Najdôležitejšie udalosti
Najnovší konflikt na Blízkom východe trvá 48. deň
Izrael zničil posledný most. Human Rights Watch hovorí o možnom vojnovom zločine
Irán oznámil otvorenie Hormuzského prielivu, Trump však vzápätí odkázal, že americká blokáda pokračuje
Príde odveta? Irán hrozí USA: Blokádu vnímame ako porušenie prímeria
Izrael zničil Libanonu strategický most
Video
Dva izraelské údery na juhu Libanonu 16. apríla 2026 úplne zničili most cez rieku Litánie pri meste Kásimíja, ktorý bol posledným mostom spájajúcim okresy Súr a Sajdá. / Zdroj: Reuters
Čítajte viac 47. deň: Izrael a Libanon si dohodli 10-dňové prímerie. Hegseth pritvrdzuje voči Iránu: USA sú pripravené na boj 18:33 *Irán by považoval pokračovanie námornej blokády zo strany USA za porušenie prímeria a v odvete by mohol opäť zatvoriť Hormuzský prieliv, varoval v piatok iránsky predstaviteľ, ktorého citovala agentúra Fárs.** Americký prezident Donald Trump predtým uviedol, že Teherán súhlasil s tým, že prieliv už nikdy nezatvorí, ale že americká blokáda Iránu zostane v platnosti, dokiaľ nebude úplne dokončená dohoda.
Čítajte viac Príde odveta? Irán hrozí USA: Blokádu vnímame ako porušenie prímeria
17:49 Izrael už nebude bombardovať Libanon. Má to zakázané od USA, uviedol dnes americký prezident Donald Trump na svojej sieti Truth Social. Doplnil, že Spojené štáty budú spolupracovať s Libanonom a zodpovedajúcim spôsobom sa vysporiadajú so situáciou ohľadom proiránskeho militantného hnutia Hizballáh.
V príspevku Trump podľa agentúry AFP reagoval aj na informácie serveru Axios, ktorý predtým napísal, že Spojené štáty zvažujú uvoľnenie 20 miliárd dolárov z iránskych fondov výmenou za zásoby obohateného uránu, ktoré Teherán drží. „Nebude tu žiadna výmena peňazí, či už akoukoľvek formou,“ uviedol Trump.
„Urobíme Libanon znova veľkým,“ uviedol Trump v nasledujúcom príspevku s odkazom na svoje populárne heslo, v ktorom sľubuje, že „urobí Ameriku znova veľkú“.
Dnešný deň, ktorý je prvým z desaťdňového prímeria, dávajú izraelskí vládni politici najavo, že vojenská operácia proti Hizballáhu nedosiahla svoj koniec. Popoludní, ešte pred Trumpovým výrokom o zákaze bombardovania, izraelský premiér Benjamin Netanjahu zdôraznil, že Izrael s Hizballáhom neskončil. Podľa neho sa izraelskej armáde podarilo zničiť veľkú časť dronov a rakiet šiitskeho hnutia, ktoré ostreľovalo Izrael. „Sú tu kroky, ktoré plánujeme urobiť ohľadom zostávajúcej hrozby rakiet a dronov,“ povedal Netanjahu bez bližších detailov. Úplné odzbrojenie Hizballáhu patrí medzi požiadavky, ktoré Izrael opakovane spomína. Izraelskí vojaci navyše zostávajú na juhu Libanonu, kde obsadili územie.
16:59 Šéfka úniovej diplomacie Kaja Kallasová s poukazom na medzinárodné právo vyzvala Irán, aby upustil od všetkých plánov vyberať poplatky za preplávanie Hormuzským prielivom a nechal tranzit otvorený všetkým.
„Podľa medzinárodného práva musí zostať priechod vodnými cestami, ako je Hormuzský prieliv, otvorený a bezplatný,“ napísala Kallasová na sieti X a dodala, že to dali európski lídri jasne najavo v dnešnej výzve na znovuotvorenie prielivu.
