu? Takže je to o ľuďoch. Pokosiť a upratať si dokážeme aj my. Aj usmievať sa vieme. Len sme zabudli. A je jedno, či ste muž, či žena.
Ako vyzerá bežný deň „hradnej pani“ dnes v porovnaní s televíznou minulosťou?
Hlavný rozdiel je v tom, že keď máme sezónu, vstávam každý deň pred piatou. Do Telerána som vstávala iba dvakrát do týždňa (smiech) a tu si všetko musím chystať sama. Kým v telke sme mali dramaturga, ktorý robil scenár, produkciu, ktorá obvolávala hostí… tu som na všetko sama.
Na internete ste spomínali „jednu fotografiu“, ktorá spustila zmenu vašej postavy. Čo presne v nej bolo také silné, že ste si povedali „dosť“?
Na tej fotke som nebola „ja“, ale tučná teta. Tak som si to všimla – že toto čo je? Prečo a kedy sa toto stalo? Veď ja som vždy bola kocka a teraz toto???? Zabudla som na seba, lebo som sa starala o druhých. A takto to dopadlo. Nespoznávala som viac tú Adrianu, ktorá vždy vyzerala chic.
Najmama.sk
Tá pani v rokoch a s kilami navyše sa mi nepáčila. Tesne pred 50-tkou je na nepoznanie – práve táto…
Mnoho žien v rovnakom veku hovorí o menopauze ako o bode zlomu. Bola pre vás skôr výhovorka, alebo realita, ktorú ste museli prekonať?
Spočiatku to bola pre mňa výhovorka. Uspokojivá odpoveď, prečo som pribratá. Že veď nič poriadne nejem a priberám aj z vody. Ale až teraz, keď som sa naučila nové veci, vnímam a vidím, čo všetko sa zmenilo tak pomaly a potichu, že len málokto si všimol, ako sme sa začali vzďaľovať od normálu.
Po prvé, žena po štyridsiatke, ak nerodila ako 38-ročná, už má deti, ktoré ju potrebujú stále menej a menej. Čo znamená menej behania po krúžkoch, aktivitách… ostáva viac doma a menej sa hýbe. Ale strava ostáva rovnaká. Menej pohybu a rovnaká kalorická strava – priberanie.
Konečne čas večer si pozrieť v pokoji televíziu a popritom čipsy, keksík, oriešky – zase ďalšie zbytočné kalórie a priberanie. Idem po obede s kamoškou na kávu a jeden koláč hore-dole. Opäť kalórie navyše a priberanie. Sedím v aute na ceste domov, zápcha ako vždy – tak si otvorím ten keksík, čo tu mám, nech zabijem čas… a opäť kalórie a priberanie. Ale kto z nás si to naozaj uvedomuje, keď toto sa stalo naším štandardom? To večné pojedanie… to môže za naše priberanie, nie hormóny (tu hovorím o zdravej žene).
Ľudí veľmi zaujalo, že ste si pri chudnutí pomohli aj umelou inteligenciou. Ako presne ste ju využili? Bola to skôr „trénerka“, alebo len nástroj?
Bola to pomôcka pri strave. Vedela som, že musím niečo zmeniť na tom, ako jem. Tak som začala dávať otázky a došli sme k tomu, že jem príliš veľa.
Veľa kalórií, ale z blbostí – jogurt a müsli večer pri televízii. Miska orieškov na stole… Tak som jej dala vypočítať na základe váhy, výšky a veku, aký mám mať kalorický deficit, a nech mi spraví jedálniček na týždeň. Pridala som pravidelný pohyb – prechádzky – a začala svoju premenu.
Keby ste nemali AI, myslíte si, že by ste tú zmenu zvládli rovnako efektívne?
AI mi nepomohla schudnúť. Iba mi dala jedálniček, ktorý aj tak nebol ideálny. Spočiatku to aj išlo dole, netvrdím, ale potom sa to zastavilo. Robila som chyby. Ako to naozaj je a ako naozaj funguje strava, som sa naučila až v programe Schudni navždy bez diét.
Čo bolo najťažšie – jedálniček, pohyb, alebo zmena starých návykov, ktoré boli automatické roky?
Vraví sa, že zvyk je železná košeľa. A áno, zlozvyky boli to najťažšie pri premene. Keď roky rokúce jete pri televízii, vždy keď si k nej sadnete, ozve sa „Pavlovov reflex“ a už máte chuť pojedať. Keď sedíte v aute, vždy máte po ruke niečo na zahryznutie… stále sme obklopení jedlom. Takže zmeniť toto bolo a stále je ťažké. Je to proces.
