Aktualizované
Foto: oPeniazoch.sk, SITA, freepik.com/kstudio
Slovenská republika v minulom roku hospodárila výrazne lepšie, ako pôvodne predpokladal schválený štátny rozpočet. Kým plánovaný deficit bol na úrovni 4,72 % hrubého domáceho produktu (HDP), rok 2025 nakoniec skončil so schodkom 4,45 % HDP, potvrdili v utorok najnovšie dáta Štatistického úradu (ŠÚ) SR.
Za týmto zlepšením je v prvom rade zodpovedný prístup vlády a efektívne manažovanie verejných financií, uviedlo v reakcii Ministerstvo financií (MF) SR. Analytici rozpočtovej rady však upozorňujú, že za nižším ako očakávaným deficitom sú aj odložené platby za obranné výdavky a ďalšie jednorazové faktory. Navyše, dlh stúpol na historicky najvyššiu úroveň a rastie dokonca rýchlejšie, ako počas pandémie.
Mohlo by vás zaujímať:
Reklama
div {
text-align: left;
font-size: 12px;
color: #6f6f6f;
}
#onnetwork-banner > div:first-child {
text-align: left;
font-weight: 700;
padding-bottom: 5px;
font-size: 14px;
color: #000000;
}
]]>
„Vláda riadi verejné financie efektívne a zodpovedne. Dôkazom je najnovší údaj o výške deficitu za rok 2025, ktorý dnes potvrdil ŠÚ SR a je odsúhlasený Eurostatom. Som rád, že sa nám podarilo znížiť deficit za rok 2025 v porovnaní so schváleným rozpočtom o 0,27 percenta HDP a dokonca o viac ako 0,5 percenta HDP oproti odhadom mnohých inštitúcií z konca roka 2025,“ zhodnotil minister financií Ladislav Kamenický.
Najnovšie štatistiky podľa rezortu financií dokazujú, že prijaté vládne opatrenia na postupnú konsolidáciu verejných financií priniesli svoj efekt. Rezort poukázal na to, že vláde sa poradilo znížiť deficit z pôvodne plánovanej úrovne 6,51 percenta HDP na rok 2024 z čias úradníckej vlády na vlaňajších 4,45 percenta HDP. „Celkovo to znamená zníženie deficitu o 2,06 percenta HDP počas dvoch rokov,“ vyčíslilo ministerstvo.
Výrazne lepší výsledok hospodárenia za rok 2025 oproti plánu prišiel podľa Ministerstva financií SR aj napriek tomu, že slovenskú ekonomiku ťahá nadol externé prostredie a negatívny vývoj u našich najväčších obchodných partnerov, ako napríklad Nemecko a Rakúsko. „Rovnako negatívne vplývali obchodné vojny, clá zo strany USA a v neposlednom rade chybné ambície pri environmentálnej politike EÚ. Slovensko do toho všetkého musí zápasiť s negatívnym dedičstvom po bývalých vládach z rokov 2020 až 2023, ktoré súčasnej vláde odovzdali najhoršie verejné financie v celej Európskej únii (EÚ),“ dodal Kamenický.
Ministerstvo financií zároveň zdôraznilo, že podobne ako v roku 2024, aj v minulom roku Slovenská republika plnila všetky fiškálne pravidlá EÚ, vrátane limitu verejných výdavkov.
Rozpočet zachránili oneskorené platby na obranu
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) však až taký optimizmus s rezortom financií nezdieľa. Lepší ako rozpočtovaný výsledok je podľa rady tiež dôsledkom oneskorenia dodania vojenskej techniky, úspor vo výdavkoch ostatných subjektov verejnej správy (teda nie štátu), ako aj nadhodnoteniu sociálnych dávok v rozpočte, ktoré prevýšili aj výrazne negatívny vplyv výpadku daní a odvodov.
Vlaňajšia úspora vo výdavkoch na obranu sa však prejaví neskôr. „Bez nižších výdavkov na obranu by tak rozpočet dopadol horšie ako cieľ na úrovni 4,9 percenta HDP. Uvedenú úsporu pre saldo verejnej správy je teda možné považovať za dočasnú, keďže nižšie dodávky neznamenajú trvalú úsporu, ale iba ich posun do nasledujúcich rokov,“ uvádza sa v komentári rozpočtovej rady.
Ako vnímate správu o nižšom deficite Slovenska za minulý rok?
Lepší výsledok ostatných subjektov verejnej správy podľa rady vyplynul z veľkej časti aj z nižších investícií. Týkalo sa to najmä spoločností ZSSK a Valaliky Industrial Park, ale aj dopravných podnikov a verejných vysokých škôl. Túto úsporu pre deficit rozpočtu verejnej správy však podľa RRZ rovnako nie je možné považovať v plnej miere za trvalú, keďže niektoré nerealizované výdavky bude potrebné dočerpať v nasledujúcich rokoch.
Naopak najvýznamnejšia negatívna odchýlka voči rozpočtu bola spôsobená výpadkom výnosu daní a odvodov na úrovni až 0,8 percenta HDP. „Popri menej priaznivom ekonomickom vývoji, ktorý negatívne ovplyvnil výnos dane z príjmov právnických osôb (DPPO) a daní z práce, k výpadku prispela aj nižšia efektívnosť výberu predovšetkým pri dani z pridanej hodnoty (DPH). Na rozdiel od dočasných pozitív ide pri výpadku daní o faktor trvale zhoršujúci zdravie verejných financií,“ dodáva rozpočtová rada.
Analytici rady pritom pripomínajú, že hoci samotný deficit dosiahol výrazne nižšiu úroveň, ako sa predpokladalo, čistý dlh zaznamenal dynamický nárast o tri percentné body až na historicky najvyššiu úroveň 54,4 percenta HDP. „Jedným z dôvodov je, že hoci vojenská technika ešte nebola dodaná, a teda zatiaľ nevstúpila do deficitu, platby, ktoré už prebehli, sú súčasťou dlhu. Tempo rastu zadlženia v posledných dvoch nekrízových rokoch tak prevyšuje rast počas nedávnej pandemickej a bezpečnostno-energetickej krízy a je porovnateľné len s krízovým obdobím po prepuknutí finančnej krízy,“ dodáva rozpočtová rada.
Čaká nás volebný rozpočet
Úspory vo vlaňajšom rozpočte tak môžu robiť problémy v tom tohtoročnom. Ako upozorňuje analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš, niektoré jednorazové vplyvy, ktoré v minulom roku pomáhali znižovať úroveň deficitu, sa navyše posunú v čase a v aktuálnom roku budú vytvárať dodatočný tlak. Zároveň nás v tomto aj budúcom roku čakajú významné voľby, ktoré spravidla neprajú úsporným, respektíve konsolidačným opatreniam.
„Očakávame preto, že deficit sa v aktuálnom roku bude pohybovať na podobnej úrovni ako vlani. Osobitnú pozornosť si bude vyžadovať najmä prijímanie nových štrukturálnych výdavkov v súvislosti s voľbami, ktoré by v budúcnosti ďalej zaťažovali štátny rozpočet,“ uviedol Kočiš. Naďalej však podľa neho platí, že v neistom geopolitickom prostredí potrebujeme mať verejné financie konsolidované. Výzvy a šoky, ktoré môžu prísť, si totiž môžu vyžiadať fiškálnu reakciu štátu, na ktorú potrebujeme mať dostatočný priestor.