Irán dnes oznámil, že v súlade s prímerím v Libanone je Hormuzský prieliv úplne otvorený všetkým obchodným plavidlám, a to počas trvania prímeria. Plavidlá však musia svoju plavbu koordinovať s iránskymi revolučnými gardami a preplávanie nebude umožnené vojenským lodiam. Americký prezident Donald Trump dnes zdôraznil, že americká námorná blokáda Iránu ukončená nebude.
16:57 Izraelské údery zabili v Libanone od 2. marca do tohto štvrtka 2294 ľudí, uviedlo dnes popoludní podľa agentúr libanonské ministerstvo zdravotníctva. O polnoci miestneho času začalo platiť prímerie, ktoré má na desať dní zastaviť údery izraelskej armády na ciele hnutia Hizballáh v Libanone a ostreľovanie severu Izraela šiitským hnutím z libanonského územia.
Libanonské ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že počet zabitých nie je zrejme definitívny, pretože niektoré úmrtia sa stále preverujú. Medzi mŕtvymi je 274 žien, 177 detí a stovka záchranárov a zdravotníkov. Zranených je vyše 7500 ľudí.
Konflikt s Izraelom navyše vyhnal z domovov vyše milióna ľudí, čo je zhruba každý šiesty obyvateľ Libanonu. Domy opúšťali napríklad obyvatelia južnej časti krajiny, kde niektoré územia odsadili izraelskí vojaci.
16:31 Viac než 38-tisíc žien a dievčat zahynulo pri izraelských útokoch v Pásme Gazy od októbra 2023 do konca roka 2025. Takmer 11-tisíc žien a dievčat utrpelo počas tejto vojny zranenia s trvalými následkami. Vyplýva to zo správy Organizácie Spojených národov Ženy (UN Women) zverejnenej v piatok.
„Vojna v Gaze spôsobila humanitárnu katastrofu bezprecedentného rozsahu a závažnosti. Zabité boli desaťtisíce žien, dievčat, mužov a chlapcov. Tí, ktorí prežili, sú denne vystavení ohrozeniam života, hladovaniu, opakovanému vysídľovaniu a výrazne obmedzenému prístupu k základným službám,“ tvrdí OSN.
Vo svojej správe uviedla, že od októbra 2023 do decembra 2025 prišlo o život v Pásme Gazy viac ako 71 200 ľudí. Izraelské bombardovanie a pozemné operácie zničili domy, školy či prístrešky. Ženy, deti a starší ľudia tvoria viac než polovicu obetí, pričom do decembra 2025 zahynulo vyše 38-tisíc žien a dievčat.
„Ženy a dievčatá tvorili podiel úmrtí oveľa vyšší než ten, ktorý bol zaznamenaný v predchádzajúcich konfliktoch v Gaze, keď ženy a dievčatá predstavovali 15 percent obetí v rokoch 2008 – 2009 a 22 percent v konfliktoch v roku 2014,“ uviedla OSN.
16:18 Po uzatvorení prímeria s Libanonom zrušila izraelská armáda prvýkrát od konca februára, keď spoločne so Spojenými štátmi zaútočila na Irán, všetky vojnové opatrenia. Informovala o tom dnes agentúra AFP a miestne médiá. Podľa serveru The Times of Israel (ToI) je to prvýkrát po 48 dňoch, keď v Izraeli nebudú platiť žiadne opatrenia, končia napríklad obmedzenia zhromažďovania.
16:15 Hormuzský prieliv je až po zvyšok trvania prímeria otvorený pre plavbu všetkých komerčných plavidiel, oznámil v piatok iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí. Tento krok je podľa neho v súlade s uzavretím prímeria v Libanone, ktoré by malo byť v platnosti zatiaľ desať dní, počnúc štvrtkom.
