Svoju lekársku dráhu odštartoval Ľubomír Laurinec v roku 1977 po ukončení štúdia na Univerzite Palackého v Olomouci. Vo svojich začiatkoch pôsobil ako internista v Českej Lípe, odkiaľ sa postupne vypracoval na renomovaného echokardiológa vo výskumnom ústave v Prahe. Jeho odborný rast vyvrcholil deväťročným pôsobením v nemocnici vo Viedni.
Práve počas svojej praxe v rakúskom hlavnom meste sa stal súčasťou odborného lekárskeho tímu, ktorý diagnostikoval a pomáhal stabilizovať zdravotný stav vtedajšieho slovenského prezidenta Rudolfa Schustera. Laurinec v minulosti spomínal, že hlava štátu požiadala tím o kardiologické vyšetrenie, po ktorom lekári skonštatovali správne fungovanie prezidentovho srdca. Z lekárovej minulosti je známy aj iný, mimoriadny incident, pri ktorom sa mal stať terčom streľby. Podľa jeho neskorších vyjadrení ho však útočníci zámerne nezasiahli.
Rodinný incident a strata strechy nad hlavou
Ako informovala pluska.sk, zásadný obrat v Laurincovom živote nastal po konflikte v rodine, pri ktorom bodol vlastného otca. Lekár tento čin odôvodňoval ako konanie v sebaobrane a priamu reakciu na to, ako sa otec správal k jeho matke. Zároveň tvrdil, že otec sa po útoku s ním viac nekontaktoval a nezúčastnil sa ani na súdnom pojednávaní. Súd vymeral Laurincovi sedemročný trest odňatia slobody, z ktorého si reálne odsedel päť rokov. Pobyt za mrežami mal podľa jeho slov vážny dosah na jeho celkovú psychiku.
Počas výkonu trestu mu podľa jeho vyjadrení sestra predala byt, v dôsledku čoho skončil po prepustení na slobodu priamo na ulici. Ako provizórne útočisko následne využíval priestory opustenej nemocnice na Bezručovej ulici v Bratislave. Vnímal to ako paradox, keďže v minulosti do tohto zariadenia sám privážal pacientov so záchrannou službou.
Druhá šanca a opätovný pád
Dva roky po prepustení, počas ktorých striedal ubytovne a azylové domy v hlavnom meste, získal príležitosť na návrat do praxe. Stalo sa tak vďaka medializácii jeho prípadu v televíznom programe. Moderátor relácie Vilo Rozboril vtedy opísal snahu o návrat lekára do normálneho života a k pôvodnému povolaniu ako náročný polročný proces.
Kľúčovú úlohu zohral zosnulý odborník na tropickú medicínu, profesor Vladimír Krčméry, vďaka ktorému sa Laurinec dostal do africkej Rwandy. Tam sa začal venovať liečbe infekčných ochorení. Lekár v tom čase oceňoval prijatie do nového pracovného prostredia a deklaroval presvedčenie, že sa k životu na ulici už nevráti.
Jeho africká misia však pre nedostatok finančných prostriedkov trvala iba tri mesiace. Po návrate na Slovensko sa opätovne ocitol v existenčných problémoch a vyhľadal ubytovanie v azylovom dome v Malackách. Zamestnal sa v súkromnej bezpečnostnej službe, pričom deklaroval plán zarobiť si dostatok financií na jednosmernú cestu späť do Afriky.
Tieto plány sa však s najväčšou pravdepodobnosťou nerealizovali. Vedenie malackého azylového domu potvrdilo, že ho bývalý lekár pred niekoľkými rokmi opustil. Podľa nepotvrdených informácií mal istý čas prespávať pri potoku priamo v meste a neskôr sa mal presunúť do Bratislavy. Oslovené zariadenia pre ľudí bez prístrešia v hlavnom meste však o ňom v súčasnosti nemajú žiadne záznamy a jeho aktuálny pobyt zostáva neznámy.