V týchto dňoch uplynulo 470 rokov od jedného z najväčších požiarov Košíc, ktorý vypukol na Veľkú noc dňa 13. apríla 1556. Mesto takmer zlikvidoval.
Otvorenie Urbanovej veže
Video
Nevydržali dlho: sklenené dvere na Urbanovej veži rozbil vietor. Vchod zatiaľ zakrýva doska / Zdroj: TV Pravda/Boris Macko
Požiar vypukol o desiatej hodine večer v dome mestského notára Mateja Schayczlicha. Postihol celé mesto a v krátkom čase zničil v meste farský kostol svätej Alžbety spolu s vežou, kaplnku sv. Michala, kláštor blahoslavenej Panny Márie, kláštor sv. Mikuláša, mestskú radnicu, niekoľko strojov, ktoré všetky boli na kolesách, množstvo pušiek, dolnú mestskú bránu, niekoľko veží, časť stavieb na dolnom múre (hradbe), vonkajší múr vybudovaný z dreva a bielej hrnčiarskej hliny, všetky zvony na námestí, ulice Hnilnú a Mäsiarsku, zhoreli aj časti dolného predmestia, pričom z celého mesta zostalo len 128 domov.
Pomohol aj panovník
Krátko po požiari adresovala košická mestská rada panovníkovi Ferdinandovi I. žiadosť o podporu, vďaka ktorej možno rekonštruovať aspoň časť súkromných či verejných objektov a budov, ktoré padli za obeť ohňu. „Za zmienku, ktorá potvrdzuje závažnosť situácie, v akej sa mesto ocitlo po požiari, môžeme uviesť záver žiadosti, kde sa píše: „kto by chcel dobrovoľne jednotlivé domy spáliť, nikdy by nemohol vynaložiť väčšie úsilie,“ priblížil historik Východoslovenského múzea Richard Papáč.
Foto: Boris Macko
Foto poziar 3 Požiar, ktorý pred stáročiami takmer zničil Košice, zasiahol dnešné historické centrum mesta. Okrem Hlavnej napríklad aj Mäsiarsku ulicu.
Panovník v zmysle dovtedajšej zaužívanej praxe Košičanom čiastočne vyhovel a zmienil nevyhnutnosť pomoci z okolitých miest tzv. Pentapolitany (Levoča, Prešov, Bardejov, Sabinov), apelujúc na skoré riešenie vzniknutej situácie. „Predmetom ďalšej žiadosti mesta voči panovníkovi, ktorá bola napísaná pravdepodobne začiatkom mája, bola prosba o poskytnutie určitej sumy na znovu vybudovanie mesta a odpustenie novej dane vo výške 1000 zlatých, ktorú mienili poskytnúť mužom, ktorí aktívne hasili požiar,“ upresnil historik.
Košičania požadovali aj odpustenie všetkých bežných poplatkov a ročných daní na dobu 20 rokov, čo odôvodňovali obavou pred odchodom obyvateľov z mesta kvôli núdzi a chudobe, a tiež darovanie tridsiatkov, ktoré predtým odvádzali panovníkovi. Jedným z bodov žiadosti je aj vyjadrenie obáv mešťanov o bezpečnosť mesta a jeho obyvateľov pred rebelmi, ktorí využívali zmätok v meste počas požiaru a po ňom. Oslobodenie od všetkých bežných aj výnimočných daní a poplatkov bolo panovníkom akceptované, avšak len na dobu 8 rokov, nie na požadovaných 20.
Foto: Boris Macko
Foto poziar 1 Požiar, ktorý pred stáročiami takmer zničil Košice, zasiahol dnešné historické centrum mesta. Okrem Hlavnej napríklad aj Mäsiarsku ulicu.
Tieto zisky mali byť určené na opätovné postavenie zničených budov. Panovník kladne posúdil aj darovanie tridsiatku (mýto vyberané na hraniciach krajiny), výnos ktorého si mohli ponechať Košičania a využiť ho na obnovu mesta. „Po vypuknutí požiaru nastali v meste výtržnosti a rabovanie, bolo zničených a vykradnutých niekoľko obchodníckych krámov a domov, čoho sa zúčastnili aj uhorskí jazdci. Vyšetrovanie sa týkalo hlavne vojakov a mešťanov, o prípadných trestoch však nie sú žiadne zmienky,“ uviedol Papáč.
„Mestské účtovné knihy za rok 1556 poskytujú informácie o stavebnom materiáli a iných náležitostiach, ktoré bolo mesto nútené zakúpiť z dôvodu obnovy budov a majetku. Týkalo sa to predovšetkým šindľov, latiek, klincov, časť materiálu zabezpečilo mesto Bardejov, keď darovalo 2000 šindľov,“ dodal historik s tým, že účtovné záznamy informujú aj o zabezpečení stravy pre robotníkov. Tesár, ktorý pracoval na obnove radnice, dostal bravčové mäso v hodnote štyri zlaté a 50 denárov a majstri kolári pracujúci na obnove dómu sv. Alžbety dostali spolu 207 zlatých.
Požiar, ktorý pred stáročiami takmer zničil Košice, zasiahol dnešné historické centrum mesta. Okrem Hlavnej napríklad aj Mäsiarsku ulicu.
Návrat do normálu trval niekoľko rokov
Zaťažkávaciu skúšku pre mestské financie možno vidieť práve v účtovných knihách. „V sobotu po svätom Valentínovi vo februári uvedeného roku tvorili výdavky mesta sumu 77 zlatých a 68 denárov, v sobotu po svätom Jurajovi koncom apríla, teda niekoľko dní po požiari, to bolo až 190 zlatých a 46 denárov,“ zalovil historik v záznamoch. Vo výdavkoch nie sú uvedené len náklady na stavebný materiál, ale aj bežné platy mestských zamestnancov (mestský pokladník, strážcovia hradieb, vojaci, trhový sudca, kat, mestský sluha, trubač a pod.), tak ako boli vyplácané v dobe pred požiarom aj po ňom.
Celkový rozsah škôd vyjadrený po finančnej stránke nepoznáme, pretože v prameňoch nenachádzame vyčíslené všetky škody, ktoré mesto postihli. „Podobne nemáme zachované informácie ani o škodách a stratách na súkromnom majetku obyvateľov mesta, aj keď je nesporné, že radní sa snažili v rámci stabilizácie situácie pomôcť nielen mestským majetkom. Nedozvedáme sa ani o stratách na životoch a zranených, predpokladáme však, že takáto katastrofa sa nezaobišla bez obetí,“ podotkol Papáč.
Foto: Boris Macko
Foto poziar 2 Požiar, ktorý pred stáročiami takmer zničil Košice, zasiahol dnešné historické centrum mesta. Okrem Hlavnej napríklad aj Mäsiarsku ulicu.
Zdôraznil, že vzhľadom na rozsah poškodenia a zníženie obývateľnosti domov možno skonštatovať, že poklesol počet nájomníkov v mestských štvrtiach. V roku 1557 žilo v 401 domoch 192 nájomníkov. „Po počiatočnom výbere daní v snahe sčasti naplniť mestskú pokladnicu daňou z neporušených domov radní znížili dane a časť stredných daňovníkov bola presunutá do nižšej kategórie. K stabilizácii a zvýšeniu počtu daňovníkov prišlo až v roku 1559,“ dodal historik na záver.