Čítajte viac Irán otvoril Hormuzský prieliv. Trump: Už nikdy ho nezatvoria, americká blokáda pokračuje 13:30 Izraelský vzdušný úder, ktorý vo štvrtok zničil most v juholibanonskej Kásimíji, by mal byť prešetrený ako možný neprimeraný útok na civilistov, čo predstavuje vojnový zločin. Dnes to vo vyhlásení uviedla ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch (HRW). Podľa organizácie išlo totiž o zámerný útok na posledný funkčný most cez rieku Lítání, ktorý slúžil tak na pohyb civilistov, ako aj na dopravu humanitárnej pomoci. Kvôli zničeniu mosta hrozí, že južný Libanon bude od zvyšku krajiny odrezaný.
Izraelská armáda v uplynulých týždňoch úplne zničila či značne poškodila všetky hlavné mosty cez Lítání. Most v Kásimíji bol poškodený už pri izraelskom údere 8. apríla. Izraelská armáda tvrdila, že mosty využíva militantné hnutie Hizballáh na vojenské účely, vrátane prepravy ozbrojencov a vybavenia smerom na juh.
HRW však upozorňuje, že aj v prípade, keď most skutočne slúži vojenským účelom, musí akýkoľvek útok naň spĺňať princíp proporcionality. Neprimeraný útok je taký, ktorý spôsobí v civilnej oblasti škody nepomerne vyššie, než je vojenská výhoda, ktorú získa útočiaca strana.
Kvôli zničeniu či poškodeniu veľkých mostov boli značne obmedzené možnosti pohybu civilných obyvateľov aj poskytovanie humanitárnej pomoci a zdravotnej starostlivosti zo strany štátnych inštitúcií, humanitárnych organizácií a zdravotníckych zariadení. Menšie mosty cez Lítání, ktoré zostali neporušené, sú v ťažko prístupnom teréne, majú malú nosnosť alebo nie sú napojené na cestnú infraštruktúru, a preto nemôžu nahradiť dopravu cez veľké mosty.
Vzhľadom na to, že most v Kásimíji bol posledným, ktorý zaisťoval prísun dodávok potravín, humanitárnej pomoci aj zdravotníckeho materiálu pre desiatky tisíc obyvateľov, mal Izrael podľa HRW predpokladať, že útok spôsobí civilnému obyvateľstvu rozsiahle škody. Konkrétna a priama vojenská výhoda, ktorú útokom izraelská armáda získala, naopak podľa organizácie nie je zrejmá.
Foto: SITA/AP, Bilal Hussein
Dáhíje, Libanon, Bejrút, Izraelský útok Obyvatelia prechádzajú okolo trosiek zničených budov v Dáhíje, južnom predmestí Bejrútu v Libanone, v piatok 17. apríla 2026.
13:38 Izraelský vzdušný úder, ktorý vo štvrtok zničil most v juholibanonskej Kásimiji, by mal byť vyšetrený ako možný neprimeraný útok na civilistov, čo predstavuje vojnový zločin. Dnes to vo vyhlásení uviedla ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch (HRW). Podľa organizácie išlo totiž o zámerný útok na posledný funkčný most cez rieku Lítanie, ktorý slúžil ako pre pohyb civilistov, tak pre dopravu humanitárnej pomoci. Kvôli zničeniu mosta hrozí, že južný Libanon bude od zvyšku krajiny odrezaný.
Izraelská armáda v uplynulých týždňoch úplne zničila či značne poškodila všetky hlavné mosty cez Litánie. Most v Kásimiji bol poškodený už pri izraelskom údere 8. apríla. Izraelská armáda tvrdila, že mosty využíva militantné hnutie Hizballáh na vojenské účely, vrátane prepravy ozbrojencov a vybavenia smerom na juh.
HRW ale upozorňuje, že aj v prípade, keď most skutočne slúži vojenským účelom, musí akýkoľvek útok naneho spĺňať princíp proporcionality. Neprimeraný útok je taký, ktorý spôsobí v civilnej oblasti škody nepomerne vyššie, ako je vojenská výhoda, ktorú získa útočiaca strana.
