Umelá inteligencia, alebo ak chceš presnejšie veľký jazykový model, nám vo svojej podstate uľahčuje život. Nie raz sa jej pýtame na rady, návody či postupy pri rôznych činnostiach. Najmä vtedy, keď v našom okolí nemáme nikoho, kto by nám vedel pomôcť. V takých situáciách padne vhod. Zároveň sa však čoraz častejšie stáva, že sa na ňu spoliehame až priveľmi. A to môže viesť k tomu, že čoraz menej premýšľame sami za seba.

Tejto téme sa venoval aj nedávny výskum, na ktorý upozornil server futurism.com. Ten naznačuje, že aj krátke používanie umelej inteligencie pri náročnejšom premýšľaní môže mať nečakaný vedľajší efekt.

Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ

Používatelia síce dosiahnu lepší okamžitý výsledok, no keď majú neskôr pokračovať bez AI, vedú si horšie a ľahšie sa vzdávajú. Autori štúdie hovoria o prvom kauzálnom dôkaze, že opieranie sa o AI pri úlohách ako písanie, učenie sa, kódovanie či vymýšľanie nápadov môže oslabovať schopnosť vytrvať a riešiť problém bez pomoci.

Tím vedcov pracoval s niekoľkými stovkami účastníkov v Spojených štátoch. V prvej časti štúdie dostali ľudia sériu zlomkových príkladov. Približne polovica z nich mala k dispozícii chatbota, ktorý bol pripravený pomôcť s odpoveďami na jednotlivé otázky. Zvyšok skupiny riešil úlohy bez akejkoľvek AI pomoci.

AI umelá inteligenciaAI umelá inteligenciaZdroj: Steve Johnson/ unsplash.com
Umelá inteligencia nás môže postupne pripravovať o samostatnosť

Na začiatku sa zdalo, že AI účastníkom výrazne pomáha. Keď však bola pomoc v druhej polovici testu náhle odobratá, výkon týchto ľudí prudko klesol a zároveň častejšie rezignovali pri náročnejších položkách než kontrolná skupina, ktorá AI vôbec nepoužívala. Rovnaký vzorec sa objavil aj v ďalšom, väčšom experimente s takmer 670 ľuďmi, kde sa znovu porovnávali výsledky pri matematickom uvažovaní.

Neprehliadni

Tvoje spravy spravodajska aplikacia_2Tvoje spravy spravodajska aplikacia_2

Populárna spravodajská aplikácia pre iOS a Android dostala veľkú aktualizáciu. Pribudlo množstvo nových funkcií, ktoré musíš vyskúšať

Výsledok sa zopakoval aj v treťom pokuse, tentoraz pri úlohách z čítania s porozumením. To naznačuje, že nejde len o problém pri matematike, ale o širší jav, ktorý sa môže prejavovať naprieč rôznymi typmi kognitívne náročných úloh.

Podľa záverov výskumu je tento efekt viditeľný pomerne rýchlo. Už po približne desiatich minútach práce s AI sa u účastníkov, ktorí potom prišli o prístup k systému, zhoršil výkon aj ochota pokračovať v úlohe, najmä v porovnaní s ľuďmi, ktorí AI vôbec nepoužívali. Štúdia ešte neprešla odborným recenzným konaním, no zapadá do širšieho trendu upozornení, že časté používanie chatbotov môže postupne narúšať samostatnosť, sústredenie aj vnútornú motiváciu.

Autori prirovnávajú tento jav k efektu „varenej žaby“. Jednotlivé malé ústupky sa totiž môžu zdať neškodné, no v súčte dokážu ľudské kognitívne schopnosti oslabiť tak, že sa problém ukáže až neskôr. Ich obava je, že ak si človek dlhodobo zvykne nechávať premýšľanie na AI, postupne stratí návyk prekonávať ťažkosti vlastnou hlavou.

Výskumníci zároveň upozorňujú, že AI sama osebe nie je problém v tom zmysle, že by ľuďom nepomáhala. Naopak, v momente použitia zvyšovala úspešnosť a znižovala okamžitú námahu. Slabšie výsledky sa ukázali až vo chvíli, keď sa pomoc stratila a účastníci mali pokračovať bez nej.

Výskumníci dali umelej inteligencii biologické mantinely a zistili, že rozmýšľa viac ako ľudský mozogVýskumníci dali umelej inteligencii biologické mantinely a zistili, že rozmýšľa viac ako ľudský mozogZdroj: Pixabay (DeltaWorks)
Ak chceš zvládnuť viac aj bez AI, nespoliehaj sa na ňu príliš

Využívanie AI v podstate otriasa aj sebadôverou ľudí vo vlastné schopnosti. Keď AI neustále preberá náročnejšie mentálne úlohy, človek môže začať pochybovať o tom, čo ešte zvládne bez nej. Autor štúdie Rachit Dubey uviedol, že ho znepokojuje najmä dopad na pocit vlastnej schopnosti a hodnoty, nielen samotná presnosť odpovedí.

Zároveň varuje pred tým, že bezhlavo nasadzované chatboty do škôl môžu oslabiť základné návyky, najmä tie, ktoré si človek buduje od detstva, cez strednú školu až po vysokú. Podľa neho by sme sa mali pýtať nielen na to, čo ľudia s AI dokážu, ale aj na to, čo dokážu vtedy, keď AI nie je po ruke.

Štúdia v princípe nehovorí, že AI treba odmietať. Skôr naznačuje, že netreba byť na ňu stále odkázaný. Ak ti dnes pomôže uľahčiť prácu a zajtra ju nebudeš mať k dispozícii, pomerne ľahko sa môže stať, že budeš mať problém zvládnuť ďalšiu úlohu. A to práve preto, že ti naposledy pomohla preskočiť časť premýšľania a urýchliť celý proces.

Dalo by sa teda povedať, že technológia AI by nás mala posilňovať, nie pripravovať o schopnosti, ktoré sme si roky budovali.







Páčil sa vám článok? Sledujte nás na Facebooku