Som rok bez keksíka v aute. Rok bez jogurtu pred televíziou a stále ma prepadnú chute. Vtedy vypnem televíziu a odídem. V aute sa vždy poriadne napijem vody alebo si vezmem kávu, keď príde chuť na keksík. Zmeniť to, vymazať tieto zlozvyky, je dlhý proces. Ale je to jediná cesta. Ja rada vravím: „Pri dobrom návyku zlozvyk nemá šancu.“
Vy ste si zvolili pomalšiu, udržateľnú cestu. Mali ste niekedy chuť na rýchle výsledky, aj za cenu extrémov?
Teraz už nie, lebo som vedela, že v tomto prípade, v procese chudnutia, neexistujú skratky. Ak prídete do cieľa a neviete, ako ste sa tam ocitli, neostanete tam. Vráti vás to späť na začiatok. To je ten JOJO efekt. Ja som od septembra na stabilnej váhe.
Fotogaléria Adriana Kneissl schudla vďaka svojmu odhodlaniu a pevným zásadám. IG: @adriana_kneissl
Zdroj: IG
Téma Ozempicu sa stala verejnou „etiketou“, ktorú vám ľudia pripisujú. Čo vás na tejto debate vlastne najviac unavuje?
Nepovedala by som, že unavuje. Kto si myslí, že je to Ozempicom, že som schudla – nech. Ja nebudem presviedčať nikoho. Nemusím. Ja viem, čo všetko stálo a stále stojí za mojou štíhlou postavou, a buď sa ľudia chcú naučiť nové veci a pridať sa k ťažšej ceste, alebo si zvolia tú skratku. Mňa skôr hnevá, že ak niekto prizná Ozempic, je pomaly, dobre že nie, velebený – že úprimný, priznal sa… tlieskajme mu.
Keď ja poviem otvorene, že som nebrala Ozempic, tak je to samé… no jasné, neverím, brala Ozempic. Moja kolegyňa v robote to potvrdí, chichi. Takže neriešim tých, čo tvrdia, že som schudla Ozempicom. Takí ľudia ma nezaujímajú. Ale ak mi napíše niekto, kto to chce skúsiť tak ako ja – disciplínou – veľmi rada mu odpíšem, poradím, podebatujem s ním o tom, ako na to.
Vnímate to ako nedôveru voči vám, alebo skôr ako širší spoločenský problém – že ľudia neveria prirodzenej disciplíne?
Vždy tu boli zázračné pilulky, čaje a ja neviem čo všetko na chudnutie. Keby to naozaj tak super fungovalo – nemali by sme tu predsa už obezitu, no nie? Všetci by sme jedli tabletky, pili čaje a sme štíhli. Ale realita je iná, však?
Ako vnímate reakcie iných známych žien, napríklad Dominika Cibulková či Iveta Malachovská, ktoré tiež riešili podobné obvinenia?
Aj Dominika, aj Ivetka schudli disciplínou. Je to téma, do ktorej sa už neoplatí ani púšťať. Berie to zbytočne čas aj energiu. Ak niekto povie 1 + 1 sú 3, poviem áno, super, bav sa ďalej.
Do verejnej debaty o chudnutí nedávno vstúpila aj influencerka Škodová, ktorá priznala užívanie Mounjaro – mení podľa vás takáto otvorenosť pohľad verejnosti na „skratky“ v chudnutí?
Úprimne, neviem presne, prečo a načo to brala Lenka, nepozerala som jej rozhovor, kde o tom hovorí. Ale asi mala na to vážne dôvody.
Je teda podľa vás dôležité, aby celebrity takéto veci otvorene priznali, alebo to ešte viac polarizuje verejnosť?
Ja si myslím, že je omnoho dôležitejšie rozprávať o tom, ako nezdravo žijeme a stravujeme sa. Potom veľa ľudí pochopí, že obezitu si spôsobili sami a len sami disciplínou a správnou stravou, teda pravidelným jedením domácej stravy, sa opäť dostanú do formy. Prestaňme tu hovoriť o nepodstatných veciach, lebo je to každého vec, čo si robí so svojím telom.
Poďme sa viac venovať skutočnému problému a tým je strava a naše katastrofálne zlozvyky – dáte deťom jesť a položíte pred nich tablet s rozprávkou???? Prosím vás, toto je na kriminál! Alebo obchody plné ultra spracovaných potravín, farebné šušťavé obaly, kde sú namiešané tuk s cukrom a ochucovadlá, ktoré robia z ľudí závislákov. Prestali sme chodiť von, radšej káva v nákupnom centre. Toto je skutočný problém.
Fotogaléria Ja si myslím, že je omnoho dôležitejšie rozprávať o tom, ako nezdravo žijeme a stravujeme sa.