Kvôli zničeniu či poškodeniu veľkých mostov boli značne obmedzené možnosti pohybu civilných obyvateľov ako aj poskytovania humanitárnej pomoci a zdravotnej starostlivosti zo strany štátnych inštitúcií, humanitárnych organizácií a zdravotníckych zariadení. Menšie mosty cez Litánie, ktoré zostali neporušené, sú v ťažko prístupnom teréne, majú malú nosnosť alebo nie sú napojené na cestnú infraštruktúru, a preto nemôžu nahradiť dopravu cez veľké mosty.
Vzhľadom na to, že most v Kásimiji bol posledným, ktorý zabezpečoval prísun dodávok potravín, humanitárnej pomoci i zdravotníckeho materiálu pre desaťtisíce obyvateľov, mal Izrael podľa HRW predpokladať, že útok spôsobí civilnému obyvateľstvu rozsiahle škody. Konkrétna a priama vojenská výhoda, ktorú útokom izraelská armáda získala, naopak podľa organizácie nie je viditeľná.
12:02 Ľudia vysídlení v dôsledku vojny v Libanone sa aj napriek výstrahám v piatok začali vracať do svojich domovov. Súčasné 10-dňové prímerie medzi militantným hnutím Hizballáh a Izraelom by sa však mohlo ukázať ako krehké.
Južné predmestia Bejrútu lemujú hromady trosiek. Túto oblasť kontrolovanú Hizballáhom spolu s južnými regiónmi Libanonu Izrael pravidelne bombardoval počas konfliktu s militantami, ktorí sa zapojili do vojny Izraela a Spojených štátov proti Iránu. Podľa libanonských úradov si vyžiadal viac ako 2100 obetí a približne 1,2 milióna vysídlených.
Prímerie medzi oboma krajinami oznámil americký prezident Donald Trump vo štvrtok po rozhovoroch s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom a libanonským prezidentom Džúzífom Awnom. Začalo platiť vo štvrtok o 23.00 h SELČ. Hizballáh prisľúbil, že bude prímerie rešpektovať, ak sa zastavia izraelské útoky na pozície militantov. (Reuters, AFP, TASR)
11:38 Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR v súvislosti s vojnovým konfliktom na Blízkom východe informuje o pretrvávajúcej mimoriadnej situácii na celom území Izraela a Palestíny. Občanom SR vzhľadom na nepredvídateľnosť ďalšieho vývoja naďalej odporúča tieto územia opustiť. Rezort o tom informuje na webe.
„Využiť môžete dostupné letecké spojenia z Tel Avivu alebo jeden z pozemných hraničných priechodov s Jordánskom a Egyptom. Otváracie hodiny priechodov a ďalšie informácie nájdete na webstránke Správy izraelských letísk v časti Land Borders. Vyberte si konkrétny priechod a následne možnosť Opening Hours. Upozorňujeme, že tento odkaz je prístupný len na území Izraela,“ ozrejmilo MZVEZ.
Ak je nevyhnutné zotrvať v Izraeli alebo v Palestíne, prípadne nie je možné tieto územia bezpečne opustiť, ministerstvo odporúča venovať maximálnu pozornosť vývoju situácie a sledovať miestne médiá. Radí takisto zvážiť nevyhnutnosť presunov v rámci krajiny a dôsledne rešpektovať pokyny bezpečnostných zložiek a izraelskej armády.
Rezort pripomína, že do Pásma Gazy nie je možné legálne vstúpiť. „Izrael na Pásmo Gazy uvalil námornú blokádu a pokusy o jej narušenie prísne sankcionuje. V tejto súvislosti občanom SR dôrazne neodporúčame, aby sa zúčastnili na akejkoľvek aktivite, ktorej cieľom má byť prelomenie námornej blokády, pretože sa vystavia nebezpečenstvu možného zranenia, úmrtia, zadržania, väzby a vyhostenia. Prípadné náklady, ktoré Slovenská republika bude musieť vynaložiť na zabezpečenie prípadnej repatriácie, budú prenesené na dotknuté osoby,“ upozornil.
