V bratislavskom Dessewffyho paláci víta jar výstava maliara Martina Augustína, ktorý opäť vzdáva hold ženskej kráse a ušľachtilosti. Výstava Dotyk potrvá do začiatku júna a jej kurátorkou je Carmen Kováčová. Umelec, ktorého emotívna tvorba má už svojich fanúšikov, ponúka diela, z ktorých môže mať vnímavý divák až pocit dotyku, a to dotyku najvzácnejšieho – na duši. Výtvarník Martin Augustín a jej kurátorka Carmen Kováčová nám priblížili výstavu a význam dotykov pre človeka.
Koľko diel je na výstave Dotyk? Môžu si diváci pozrieť aj oceňovanú Čiernu Madonu?
Kurátorka Carmen Kováčová: Výstava prezentuje 45 diel Martina Augustína od najmenších miniatúr na mušliach, cez maľby na japonskom papieri, litografie po pastely, kresby a koláže doplnené patinovaným zlatom či väčšie formáty akrylov a olejov na plátne. Samozrejme, je tam aj majestátny pentaptych Čierna Madona – moderný oltárny obraz na lipovom dreve s baldachýnom a skulptúrou Madony. Namiesto srdca tejto postavy symbolicky umiestnil červený polodrahokam – andaru, monoatomický krištáľ z Južnej Afriky, čo nevšedne umocnilo dojem. Madona v rozmanitých obmenách a podobenstvách sa stáva permanentne prítomným prvkom autorových výstav.
Vaša nová výstava ma názov Dotyk. Sú pre maliara dotyky dôležité? Prečo je v názve výstavy vyslovený iba jeden dotyk? Ide o konkrétny dotyk?
Martin Augustín: Dotyky sú dôležité. Myslím si, že určujú život každého z nás. A ako plynie čas, som o tom čoraz viac presvedčený. Dotyk nás sprevádza nás po celý život. Od prvého dotyku mamy pri narodení dieťaťa, cez dotyk prvej čistej lásky, po dotyk vlastného dieťaťa. Ale dôležité sú aj dotyky priateľstva a najmä – dotyky s vlastným ja, so svojím vnútorným svetom. A až neskôr, po sebapoznaní, prichádza k dotyku s krásou. S krásou, ktorá mení náš vnútorný a aj vonkajší svet. Dotyk z nás formuje lepších a krajších ľudí.
Foto: Robert Hüttner
Kamil Peteraj a Martin Augustín Výtvarník Martin Augustín a básnik Kamil Peteraj, s ktorým často spolupracuje
Carmen Kováčová: V názve výstavy uvádzame dotyk v jednotnom čísle. Myslím, že všetky dotyky zastrešuje jediný! Ten, ktorý sa dotýka našej duše. Ten jediný zahŕňa a drží všetko, ako drží gotický oblúk katedrálu. Každý z nás si musí sám zodpovedať otázku: Aký dotyk rozochvieva moju dušu?
Martin, musíte si niečo aj doslova ohmatať, dotknúť sa, keď idete tvoriť? Máte pamäť aj v rukách? Máte pamäť na dotyky?
Martin Augustín: To je pekná téma – pamäť v rukách! Ja sa snažím ponoriť do svojho vnútra. Zastaviť sa. Hľadám myšlienky, pocity, emócie, súznenia. To je pre mňa veľmi dôležité. Tam čerpám pamäť duše, ktorá je pre mňa stredom môjho vnútorného vesmíru. Z nej vedie veľa ciest. Na papier sa snažím zachytiť aspoň záchvev či energiu z týchto dotykov. Takže áno, myslím si, že pracujem s pamäťou. A bez nej by v mojich obrazoch nebolo to, o čo sa snažím celý život – úprimnosť, emotívnosť, pravdivosť, čistota výrazu a myšlienky. Ale tu je dôležité – či sa mi to darí! To posúdia iní.
Často maľujete ženy, ktoré sú nielen telesne krásne, ale vidno, že sú to aj citovo bohaté nevšedné bytosti. Budú aj na tejto výstave?
Martin Augustín: Áno, budú. Je to moja nosná téma, ktorej sa venujem už veľa rokov. Ale úprimne musím povedať, že sa stále snažím. Stále hľadám ten správny výraz, tú správnu formu. Tú ťažko uchopiteľnú emóciu, ktorá sa vinie ako stužka vo vetre celou mojou tvorbou. Verím, že každý z nás má svoju cestu životom, a tá moja je naplnená šťastím. Deň čo deň vkladám do svojich obrazov kúsok svojho sveta. Svoju intimitu, nadšenie a lásku k tvorbe. Tá ma napĺňa a robí šťastným.