Zdroj: IG Adriana Kneissl
Ľudia sú leniví. Pohodlní. A radšej sa budú vyhovárať na všetko možné namiesto toho, aby po robote nezaľahli na gauč s mobilom v ruke a čipsami, popozerali, ktorá celebrita čo robí, namiesto toho, aby si dali tenisky a išli aspoň na hodinu do prírody krokovať vo svižnom tempe. Nikto nechce byť vyhodený z pohodlia. A tak hľadajú skratky.
Radšej kúpia čokoládový croissant vo farebnom šušťavom obale, akoby si mali doma spraviť povedzme len také obyčajné palacinky. Čo s takými ľuďmi???
Keby ste mali porovnať, ako ženy riešia chudnutie a postavu na Slovensku a v Rakúsku – v čom vidíte najväčšie rozdiely?
Úprimne, nepracujem so ženami tu v Rakúsku, netuším, ako sú tu nastavené na chudnutie, ani to, či sa tu rieši, kto ako vyzerá.
Čo vás v Rakúsku najviac prekvapilo v oblasti gastronómie a cukrárstva. Je tam väčší tlak na kvalitu, zdravšie alternatívy alebo tradíciu?
Strava v Rakúsku nie je zďaleka taká super, ako sa možno zdá. Podľa mňa je to iné v každom regióne, a tak poviem, že Štajersko. Je to oblasť roľníkov a farmárov. A tak vyzerá aj strava – mäso, mäso, mäso, zemiaky, veľa tuku a sem-tam zelenina.
V obchodoch dostať aj kvalitné a dobré potraviny ako všade. Aj tie ultra spracované, lebo veď firmy chcú predávať a zarábať. Ale tak ako na Slovensku, aj tu v Rakúsku si vy môžete vybrať, čo si dáte do košíka, z čoho doma navaríte. Ak teda varíte doma.
Keby ste mali porovnať slovenskú a rakúsku cukrársku scénu. Kde je väčšia kreativita a kde väčšia tradícia?
Spoločná odpoveď: V Rakúsku som si všimla, že zákusky majú všetky veľkosť XL. Nerozumiem tomu, ale tu naozaj musí byť veľká porcia všetkého – ako jedla, tak dezertu. Úprimne som presvedčená, že na Slovensku je cukrárčina na vyššej úrovni.
Čo by ste povedali, že o vás vie len málokto, ale je to pre vás dôležitá súčasť vašej identity?
Juj, ja neviem, asi že som polyglot (smiech)
Je niečo z vášho života, čo verejnosť úplne nesprávne chápe, ale vy to už ani nevyvraciate?
Ó áno, že ako hradná pani tu mám kopec služobníctva.
Kedy ste si naposledy povedali niečo láskavé o vlastnom tele bez kritiky?
Ďalšia vec, ktorej nerozumiem – ja sa nerozprávam s vlastným telom. Jasné, že ráno si v zrkadle poviem – si krásna a bude to skvelý deň. Ale to je tak všetko. Nerozoberám sa a hlavne nehodnotím – poviem si a je to.
Mení sa podľa vás sebavedomie automaticky s postavou, alebo je to mýtus?
Mení. Telo sa zbavuje toxínov, ktoré sa držia v tukoch. Menej tukov – menej toxínov – lepšie a ľahšie myslenie.
A sebavedomie vám dodáva hlavne okolie, keď si všimnú zmenu a začnú vás chváliť – ako dobre vyzeráte. A povedzme si úprimne – koho by to neposúvalo dopredu, chvála?
Máte vyše 130-tisíc sledovateľov. Kedy sa pre vás sociálne siete stali skôr „tlakom“ než radosťou?
Teraz. Už je toho priveľa. Od januára už nie som influencerka pre firmy, nerobím už žiadne spolupráce. Na Facebooku som prestala úplne pôsobiť a na Instagrame dávam už len odkazy na moje recepty na Herohero.
Diva.sk
Svoju lásku spečatili v tichosti, bez pompéznych osláv a len v kruhu najbližších! Adriana Poláková…
Čítate komentáre pod príspevkami, alebo ste sa už naučili ich filtrovať?
Komentáre na mojom Instagrame áno, lebo ich filtrujem. Hejty, čo nie sú názor, mažem a blokujem. Keď sa nevie niekto slušne správať, nechcem ho mať na svojom Instagrame. A komentáre vo verejných diskusiách som nikdy nečítala a určite s tým nebudem začínať teraz, keď pomaly zo sveta sociálnych sietí odchádzam.
