Veľkolepú fotografickú retrospektívu Karola Kállaya v Danubiane nazvanú Svedectvo epochy dopĺňa Zrkadlo rozbitého sveta. Je to tiež retrospektíva, tentoraz premýšľavého českého maliara Petra Pavlíka (nar. 1945 v Prahe), ktorá ukazuje jeho umeleckú cestu od 70. rokov až do našej kontroverznej súčasnosti. Ako píše kurátor Martin Dostál, je to zároveň obrazová cesta od prvotného zhluku až po možnú, hoci nechcenú, apokalypsu.
Foto: archív Danubiany
Pohľad do výstavy Petra Pavlíka v Danubiane.
S menom Petra Pavlíka, člena voľného zoskupenia s vtipným názvom „12:15 Pozdě, ale přece“ sa čitatelia stretávali v publikáciách Ateliér, Architekt, v Lidových novinách, Prager Zeitung, Literárnych novinách, v Hostovi aj v časopise Mladý svět. V roku 1998 vydal v Stredoeurópskej galérii a nakladateľstve súbor teoretických a kritických statí „Umění a život v Čechách, aneb umění žít v Čechách“ a v roku 2012 sa vrátil ku svojej maliarskej a sochárskej práci.
Čítajte viac Karol Kállay: Keď fotíš, maľuješ obraz. V Japonsku ho mali za špióna, diáky pašoval vo vlaku na Západ Petr Pavlík sa zaoberá vzťahom medzi poriadkom a chaosom. „V jeho obrazoch sa zrkadlia naše neistoty, naše tápanie a hľadanie súvislostí. Nachádzame v nich útržky skutočnosti, ktoré sa prirodzene spájajú do nových celkov. Odráža sa v nich celkový vývoj s jeho zákonitosťami i chaosom. Stretávajú sa v nich jednoduché i zložité a neprehľadné deje, z ktorých sa splieta skutočnosť, svet, ktorého sme všetci súčasťou,“ tvrdí Jiří Machalický.
Foto: archív Danubiany
Petr Pavlík, Danubiana Pohľad do výstavy Petra Pavlíka v Danubiane.
Ďalej dodáva, že v jeho kresbách a obrazoch sa prelínajú rôzne príbehy, ktorých prúd sa prerušuje a zase znovu nadväzuje, rovnako ako tomu dochádza v živote. Pavlíkova tvorba má mnoho vrstiev, ktoré sa prekrývajú a prestupujú. Premieta sa do nej čas, ktorý ich postupne zakrýva alebo zase odhaľuje, ako to je v celom vývoji prírody a vesmíru, Zeme i našej civilizácie. Je zrejmé, že tvorba Petra Pavlíka prirodzene vyrastá z minulosti, že nie je mysliteľná bez skúseností predošlých generácií, ale pritom sa do nej zreteľne premieta súčasná doba vo svojej zložitosti a nepochopiteľnosti, vo svojom nekonečnom a neodmysliteľnom a zjavne nesvetlom vývoji. Je veľmi citlivá na premeny v spoločnosti a na pocity, ktoré sa stávajú odozvou všetkého, čo sa okolo nás deje. Stáva sa obrazom toho, odkiaľ a kam smerujeme, v akom priestore žijeme, ako ho môžeme ovplyvniť a ako naopak naše prostredie pôsobí na nás.
Tvorba Petra Pavlíka sa celkom prirodzene zaraďuje do stredoeurópskeho kultúrneho prostredia a pritom nadväzuje nielen na medzivojnovú avantgardu, ale aj na historický i prehistorický vývoj hlboko do dávnej minulosti. Pre neho sú dôležité určité momenty, v ktorých sa zrodilo ďalšie pokračovanie jeho tvorby. K nim patria počiatky našej planéty a celého vesmíru, prvé náznaky života, rozvíjanie civilizácií a ich ničenie za prírodných katastrof i tragédií spôsobených ľuďmi.
S tým súvisí jeho premýšľanie o vzťahu medzi zrodením a smrťou, medzi začiatkom i koncom, z ktorého sa však môže odvinúť niečo úplne nové a možno aj protikladné. V posledných obrazoch sa ukazuje umelcov pohľad na to, ako sa možno naša civilizácia blíži ku koncu, všetko sa rozpadá, ruší sa poriadok, ktorý sa premieňa na chaos, ale predsa len kdesi v hlbinách zostáva ešte nádej.