11:00 Slovenská diplomacia víta dohodu o desaťdňovom prímerí medzi Izraelom a Libanonom dosiahnutú v priamych rokovaniach. Minister zahraničných vecí SR Juraj Blanár (Smer-SD) vníma prímerie ako ďalší mimoriadne dôležitý krok, ktorý môže prispieť k regionálnej deeskalácii a postupnej stabilizácii pomerov na Blízkom východe aj v kontexte mierových rokovaní Spojených štátov amerických s Iránom. TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
„Cieľom musí byť komplexná mierová dohoda, preto verím, že rokovania budú intenzívne pokračovať na všetkých úrovniach,“ dodal Blanár.
Prímerie podľa jeho slov umožňuje návrat k implementácii rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov a vytvára aj predpoklad pre zníženie sociálneho a humanitárneho napätia v Libanone, kde by sa mal nachádzať takmer milión vnútorne presídlených osôb. Je preto podľa ministra potrebné vytvoriť podmienky pre postupný návrat utečencov a presídlencov do ich domovov.
9:30 Európske krajiny ako Belgicko, Holandsko a Francúzsko disponujú kapacitami na odstraňovanie mín, čo by mohlo pomôcť zabezpečiť prechod cez Hormuzský prieliv. V piatok to uviedla francúzska ministerka obrany Catherine Vautrinová pre stanicu TF1.
„Existujú kapacity na poskytovanie plne podporovaných sprievodných služieb, samozrejme, v žiadnom prípade nie ofenzívnych, pre lode s cieľom zaistiť bezpečný prechod cez prieliv; o tom sa bude dnes rokovať v Paríži,“ dodala.
Francúzsko a Veľká Británia budú v piatok predsedať videokonferencii približne 40 krajín. Cieľom je dať Spojeným štátom najavo, že niektorí z ich najbližších spojencov sú pripravení zohrať úlohu pri obnovení slobody plavby v Hormuzskom prielive. (Reuters, TASR)
9:08 Americkí predstavitelia informovali viacerých európskych partnerov, že niektoré zazmluvnené dodávky zbraní sa pravdepodobne odložia, pretože vojna v Iráne vyčerpáva zásoby USA. S odvolaním sa na zdroje oboznámené so záležitosťou o tom vo štvrtok informovala agentúra Reuters.
Zdržanie dodávok sa dotkne viacerých európskych krajín vrátane štátov pobaltského regiónu a Škandinávie, uviedli tri zdroje pod podmienkou anonymity. Biely dom a Pentagón zatiaľ nereagovali na žiadosti o vyjadrenie.
USA a Izrael začali 28. februára letecké útoky na Irán. Vojenská operácia vyvolala obavy niektorých amerických predstaviteľov, že zbrojársky priemysel v krajine nebude stíhať pokrývať dopyt a mohol by byť nútený spomaliť dodávky pre niektorých odberateľov.
Spojené štáty už znížili svoje zásoby zbraní, ako sú delostrelecké systémy, munícia a protitankové rakety, v hodnote miliárd dolárov od ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 a začiatku vojenských operácií Izraela v Pásme Gazy v roku 2023.
7:07 Americký prezident Donald Trump vo štvrtok povedal, že vojna USA s Iránom je „malým odbočením“ počas jeho druhého funkčného obdobia. Informovala o tom agentúra AFP, ktorá pripomenula, že tento konflikt nemá veľkú podporu verejnosti v Spojených štátoch.
