Vedci sa dlhodobo snažia pochopiť, prečo sa telo s vekom „kazí“ a prečo niektoré choroby prichádzajú takmer nevyhnutne. Nový výskum z Kalifornie teraz ukázal jedného z hlavných podozrivých, takzvané „zombie bunky“, ktoré v tele zostanú, aj keď už neplnia svoju funkciu.
Ide o bunky, ktoré prestanú deliť sa, no nezaniknú, informuje Science Daily. Namiesto toho ostanú v tkanivách a začnú produkovať látky, ktoré poškodzujú okolie. Tento proces má aj odborný názov, SASP. V podstate ide o „koktejl“ zápalových proteínov, ktorý sa šíri do okolia.
Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ
Výskumníci hovoria, že „zombie“ v tomto prípade nie je len metafora. Tieto bunky neškodia len samy o sebe, ale môžu ovplyvniť aj zdravé bunky v okolí a postupne ich „pokaziť“, čo znamená, že sa problém šíri ďalej. Nejde teda len o neporiadok v tele, ale o reťazovú reakciu, ktorá sa postupne rozbieha.
„Stačí jedno pokazené auto na diaľnici a doprava sa zablokuje na kilometre. V prípade buniek to znamená, že aj malé množstvo dokáže narušiť fungovanie celého tkaniva,“ vysvetľujú autori štúdie.
Zombie bunky môžu v extrémnych prípadoch tvoriť väčšinu imunitných buniek v pečeni
V pečeni zohrávajú kľúčovú rolu makrofágy, imunitné bunky, ktoré za normálnych okolností čistia telo. Nový výskum však ukázal, že časť z nich sa časom zmení na tieto zombie verzie. V mladom organizme ich je málo, no s vekom ich počet dramaticky narastá. V extrémnych prípadoch tvoria až väčšinu imunitných buniek v pečeni.
Zdroj: Cinefootage / depositphotos.com
Vedci preto otestovali, čo sa stane, keď tieto bunky odstránia. Použili látku ABT-263, ktorá cielene likviduje senescentné, teda staré, bunky. Pečeň u testovaných myší sa výrazne zlepšila. Zápal klesol, orgán sa zmenšil a získal zdravší vzhľad.
Populárna spravodajská aplikácia pre iOS a Android dostala veľkú aktualizáciu. Pribudlo množstvo nových funkcií, ktoré musíš vyskúšať
Vedcov prekvapil pozitívny výsledok aj napriek tomu, že zvieratá pritom pokračovali v nezdravej strave. Zlepšenie teda neprišlo kvôli diéte.
„Odstránenie senescentných buniek nielen spomalilo ochorenie pečene – ono ho dokázalo otočiť späť,“ vyjadril sa Ivan Salladay-Perez, jeden z autorov štúdie.
Cholesterol totiž funguje ako spúšťač celého procesu. Ak odstrániš staré „zombie“ bunky, ale ponecháš vysoký príjem tukov a cholesterolu, telo začne vytvárať nové. Znamená to, že bez zmeny životného štýlu by sa problém vracal. Autori to popisujú ako boj s nekonečným cyklom, aj keď odstránia staré bunky, nové vzniknú z rovnakého dôvodu.
Nový test by mohol ukázať viac, ako hladinu cholesterolu
Výskum zároveň priniesol ďalší zaujímavý posun. Vedci identifikovali konkrétny marker, kombináciu proteínov p21 a TREM2, ktorá umožní presne rozpoznať tieto poškodené bunky. To otvára dvere k novému spôsobu diagnostiky.
V budúcnosti by si si mohol dať spraviť test, ktorý neukáže len hladinu cholesterolu, ale aj mieru poškodenia na bunečnej úrovni. Namiesto neurčitej informácie by si dostal konkrétnejší obraz o tom, čo sa deje v tele.
Výskum sa nezastavil len pri myšiach. Vedci analyzovali aj vzorky ľudskej pečene a našli rovnaké znaky senescentných buniek u pacientov s ochorením. To naznačuje, že mechanizmus funguje aj u ľudí.
Znie to ako ideálny cieľ pre liečbu, no k praktickým testom vedie ešte pár krokov. Látka ABT-263, ktorú vedci použili, má vážne vedľajšie účinky. Pôvodne vznikla ako liek na rakovinu a výrazne znižuje počet krvných doštičiek. To môže viesť k problémom so zrážanlivosťou krvi, čo ju robí nevhodnou pre bežné použitie.
Zdroj: vitanovski / depositphotos.com
Vedci pracujú na nových liekoch, ktoré by dokázali vyriešiť vážne vedľajšie účinky
Vedci pracujú na novej generácii liekov, takzvaných senolytík druhej generácie alebo senomorfík. Tie by bunky nemuseli priamo ničiť, ale skôr „utlmili“ ich škodlivú aktivitu. Takýto prístup by mohol byť bezpečnejší a použiteľný pre širšiu populáciu.
Celý objav zapadá do širšej teórie, podľa ktorej má viacero chorôb spoločný základ v procese starnutia. Ak sa podarí ovplyvniť tento mechanizmus, mohlo by to pomôcť nielen pri ochoreniach pečene, ale aj pri iných chronických problémoch.
„Ak pochopíme základné mechanizmy zápalu pri starnutí, môžeš ich využiť pri liečbe viacerých chorôb,“ uzatvárajú autori.
Zatiaľ ide o výskum na zvieratách, takže cesta k reálnemu využitiu ešte potrvá. Napriek tomu ukazuje smer, v rámci ktorého by sme v budúcnosti mohli menej riešiť samotné následky problému a viac zasahovať do samotného jadra.
Páčil sa vám článok? Sledujte nás na Facebooku