Slovan hrá aktuálne svoje 23. playoff v najvyššej slovenskej súťaži, takže do finále sa dostal priemerne každú druhú sezónu.
Prvé finále si Slovan zahral až v piatej sezóne v roku 1998, dovtedy bolo zloženie finálovej dvojice identické a hrali v ňom výhradne Košice a Dukla Trenčín, ktorí si rozdelili medzi seba prvé majstrovské tituly v najvyššej slovenskej súťaži. Generácia hráčov okolo kapitána Cígera, Kolníka, Voskára, Iľjina či Pankova hneď prvú účasť vo finále premenila na titul.
Slovan bol vo finále aj v ďalších dvoch sezónach. V roku 1999 ako obrovský favorit, ktorý vyhral základnú časť s dvadsaťbodovým náskokom, podľahol Košiciam. O rok nato vo vyrovnanej sérii zvíťazil 3:2 nad Zvolenom, keď zvládol rozhodujúci piaty zápas dominantne 8:1.
Aj v roku 2002 bol finálovým súperom Slovana Zvolen. V sérii na štyri víťazné zápasy triumfoval Slovan 4:2.
O rok nato Slovan titul obhájil vo finále nad Košicami po relatívne hladkej výhre 4:0 na zápasy. V Košiciach sa v tom čase už nehralo na Zimnom štadióne Ladislava Trojáka (budúca Steel Arena), ktorý sa pripravoval na veľkú rekonštrukciu.
Jedna z najpamätnejších finálových sérií s účasťou HC SLOVAN sa odohrala v sezóne 2004/25, ktorá bola poznačená lockoutom v NHL. Už semifinále proti Trenčínu sa zaradilo medzi najkrajšie série, aké slovenský klubový hokej zažil. Do finále proti Zvolenu so Zedníkom, Handzušom a Országhom v zostave nastupoval Slovan ako horšie postavený po základnej časti, ale v sérii viedol 3:1 a v šiestom zápase na domácom ľade mohol rozhodnúť. Prehral však vysoko 1:5 a pred siedmym rozhodujúcim zápasom vo Zvolene nebol v pozícii favorita. Belasí zápas zvládli, ujali sa vedenia 2:0 gólmi Kuľhu a Kapuša, za Zvolen v poslednej tretine znižoval súčasný športový riaditeľ klubu Ladislav Čierny. Výsledok pečatil pri power play do prázdnej bránky súčasný prezident zväzu Miroslav Šatan.
Ďalšie dva tituly prišli po finálových účastiach v roku 2007 a 2008. V oboch prípadoch priviedol Slovan k titulu z pozície hlavného trénera Zdeno Cíger. Zatiaľ čo v roku 2007 proti Trenčínu Slovan súpera doslova zvalcoval 4:0 na zápasy aj vďaka one-man-show Mareka Urama, o rok neskôr proti Košiciam to bola dramatická sedemzápasová séria. Slovan viedol už 3:0 na zápasy, ale Košice sa vrátili tromi víťazstvami za sebou. V rozhodujúcom siedmom zápase na bratislavskom ľade viedol Slovan 10 min. pred koncom 3:0, ale oceliari ešte zdramatizovali boj o titul dvomi gólmi.
O dva roky neskôr Slovan napriek všetkým očakávaniam dominoval v základnej časti, ktorú vyhral s náskokom vyše 20 bodov aj napriek tomu, že kvôli rekonštrukcii Zimného štadióna Ondreja Nepelu musel hrať na trojtisícovom štadiónku v Ružinove. Hladko prešiel aj štvrťfinále a semifinále, ale dlhšie čakanie na začiatok finálovej série mužstvu neprospelo a podľahlo v úvodných dvoch domácich zápasoch Košiciam. Séria napokon skončila víťazstvom oceliarov 4:2 na zápasy.
Odplata prišla o dva roky neskôr už na modernom zrekonštruovanom Zimnom štadióne Ondreja Nepelu. Siedmy zápas sa však hral pred vypredanou Steel Arenou a v predĺžení ho pamätným sólom cez celé klzisko rozhodol Libor Hudáček. Bol to zároveň na sedem rokov posledný gól Slovana v extralige, keďže v nasledujúcich sezónach Slovan pôsobil v nadnárodnej KHL.
Zatiaľ posledná jedenásta finálová účasť prišla tri roky po návrate z KHL v sezóne 2021/22. V storočnicovej sezóne bol súperom Slovana HK Nitra. Slovan si zabezpečil deviaty titul z jedenástich pokusov v šiestom zápase na ľade súpera po víťazstve 5:2.
Ako je vidieť, Slovan zvykne bývať vo finále veľmi úspešný. Z 11 finálových sérií zvíťazil až v deviatich. Dve porážky utrpel iba s Košicami, ktoré boli zároveň jeho najčastejšími súperom vo finále. Takéto zloženie malo finále najvyššej slovenskej súťaže celkom šesťkrát. So Zvolenom odohral Slovan tri úspešné finálové série, po jednej s Trenčínom a Nitrou.