Trump sa vyjadril na podujatí v Las Vegas, na ktorom vyzdvihoval svoje ekonomické opatrenia. „Počas môjho prvého funkčného obdobia sme mali najlepšiu ekonomiku v dejinách našej krajiny. A teraz nám to ide… a napriek nášmu malému odbočeniu do krásnej krajiny Iránu, nádherné miesto,“ povedal davu stúpencov. „Ale museli sme to urobiť, pretože inak by sa mohli stať zlé veci, veľmi zlé veci,“ vyhlásil.
V prieskume spoločnosti Ipsos z minulého víkendu sa 51 percent respondentov vyjadrilo, že vojna v Iráne nestojí za náklady, ktoré s ňou súvisia. Opak si myslelo 24 percent opýtaných.
Ďalší prieskum Univerzity Quinnipiac zverejnený v stredu ukázal, že 65 percent amerických voličov pripisuje Trumpovi zodpovednosť za nárast cien benzínu vyvolaný uzavretím Hormuzského prielivu od začiatku iránskej vojny. Podľa tohto prieskumu len 36 percent voličov schvaľovalo postup Trumpa v situácii s Iránom, kým 58 percent s ním nesúhlasilo.
Čítajte viac Koniec jadrovej hrozby? Trump zrazu hovorí o „veľmi dobrom vzťahu“ s Teheránom
6:00 Izrael pokračuje v bombardovaní južného Libanonu aj po začiatku vyhláseného prímeria, uviedli dnes nadránom podľa agentúr Reuters a AFP libanonské médiá. Militantné šiitské hnutie Hizballáh naproti tomu uviedlo, že v reakcii na izraelské útoky bombardovalo skupinu izraelských vojakov na juhu Libanonu. Žiadne škody ani obete nie sú hlásené. Americký prezident Donald Trump vyzval Hizballáh, aby neporušoval pokoj zbraní. Generálny tajomník OSN António Guterres apeloval na dodržiavanie prímeria všetkými stranami, píše Reuters.
Medzi Libanonom a Izraelom začalo vo štvrtok o 23.00 platiť desaťdňové prímerie, ktorého vyhlásenie oznámil Trump, podľa ktorého sa vzťahuje aj na hnutie Hizballáh. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu podľa Reuters uviedol, že s prímerím súhlasil, ale že v Libanone zostanú izraelskí vojaci. To krátko po začiatku prímeria uviedla aj izraelská armáda. Hizballáh však tento izraelský postup odmieta.
Libanonské médiá podľa Reuters informovali o delostreleckých granátoch dopadajúcich po začiatku prímeria na juh Libanonu. Ozbrojené sily Libanonu na sieti X uviedli, že Izrael „sporadicky bombardoval“ niektoré obce na juhu krajiny.
AFP tesne po začiatku prímeria písala o výbuchoch a streľbe na južnom predmestí Bejrútu, Reuters ju však označil za výstrely do vzduchu oslavujúce začatie pokoja zbraní.
Trump vyzval proiránske hnutie, aby sa počas desaťdňového prímeria „správalo dobre“. „Bude to pre nich veľká chvíľa, pokiaľ to urobia. Žiadne ďalšie zabíjanie,“ napísal na svojej sieti Truth Social.
Krátko pred začiatkom prímeria utrpel podľa záchranných zložiek v dôsledku striel vypálených z Libanonu vážne zranenia jeden muž na severe Izraela, napísala AFP. Izraelské ozbrojené sily následne uviedli, že zasiahli odpaľovacie zariadenia, z ktorých na sever Izraela vypálilo strely proiránske militantné hnutie Hizballáh.
Vojna medzi Izraelom, šiitským hnutím Hizballáh a Libanonom sa začala po viac ako ročnom prímerí 2. marca. Izrael tvrdí, že podniká údery zamerané na Hizballáh, ktorý útočí na sever Izraela v snahe podporiť svojho spojenca Irán. Podľa libanonských úradov izraelské údery zabili vyše 2 000 ľudí. Izrael tiež obsadil časť južného Libanonu.