Ruský prezident Vladimir Putin. Foto: SITA/AP

autor logo

Ruský prezident Vladimir Putin na stredajšom rokovaní s vládou o ekonomike varoval pred spomalením ruského hospodárskeho rastu a vyzval na prijatie opatrení na jeho oživenie. Upozornil, že aktuálny vývoj ekonomiky zaostáva za očakávaniami, napísala agentúra AFP.

Putin povedal, že trajektória rastu je v súčasnosti pod očakávaniami, a to nielen v porovnaní s odhadmi expertov a analytikov, ale aj samotnej vlády a centrálnej banky. Dodal, že štatistiky ukazujú, že ekonomika už dva mesiace klesá a v januári a februári sa HDP znížil o 1,8 percenta. Podľa Putina bude vláda predkladať návrhy ďalších opatrení, ktoré majú podporiť obnovenie rastu domácej ekonomiky.

Mohlo by vás zaujímať:

Reklama

div {
text-align: left;
font-size: 12px;
color: #6f6f6f;
}

#onnetwork-banner > div:first-child {
text-align: left;
font-weight: 700;
padding-bottom: 5px;
font-size: 14px;
color: #000000;
}

]]>

Ruská ekonomika je dlhodobo pod tlakom vysokých vojenských výdavkov spojených s vojnou na Ukrajine a západných sankcií. Obrovské výdavky na vojnové úsilie síce krátkodobo podporili rast v roku 2022, zároveň ale prispeli k inflácii, zaťažili časti ekonomiky, ktoré s konfliktom nesúvisia, a zvýšili ruský zahraničný dlh na najvyššiu hodnotu za posledných 20 rokov.

V minulom roku ruská ekonomika vzrástla len o jedno percento, a tempo rastu tak výrazne spomalilo z 9,4 percenta v roku 2024. Úradníci predpovedajú ďalší pomalý rast aj v tomto roku. Teraz sa ukazuje, že začiatkom roka ekonomika klesla.

😄 Four years into his “three-day war,” Putin is finally smelling that his genius plan is f*cked

Russia’s economy just hit the wall it was always racing toward.

No mention of the invasion, of course. Blame everyone else.Clown world keeps spinning. pic.twitter.com/hZWc8dAst3

— NEXTA (@nexta_tv) April 15, 2026

Rozpočtový deficit Ruska za prvé tri mesiace roka predstavoval 1,9 percenta HDP a bol vyšší, ako je plánovaný na celý rok. Vojna na Blízkom východe však priniesla Rusku určitú finančnú úľavu. Medzinárodná agentúra pre energetiku uviedla, že Moskva v marci takmer zdvojnásobila svoje príjmy z vývozu ropy.

Je ruská ekonomika v roku 2026 v bode zlomu?

Medzinárodný menový fond (MMF) v utorok zlepšil svoju prognózu rastu ruskej ekonomiky pre tento rok na 1,1 percenta z predchádzajúcich 0,8 percenta. Svoje rozhodnutie zdôvodnil zvýšením cien ropy a ďalších komodít v reakcii na konflikt na Blízkom východe. MMF očakáva, že rovnaké tempo rastu, teda 1,1 percenta, si ruská ekonomika udrží aj v roku 2027.

Ruská vláda v súčasnosti očakáva zvýšenie HDP o 1,3 percenta. Už skôr však upozornila, že by tento mesiac mohla svoju prognózu znížiť. Analytici oslovení agentúrou Reuters minulý mesiac predpovedali pre tento rok zvýšenie HDP o 0,8 percenta.

Čoraz viac kritiky Kremľa

Ekonomika však nie je zďaleka jediným problémom, ktorým aktuálne Kremeľ čelí. Čoraz častejšie sa totiž ozývajú hlasy z vnútra krajiny, aj od vplyvných a populárnych ľudí v Rusku, s na miestne pomery extrémne kritickými vyjadreniami k aktuálnemu režimu.

Ľudia v Rusku, aj guvernéri, sa boja ruského prezidenta Vladimira Putina, a radšej mu nehovoria pravdu. Vládca Kremľa tak nevie o reálnej situácii v krajine, ktorá dozrieva k vzbure, uviedla populárna ruská blogerka Valerija Boňová na adresu hlavy štátu. Video blogerky, ktorá má bezmála 13 miliónov fanúšikov a žije v Monaku, zakrátko získalo viac ako milión „lajkov“ a informovali o ňom nezávislé servery Meduza a The Moscow Times.

„Vladimirovi Vladimiroviči (Putinovi), ľudia sa vás boja. Boja sa ľudu, blogeri, umelci sa vás boja, guvernéri sa vás boja. Ale ste náš prezident a zdá sa mi, že by sme sa nemali báť,“ povedala Boňová, podľa ktorej medzi ľuďmi a Putinom vyrástla „mohutná stena „:

Prezidentovi podľa blogerky radšej nehovoria pravdu, a tak ani nevie, že postihnutí záplavami v Dagestane na severnom Kaukaze dlho nedostali žiadnu pomoc, ani o tom, že dodnes sa nepodarilo odstrániť znečistenie pobrežia pri čiernomorskom letovisku Anapa mazutom, ani o hroziacom povolení odstrelu prísne chránených druhov zveri, ani o masovom Vybíjanie stád hovädzieho dobytka v Novosibirskej oblasti, o blokovaní sociálnych sietí a komunikačných platforiem, postihujúce aj malých podnikateľov.

„Všade sa ľudia sťažujú. Zobrali im už to posledné a ďalej ich oberajú. Biznis zomiera,“ vyhlásila s tým, že jedna z najpopulárnejších otázok súčasnosti znie: „Ako odísť z Ruska.“ Režim utláča Rusov ako keby stláčal péro, ale raz pružina vystrelí, varovala.

Boňová tiež upozornila na prudké zdražovanie a prenasledovanie kritikov. Navrhla Putinovi, aby vytvoril na sociálnych sieťach platformu pre priamu komunikáciu hlavy štátu s ľuďmi. Vláda by totiž mala slúžiť ľudu, a nie naopak, vysvetlila.

Výzva blogerky zaznela na pozadí poklesu Putinovej popularity. Miera súhlasu s prezidentovým počínaním podľa prieskumu štátneho strediska VCIOM klesla na 67,8 percenta, čo je najnižšie od 20. februára 2022, teda tesne pred rozpútaním vojny proti Ukrajine. Počas štyroch týždňov Putinova obľuba klesla skoro o päť percentuálnych bodov a oproti záveru minulého roka o desať percentuálnych bodov. Podľa prieskumu, v ktorom sami opýtaní uvádzali dôveru v politikov, prezidentova dôveryhodnosť klesla na 29,5 percenta, čo je najmenej od rozpútania vojny, poznamenali The Moscow Times.

Pripomenuli, že pokles obľuby politológ Abbas Galljamov spojil s vypínaním internetu, blokovaním komunikačných aplikácií a únavou z vojny, pokračujúcou piatym rokom. Ukazovatele obľuby, ktoré VCIOM udržiava okolo 70 percent, nevyjadrujú podľa politológa prezidentovu popularitu, ale skôr ide o „ukazovateľ strachu“, ktorý nevyjadruje skutočné nadšenie nad hlavou štátu, ale skôr počet ľudí, ktorí sa báli povedať sociológom v službách štátu, že Putina nepodporujú.

Viac o téme:

ceny ropy

,
HDP

,
hrubý domáci produkt HDP

,
Medzinárodný menový fond MMF

,
ropa

,
rozpočtový deficit

,
ruská ekonomika

,
Rusko

,
štátny rozpočet

,
Vladimir Putin

,
vojna na Ukrajine