Foto: Ivan Karlík
Martin Augustín Martin Augustín: Slávnosť
Snažím sa žiť v harmónii svojho a vonkajšieho sveta. Ženy maľujem mnohými spôsobmi v snahe dotknúť sa ich najhlbšej podstaty – ich duše. Sú pre mňa krajinou neprebádanou, tajomnou no o to vzrušujúcejšou. Je priam fascinujúce cítiť tú neskutočnú, silnú ženskú energiu. Žena je teda pre mňa inšpiráciou v celej jej podstate. V jej svete plnom lásky, krásy, smútku, sĺz, obetavosti, smiechu a nekonečnej jedinečnosti. Snažím sa, aby ženy z mojich obrazov vyžarovali takú silnú emóciu, akú len moje srdce a moja duša do nich vedia vložiť. Keď na diváka prejde zo žien, teda z mojich obrazov, emócia a zanechá v nich pocit jedinečnosti, viem, že sa mi podarilo naplniť cieľ.
Veríte teda ešte v silu emócií?
Martin Augustín: V dnešnom búrlivom svete verím na práve obyčajné veci: na lásku, vieru a nádej. A znovu sa vraciam k tomu, čo som povedal na začiatku, že ženský svet v mojich obrazoch ma robí neskutočne šťastným. A aj preto, lebo v ňom nenájdete zlo. Som presvedčený, že keby svetu vládli ženy, nebolo by vojen. Pretože žena vie, akú cenu má ľudský život, keď si privinie v náručí dieťa.
Foto: Ivan Karlík
Martin Augustín Martin Augustín: Znamenia I.
Krása ženského tela sa maľuje asi ľahšie než duchovné vlastnosti rôznych bytostí. Ste aj psychológ, alebo len citlivý pozorovateľ?
Martin Augustín: Snažím sa pozerať na svet otvorenými očami. Rád hovorievam – očami nekonečnými. Myslím si, že som pozorovateľ snažiaci sa poňať všetky podnety, ktoré ma obklopujú. Každý jeden obrázok je mojou výpoveďou a aj zrkadlom mojej duše. Fascinujú ma jemné odtiene všetkého toho veľkolepého, čo nás obklopuje. Veď okolo nás je toľko krásy!
Aký má krása zmysel?
Martin Augustín: Verím, že sme boli stvorení pre krásu. Či už evolúciou, alebo vyšším, božím princípom. Dôležitý je zmysel toho, a to je krása.
Foto: Ivan Karlík
Martin Augustín Jedno z diel Martina Augustína na výstave Dotyk.
Carmen, poznáte Martina už dlho? Ktorý rys jeho tvorby i osobnosti najviac hodnotíte?
Carmen Kováčová: Martin Augustín maľuje s vášňou a so zanietením. Je nesmierne pracovitý a disciplinovaný. Nenecháva nič na náhodu. Zároveň zostáva skromným a pokorným umelcom, kritickým k svojej tvorbe. Tieto vlastnosti si veľmi cením. To je dôvod, prečo naša spolupráca pretrváva roky a premenila sa na priateľstvo. Zažili sme už spolu ťažké chvíle – v deň otvorenia výstavy vo Varšave Martin pochovával otca – ale aj tie náročné sa s odstupom času javia ako nezabudnuteľné. V Ríme nám napríklad počas vernisáže vypadlo svetlo, ale Taliani nestratili duchaprítomnosť rozsvietili mobily a veľmi pozorne skúmali obrazy v štýle Sherlocka Holmesa. Realizovali sme spolu takmer dve desiatky výstav. Často v úplne neznámom prostredí, kde o vás publikum nič nevie. Tak to bolo prednedávnom v Pretórii v Južnej Afrike.
Foto: Ivan Karlík
Martin Augustín Jedno z diel Martina Augustína na výstave Dotyk.
Ako tam prijali jeho dielo? A ako on oslovil tamojšie neznáme publikum?
Carmen Kováčová: Vystavovať v Afrike prijal autor ako poctu a výzvu. Bolo pre mňa veľkým prekvapením, ako sa zhostil tejto výzvy. Posunul a zameral svoju pozornosť z javov introspekcie duševného sveta ženských postáv do nekonečných priestorov kozmu. Prvý raz vytvoril obrazy s vesmírnou témou. Rozsypané bodky nebeského divadla nie sú náhodným zhlukom, ale konkrétnym zoskupením hviezd. Zdôrazňuje tu všeľudské ideály humanizmu. Vesmír sa mu potichučky vkradol do ďalších diel. Zakomponoval ho do pozadia najnovších typických ženských postáv. Umocnil tým pocit tichej intimity snov.