Stretli ste sa s tým, že ľudia komentujú vaše telo viac ako vašu prácu – recepty, koláče, kreativitu?
Nie, ide to pekne ruka v ruke. Tí, čo ma sledujú dlhšie, videli môj proces, že to nebolo zo dňa na deň. Niektorí odišli, lebo chceli starú Adrianu, čo vypeká kalorické koláče, ale je veľa nových, ktorých som inšpirovala svojou premenou, a to je úžasné.
Ako sa dnes pozeráte na sladkosti, ktoré sú zároveň vašou profesiou? Nie je to paradox – tvoriť koláče a zároveň žiť v režime disciplíny?
Aj tu nastala obrovská zmena. Pečiem už tak, aby som si mohla dať koláčik. Iný cukor, iné prísady a pokojne si upečiem aj cheesecake. Rozdiel je v tom, že keď predtým som použila mascarpone, teraz dám proteínový jogurt.
Takže aj tu platí svojím spôsobom disciplína – v príprave a použitých prísadách. Samozrejme, že keď sme v reštaurácii, kde sú iné koláče, dám si, ale iba vždy kúsok, zvyšok zje za mňa manžel.
Čo hovoríte na to, že verejnosť dnes rieši viac „ako kto schudol“ než „čo ten človek robí“?
To nie je len dnes. Od nepamäti ľudia riešia „blbosti“ namiesto podstatných vecí. Skutočnosť je taká nemilá niekedy, že je lepšie tlieskať nahému cisárovi, aké má krásne šaty, namiesto toho, aby sme kričali, že je nahý.
Ak by ste mali možnosť zmeniť jednu vec v diskusii o tele celebrít, čo by to bolo?
Vyhodila by som zo slovníka „bodyshaming“ – jednak aby sa nikto nesmel posmievať druhému za to, ako vyzerá, a jednak preto, aby sa dalo povedať tučnému, že je tučný, bez toho, aby sme boli obviňovaní z bodyshamingu.
Byť tučný nie je nadávka. Je to pomenovanie skutočnosti a hlavne je to zdravotný problém. Toto celé by malo byť hlavne o zdraví. Nie o tom, že dobre vyzeráme, lebo sme schudli. Hlavne – sme sa tým priblížili k zdraviu. Tu je alfa a omega celého tohto chudnutia. Chodiť pravidelne von na prechádzky – je dokázané, že to pomáha psychike. Zdravšie jesť – nemať cukrovku, problém s cievami, bolesti kĺbov a chrbta.
Kam sa chcete posunúť ďalej – v živote, práci, aj na sociálnych sieťach? Je toto vaša finálna verzia alebo len ďalšia etapa?
Našťastie je stále veľa žien, ale aj mužov, ktorí chcú schudnúť. Hlavne ženy sa necítia dobre, či už z vizuálneho alebo psychického uhla, a chcú zmenu. Chcú schudnúť. Takže teraz idem touto cestou. Snažím sa ich motivovať, pomáhať im. Organizujem spolu s autorkou programu Schudni navždy bez diét veľký seminár o prirodzenom chudnutí. Koncom apríla ide do predaja moja kniha o tom, ako som ja začala chudnúť, aké zlozvyky ma držali v starom tele, keď som nevládala vyjsť bez zadýchania na tretie poschodie.
Teraz vybehnem na piate ako nič. Kniha, kde nájdu aj recepty, lebo normálna strava, hlavne pravidelné jedenie, sú základ úspechu. Aj preto som knihu nazvala presne v tomto duchu: CHCEŠ SCHUDNÚŤ? NAJEDZ SA!
Keby ste mali odkázať niečo sebe spred 10 rokov, keď ste boli v „starom režime“, čo by to bolo?
Nečakaj do päťdesiatky, kým zistíš, ako sa dá pekne a zdravo žiť tu a teraz (smiech)
Fotogaléria Našťastie je stále veľa žien, ale aj mužov, ktorí chcú schudnúť.
Zdroj: IG Adriana Kneissl
A čo by ste odkázali ženám, ktoré sú dnes presne tam, kde ste boli vy pred zmenou – unavené, bez energie a s pocitom, že „to nejde“?
Mám pre ne iba jednu otázku a to, ako si odpovedia, určí ich ďalšiu cestu.
„Žena moja, si spokojná s tým, ako si?“
ÁNO znamená, že je to v poriadku a ide ďalej po ceste, ktorú nechce meniť.
NIE znamená, že chce konečne zmenu, lebo to tak cíti.
Iba jednoduché áno alebo nie. Žiadne „ale“, žiadne ďalšie vysvetľovanie a prečo… tu a teraz!
Viac fotografií si môžete pozrieť v našej fotogalérii: