Video
Čo čaká Bratislavu? Vallo: Sme druhým najchudobnejším mestom Európy, no budem kandidovať znova
Dana Čahojová nepatrí v rámci komunálnej politiky medzi nové tváre. Do povedomia sa dostala už ako miestna poslankyňa, pričom trikrát obhájila mandát starostky Karlovej Vsi. Popri starostovskej funkcii je naďalej mestskou poslankyňou v Bratislave. Venuje sa témam verejného poriadku, sociálnych vecí, zdravotníctva a bývania, no patrí k dlhodobým kritikom súčasného primátora, Matúša Valla. Netají sa ani prísnym vnímaním developerských projektov. Pod jej vedením patrí Karlova Ves k mestským častiam, ktoré sú najmenej otvorené výraznejšej výstavbe.
V rozhovore s kandidátkou na primátorku sa dozviete:
Prečo si myslí, že má Bratislava finančné problémy a či ich spôsobilo hospodárenie mesta
Kde by mal magistrát šetriť a ako by mal využívať mestský majetok
Prečo vníma dopravu ako najväčší problém mesta, aké neefektívne opatrenia situáciu zhoršili a ako chce dostať ľudí do MHD
Ktoré kľúčové projekty v doprave chýbajú a kam by podľa nej mali viesť električky
Prečo podľa nej záchytné parkoviská a parkovacia politika (PAAS) nefunguje
Čo by zmenila na bratislavských cyklopruhoch a prečo mesto nejde dobrým smerom nielen v doprave, ale aj rozvoji
Aký má názor na výstavbu v meste a ktoré stavby považuje za najväčšie straty
Čo sa stane s mestom, ak v ňom neudržíme mladých ľudí a ktorú vec by po nástupe do postu primátora zmenila ako prvú
Tvrdíte, že Bratislava má problém najmä s hospodárením, že si súčasný primátor Matúš Vallo plní sny namiesto prioritnejších projektov. Kde by ste začali hľadať úspory?
Bratislava má finančné problémy, to už snáď nie je ani verejné tajomstvo, ale známa skutočnosť. Sú na to objektívne dôvody, ale tie zasahujú všetky samosprávy bez rozdielu. Za mnohé si ale mesto zodpovedá samo. Ak by po zmene spôsobu financovania škôlok zo strany štátu, to jest mestu klesli príjmy a tie by šli priamo mestským častiam, ktoré sú zriaďovateľmi škôlok, už dnes by nastala veľmi zlá situácia.
Mesto si to vyriešilo, veľmi zjednodušene povedané tak, že zmenilo prerozdelenie financií vo svoj prospech. Hľadanie rezerv je nevyhnutné. Najviac sa dá ušetriť na rozbujnených výdavkoch, preto ich treba prehodnotiť ako prvé, ale neskončiť len pri nich. Investície treba smerovať efektívne, aby negenerovali ďalšie významné výdaje na svoju udržateľnosť.
Treba sa sústrediť na lepšie zhodnocovanie vlastného majetku a znížiť duplicity medzi mestom a mestskými časťami. Predaje, ku ktorým sa mesto dlhodobo uchyľuje, vedú síce k okamžitým zdrojom, ale vedú aj k strate majetku a okamžite sa míňajú. Dlhodobé nájmy sú pre budúcnosť mesta rozumnejšie. Treba znížiť prezamestnanosť nielen na magistráte, ale aj v niektorých organizáciách, ktorých je magistrát zriaďovateľom.
Je potrebné rokovať s vládou o financovaní Bratislavy, ako hlavného mesta Slovenska, ale prvým predpokladom pre tento dialóg, ak má byť úspešný, musia byť opatrenia na vlastnej strane.
Dopravu označujete za najväčší problém mesta. Čo by bol váš prvý konkrétny krok, ktorý by obyvatelia pocítili v krátkom čase?
Dala by som si predložiť štúdiu a povolenia k cyklotrase na Vajanského a prehodnotiť súčasné riešenie ulice, ktoré vyvolalo množstvo konfliktov medzi vodičmi a cyklistami a upchalo dopravu v meste bez následných opatrení. Dočasne treba zvážiť aj možnosť spojazdnenia električkového pásu aspoň pre autobusy MHD, ktoré dnes rovnako stoja v nekonečných zápchach na tejto ulici.
Zaviedla by som opäť 15-minútový lístok v MHD. Umožnila by som obyvateľovi parkovať kdekoľvek vo svojej mestskej časti prostredníctvom karty rezidenta s výnimkou Starého Mesta, kde sú špeciálne podmienky.
Upozorňujete na minimálne zmeny v dopravnej infraštruktúre od pádu režimu. Aké projekty podľa vás chýbajú a ako by ste ich chceli financovať? Ako chcete plánovať veľké investície mesta, napríklad do dopravy či ostatnej infraštruktúry bez toho, aby sa zadlženosť zhoršila?
Keď hovoríme o infraštruktúrnych projektoch, vždy ide o veľké peniaze a potrebnú spoluprácu mesta, štátu a keď treba aj súkromného sektora. Akútnych potrieb je viac, ako je možné riešiť v dohľadnom čase. Uprednostňovala by som predĺženie Galvaniho, teda obchvat Vrakune, a predĺženie Tomášikovej po Račiansku, akcelerovala rekonštrukciu Devínskej cesty a mosta SNP. Treba otvoriť diskusiu o dobudovaní Severnej tangenty.
Hoci magistrát a ministerstvo dopravy dnes intenzívne diskutujú o transformácii Zimného prístavu, ktorá postráda verejný záujem, o skutočne dôležitých témach, akou riešenie dopravy v Bratislave je, medzi nimi diskusia neprebieha a to treba zásadne zmeniť.
Ktorého kandidáta/ku na primátora preferujete?
Kritizujete, že sa investovalo do iných ako dopravných projektov, čím sa premávka v Bratislave zhoršila – ako kúpele Grössling. V prieskume mesta sa však obyvatelia vyjadrili, že kúpele vítajú. Ako by ste nastavili priority mesta medzi infraštruktúrou a verejným priestorom?
Kúpele Grössling sú krásnym projektom. Ako sa však časom ukázalo, príliš drahým na naše pomery a tak sa cesta k nim výrazne spomalila. Takýchto projektov je viac a nárokov na rozpočet mesta príliš veľa. Staré známe, že sa možno prikrývať len takou perinou, na akú máme, stále platí.
Som presvedčená, že uprednostniť treba tie projekty, ktoré zabezpečujú každodennú funkčnosť mesta. Nemôžeme si dovoliť umrieť na krásu. Bratislave po strate PKO a Istropolisu zásadne chýbajú veľké celomestské priestory pre kultúru a oddych, ktoré súkromný sektor nikdy nenahradí.
Aj preto ma obzvlášť škrie, že mesto obetovalo Planetárium na mieste bývalého PKO, práve ktoré mohol vybudovať a tridsať rokov prevádzkovať súkromný investor.
Uviedli ste, že MHD nie je pre ľudí dostatočne atraktívna. Čo musí mesto urobiť, aby sa pre ľudí reálne stala výhodnejšou ako auto? Ako by ste to chceli docieliť?
Nákupy nových vozidiel sú skvelou správou pre cestujúcich. Tou zlou je rušenie liniek, zdražovanie cestovného ale aj prestupy. Mnohí cestujúci sú znepokojení čoraz častejším javom nevhodného asociálneho správania v dopravných prostriedkoch v niektorých linkách.
Necítia sa v nich bezpečne nielen v noci ale niekedy ani počas dňa. MHD musí byť rýchla, spoľahlivá a cenovo výhodnejšia ako auto. Treba zvážiť obnovenie systému expresných autobusových liniek, ktoré niektoré mestá poznajú ako „metrobus“. MHD dnes spomaľuje aj zlý stav niektorých električkových tratí a trolejbusových vedení. Musíme budovať aj nové električkové trate.
Jedna električková trať sa buduje už osem rokov a stále nie je dokončená, riadne skolaudovaná ani plne funkčná. Chýbajú prípoje či lávky. Petržalka je vďaka tomu už roky veľkým staveniskom.
Čítajte viac Vallo opisuje, čo čaká Bratislavu: Sme druhým najchudobnejším mestom Európy, no budem kandidovať znova
Hovoríte o potrebe záchytných parkovísk. Prečo podľa vás ich výstavba viazne a čo by ste spravili inak, aby skutočne pribúdali na strategických miestach? Môžete konkretizovať, kde by mali podľa vás pribudnúť aby boli komfortne napojené na MHD?
Záchytné parkoviská do istej miery môžu pomôcť odľahčiť mestské komunikácie, ale aj mestské parkoviská od automobilov. Pokiaľ však na ne nebude nadväzovať kvalitná MHD, nebude to fungovať. Rovnako ani Bratislavčanov nedokážeme premiestniť z áut do MHD, pokiaľ sa autom lacnejšie, komfortnejšie a rýchlejšie dostanú na miesto určenia. Spoľahlivá a dostupná MHD je základ.
Zatiaľ sme ďaleko od cieľa. To, že výstavba nových parkovísk viazne, je jasné. Sľubovali 12, kde sú? Aj preto už dnes vo veľkej miere suplujú tieto záchytné parkoviská veľké nákupné strediská, ktoré zvažujú spoplatnenie svojich parkovacích miest. Mali by čo najskôr byť v blízkosti železničných staníc v spolupráci s BSK a Železnicami SR, v blízkosti električkových tratí, kde je to už dnes možné.
Zdôrazňujete význam električiek. Ktoré projekty by mali mať prioritu a ako plánujete zabezpečiť, aby sa dotiahli do konca v termíne? Ako vnímate stav Račianskej radiály a kritiku mestskej časti, že je jej nevyhnutná obnova mestom odsúvaná?
Predpokladám, že omeškania v plánovaných rekonštrukciách sú spôsobené najmä meškaním predĺženia električkovej trate v Petržalke. Navýšenie nákladov na tento projekt významne zasiahlo aj mestský rozpočet. Všetko je v prvom rade otázka peňazí a v druhom rade personálnym zabezpečením prípravy jednotlivých projektov.
O kvalifikovaných dopravných projektantov je dnes núdza. To platí aj pre plánované predĺženia a rekonštrukcie radiál. Na druhej strane dnes magistrát pretláča projekty, o ktorých majú aj odborníci na dopravu vážne pochybnosti, napríklad električka do Nového Lida. Najväčší dopyt je dnes však po výstavbe električkovej trate na Dolné hony, či o predlžovanie radiál k novej nemocnici medzi Račou a Vajnorami, k Železničnej stanici Vajnory, k Avionu, či na Bory.
Čítajte viac Koniec Autobusovej stanice na Nivách? Autá aj cestujúci skončia na okraji, kraj sa chce zbaviť kolón Bratislava nemá vytvorený koncept, akým spôsobom chce reagovať na nástup umelej inteligencie v oblasti dopravy a MHD, ktorý sa deje po celom svete a úzko súvisí s konceptom smart city, najmä v oblasti mobility. O tejto téme sa u nás prakticky ani nediskutuje. Diskusia sa zužuje len na električku do Petržalky a cyklotrasy.
Považujete súčasný parkovací model PAAS za férový a dlhodobo udržateľný? Ak nie, akou zmenou by mal prejsť?
Systém PAAS je príliš zložitý a má priveľa zón. Treba ho zjednodušiť v maximálnej miere. Ľudia z jednej zóny musia platiť často už aj o dve ulice ďalej, čo nemá pre logiku parkovacej politiky zmysel. Treba zrušiť umelé administratívne delenie zón, zvýšiť komfort pre návštevníkov svojich blízkych, pre osoby ŤZP, ktoré sú odkázané na asistenciu a bonusový časový fond bude disponibilný svojim držiteľom. PAAS sa zavádza od roku 2022. Odvtedy sa postavil jediný parkovací dom u nás v Karlovej Vsi (Dana Čahojová je aktuálnou starostkou Karlovej Vsi, pozn.red.). To treba urýchlene zmeniť.
Akú úlohu má podľa vás cyklodoprava v Bratislave a čo by ste na nej zmenili ako prvé? Odstránili by ste cyklopruhy na Vajanského nábreží v prospech áut?
Cyklisti sú po chodcoch najzraniteľnejšími účastníkmi premávky. Zaslúžia si bezpečné cyklotrasy všade tam, kde je to možné a rozumné. Už dávno mala byť vybudovaná bezpečná cyklotrasa do Devína. Namiesto toho máme niekoľko slabo využívaných cyklotrás nakreslených priamo na vozovkách, ako napr. smerom na Dlhé diely, Podháj alebo aj Vajanského, len aby sa plnili kvóty stanovené na papieri. Súčasné vedenie mesta v skutočnosti len imituje záujem o cyklistov a ucelená sieť bezpečných cyklotrás nevzniká.
Už dávno mali byť vybudované bezpečné cyklotrasy do Devína, do Rače, k Zlatým pieskom a ďalej na východ, ale aj priečne trasy, ktoré by umožnili aj rekreačným cyklistom a rodinám s deťmi dostať sa od Malých Karpát k Dunaju. Fragmenty cyklotrás dnes budujú najmä developeri a mesto iba premalúva cesty tam, kde je slabý dopyt, napríklad na Podháji alebo Dlhých dieloch.
Aj aplikácie zbierajúce dáta o pohybe cyklistov nám dnes ukazujú, že trasy skutočne vyťažené cyklistami dodnes nie sú bezpečne dobudované, napríklad spojenie z Prístavného mosta na Ovsište. Cyklospojenia treba budovať napríklad so satelitmi, čo by nespôsobovalo tak veľké problémy a pomohlo by obľúbenej víkendovej bezpečnej cykloturistike. Ako príklad uvádzam jednu z nedokončených trás a to spojenie s Rovinkou.
Hovoríte, že Bratislava potrebuje strategické rozhodnutia, ktoré sa nebudú meniť s každým vedením. Aké to sú a ako ich chcete presadiť?
Mám na mysli predovšetkým nosný dopravný systém. Koncepcia prepojenia železničnej a električkovej dopravy bola dobrá. V Petržalke stroskotala za tohto primátora pri predlžovaní trate do Janíkovho dvora. To je veľká škoda. Myslím, že je nevyhnutnosťou integrovať železnice do nosného dopravného systému.
Potrebujeme železnice dotlačiť k budovaniu mestských zastávok, napríklad v Ružinove, na Boroch, v Devínskej Novej Vsi. Záujmom mesta by malo byť aj dobudovanie regionálnych spojení, najmä obnova zrušených tratí do Stupavy, Šamorína alebo do Hainburgu.
Foto: JTRE
Elektricka Kosicka Pribinova pred SND JTRE 2 Vizualizácie projektu električky pred SND, Košická – Pribinova.
Fungujú podľa vás mestské podniky a starostlivosť o mesto? Ak nie, ako chcete zvýšiť ich efektívnosť a zlepšiť stav či podobu mesta?
Mestské podniky sú zadlžené. BVS, DPB ale aj OLO zápasí so zastaralou infraštruktúrou. OLO potrebuje úver na dobudovanie mestskej spaľovne. Dopravný podnik pripomína naše neefektívne štátne zdravotníctvo. Máme komunálny podnik a mesto uzatvára ďalej zmluvy za desiatky miliónov na služby, ktoré by mal dodávať on.
Ak by sa mestu v budúcnosti podarilo od štátu prevziať Bratislavskú teplárenskú, je možno vhodné po vzore Viedne založiť mestský holding, ktorý by sa dokázal financovať sám.
Projekty v Bratislave narážajú na dlhé povoľovacie procesy, čo spôsobuje aj nedostatok bývania. Ako chcete zrýchliť povoľovanie a prípravu projektov, ktoré dnes v priemere trvajú aj osem rokov?
Rýchlosť povoľovania výrazne zmenil nový stavebný zákon. Okrem iných zmien stanovil prísne lehoty a fikciu súhlasu. Mesto a mestské časti majú stanovené svoje kompetencie a aj nastavený mechanizmus spolupráce tak, aby konali včas a koordinovane. Problémom je územný plán, ktorý často nevyhovuje investorom, ktorý si buď radšej počkajú na jeho zmenu, alebo, ako to vidíme v poslednom čase, dokážu si ju vybaviť aj individuálne. Vždy ide o zmenu na úkor občianskej vybavenosti v prospech bytovej výstavby.
Aký je váš postoj k developmentu v Bratislave? Kde má mesto podľa vás priestor rásť a kde by ste výstavbu obmedzili?
Rozvoj mesta je žiadúci a nevyhnutný. Nepristupujeme však k nemu s dostatočnou vážnosťou a preto sme stratili viaceré ikonické miesta, ktoré dávajú mestu dušu. Mesto musí mať stanovené pevné a rozumné pravidlá. Už roky nám chýba kvalitný územný plán, ktorý by stanovoval jednotné pravidlá pre všetkých. V tomto momente sa riešia niektoré developmenty samostatne, dá sa povedať akoby na objednávku.
Domnievam sa, že tento prístup je nesprávny, prichádzame v ňom o cenné zdroje a niekde zakladáme aj nové problémy. Mesto by nemalo strácať rozvojom výstavby svoje zelené pľúca a vzdávať sa plôch, ktoré slúžili na šport. Ani jedno ani druhé nie sme schopní nahrádzať. Smery rozvoja mesta dnes akcelerujú najmä developeri podľa toho, kde sa im podarilo získať pozemky.
Ich víziu preberá príliš často aj magistrát. MIB si dal pritom nedávno vypracovať nezávislú štúdiu, ktorá odporúčala rozvoj mesta koncentrovať do postindustriálnej zóny na východnej strane mesta od Železničnej stanice Nové Mesto, cez areál bývalej Dynamitky, po Zlaté piesky.
Magistrát tu dnes svieti a zametá na kilometroch ulíc, kde nikto nebýva, hoci tu je dobudovaná elektrická, vodovodná, aj kanalizačná sieť a jazdí tu MHD. A pritom nám developeri kreslia uprostred polí na okraji mesta desiatky kilometrov nových komunikácií, kde sa toto všetko ešte len bude musieť dobudovať. Kto to na konci dňa všetko zaplatí?
Čo sú podľa vás tri najväčšie problémy Bratislavy? Kde naopak vidíte najväčšie pozitíva a potenciál mesta?
Bratislava musí výrazne popracovať na zvýšení kvality života obyvateľov. Všetky okolité hlavné mestá nás predbehli, najvýraznejšie asi Budapešť, Bratislava sa naopak každoročne v rebríčkoch prepadáva, hoci za rohom máme Viedeň, mesto s najvyššou kvalitou života na svete. S tým súvisí aj odliv mozgov, čo by mohol zvrátiť rozvoj technologicko-akademickej zóny. Najväčšie problémy ľudia každodenne zažívajú na cestách.
Strácajú svoj drahocenný čas v kolónach bez ohľadu na to, či sú v MHD alebo v aute. Tieto kolóny vznikajú okamžite už pri menších nehodách a v špičke sú na mnohých miestach stálym javom. Ďalším stresom je nájsť večer miesto na zaparkovanie v mieste bydliska a strach z vysokých pokút. Ľudia veľmi zle vnímajú aj zanedbané verejné priestranstvá, všadeprítomné grafity a prítomnosť osôb s asociálnym správaním. čo znižuje pocit bezpečia.
Za najväčší prísľub do budúcna teda považujem rozvoj technologicko-akademickej zóny, ktorá môže pomôcť udržať talentovaných mladých ľudí v Bratislave, rozvoj medzigeneračnej solidarity a skvelú polohu mesta na brehu rieky, úpätí hôr ale zároveň uprostred zelene, ktoré sa rozvíja – ale s rešpektom k tomu pôvodnému.
Akú víziu pre Bratislavu pod vaším vedením máte? Ak by ste sa stali primátorkou, čo je prvá vec, ktorú by ste urobili inak než súčasné vedenie?
Úrad primátora Bratislavy má históriu takmer osem storočí a ja k nej budem pristupovať s patričnou úctou. Ako prvé by som sa spýtala, kde je pôvodný nábytok z miestností primátora v historickej budove. Ako druhé by som vrátila miestnosť Mestskej rade zloženej zo starostov mestských častí.
Mestské časti by som z núteného submisívneho postavenia povýšila na skutočných partnerov, ktorí môžu dôverovať svojmu primátorovi alebo primátorke a nemusia očakávať úskoky ani neférové kroky voči svojim mestským častiam.
Mojím snom je príjemné zdravé mesto dobre fungujúce pre bežných obyvateľov, kde sa dá kvalitne žiť aj bez auta a pre toho, kto ho potrebuje, bude aj miesto na parkovanie.. Ak si však nevyriešia financie a doprava, všetko ostatné sú len kozmetické úpravy.