Energetická kríza má prvú obeť medzi leteckými gigantmi. Druhá najväčšia európska airolinka, nemecká Lufthansa, pre prudký nárast leteckého paliva zrušila v najbližších mesiacoch tisícky letov. Ešte predtým oznámila stopku pre 27 lietadiel v rámci svojej regionálnej divízie CityLine, ktorá bola v strate.
Sú letenky za 30 € minulosťou? A kupujete ich cez vyhľadávače? Cestovateľ Navrátil varuje pred chybou, ktorá vás pripraví o peniaze
Video
Zdroj: TV Pravda
Podľa denníka Financial Times ide o jeden z prvých veľkých zásahov do európskej leteckej dopravy po skokovom raste cien kerozínu (letecké palivo). Lufthansa má od mája do októbra vyradiť z letového poriadku 20-tisíc spojov, najmä na krátkych tratiach, aby ušetrila palivo a obmedzila tlak na náklady. Firma zároveň ráta s tým, že škrtmi stlačí spotrebu o približne 40-tisíc ton paliva, pričom zásah sa má dotknúť asi jedného percenta jej kapacity.
Ako upozornili britský denník, prudké zdraženie paliva sa mení na zásah priamo do ponuky letov pre cestujúcich. Problémy sa už odrážajú aj na cenách leteniek u väčšiny prepravcov. Rast nákladov na palivo a prevádzku pre ropnú krízu sa čoraz výraznejšie prelieva do cien leteniek, pričom tlak už nepociťujú len tradiční dopravcovia, ale aj nízkonákladové aerolinky. Model, ktorý stál na extrémne lacných letenkách, naráža na tvrdšiu ekonomickú realitu. Varovanie prednedávnom vyslal aj obľúbený írsky prepravca Ryanair, ktorý na letisku v Bratislave prevádzkuje desiatky pravidelných liniek.
Generálny riaditeľ Ryanairu Michael O’Leary už začiatkom apríla varoval, že ak sa problémy s dodávkami leteckého paliva prenesú do júna, júla či augusta, aerolinky budú musieť uvažovať aj o rušení niektorých spojov. Aj najväčší európsky nízkonákladový hráč pritom zároveň očakáva, že ceny leteniek v druhom štvrťroku medziročne vzrastú o tri až štyri percentá.
Čítajte viac Najskôr o ňu prišlo Slovensko, o pár dní ju stratia aj Nemci. Ako vyzerá situácia s Družbou? O’Leary neskôr svoju predpoveď pritvrdil ešte viac. V nedávnom rozhovore pre britskú televíznu stanicu ITV povedal, že ak sa vojna v Iráne neskončí do konca apríla, viaceré letecké spoločnosti v Európe začnú obmedzovať svoje pravidelné lety. „Hormuzský prieliv je uzavretý už 30 dní. Ak zostane uzavretý ďalších 60 či 90 dní, potom budeme všetci čeliť neistému scenéru. Musíme počítať aj s tým, že možno budeme musieť zrušiť päť až 10 percent letov v máji, júni a júli,“ vyjadril sa šéf Ryanairu.
Podobné varovanie teraz prichádza aj od easyJetu, jedného z najväčších európskych nízkonákladových dopravcov. Britská spoločnosť prevádzkuje 355 lietadiel, lieta na 1 207 trasách v 38 krajinách a obsluhuje 164 letísk, takže jej výsledky sú dobrým lakmusovým papierikom toho, čo sa deje na širšom trhu.
Spoločnosť varovala, že vojna na Blízkom východe jej pre drahšie palivo a slabší dopyt prehĺbi stratu v prvom polroku. Za šesť mesiacov vykázala negatívny výsledok približne 621 až 644 miliónov eur, pričom vlani za podobné obdobie dosiahla približne 453 miliónov eur. Len vyššie marcové náklady na palivo ju stáli ďalších takmer 29 miliónov eur. Tento vývoj tak môže bežný cestujúci pocítiť priamo na svojej peňaženke pri nákupe leteniek.
Ceny rastú postupne
Hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda hovorí, že časy dovoleniek „za pár desiatok eur“, na ktoré boli zvyknutí Česi aj Slováci, sa už skončili. Odborník upozorňuje na to, že zatiaľ čo sa médiá sústreďujú na ceny ropy Brent, ktoré neprekonali historické rekordy, skutočná dráma sa odohráva v zákulisí – na trhu s leteckým palivom. „Práve letecké palivo v severozápadnej Európe zdraželo skokovo najviac zo všetkých sledovaných palív. Kým benzín, lodné palivo či nafta tiež rastú, práve letecké palivo sa trhu doslova odtrhlo z reťaze,“ hovorí Kovanda.
Odborník z Ekonomickej univerzity v Bratislave Martin Hudcovský pre Pravdu zdôraznil, že samotná rastúca cena ropy je len jedným z faktorov, ktoré v posledných týždňoch zasiahli letecké spoločnosti. „Ďalším faktorom sa stala aj obava o dostupnosť leteckého paliva, čo narúša cenotvorbu leteniek a pridáva k nej rizikovú prirážku. Toto odvetvie je pritom veľmi citlivé na náklady na palivo, pretože tie môžu tvoriť až štvrtinu vstupných nákladov, pričom marže sú nízke. Preto majú dopravcovia len obmedzený priestor na to, aby takýto šok absorbovali. Do cien leteniek sa tento tlak už prenáša, ale zatiaľ len čiastočne a nerovnomerne,“ vysvetlil ekonóm.
Čítajte viac Za touto hranicou už ide do tuhého. Expert varuje pred scenárom, ktorý môže tvrdo udrieť na svetovú ekonomiku Letenky však nezdraželi okamžite. Hudcovský to vysvetľuje tým, že časť aeroliniek má palivo nakúpené dopredu za staršie, výhodnejšie ceny. Ide o takzvaný hedging, teda formu zaisťovania, pri ktorej si dopravca vopred dohodne nákup časti paliva, aby sa ochránil pred prudkým rastom cien na trhu. Vďaka tomu sa aktuálny šok nepremietne do nákladov naraz.
Zároveň podľa neho pôsobí aj silná konkurencia, ktorá bráni tomu, aby letecké spoločnosti zdražili plošne a okamžite všetky letenky. Aj preto dnes trh nevidí jeden veľký cenový skok, ale skôr postupné a selektívne zdražovanie podľa trasy, termínu letu a sily dopytu. Hudcovský zároveň upozornil, že v Európe sa hedging využíva vo väčšej miere než napríklad v USA, takže prenášanie drahšieho paliva do cien leteniek býva na európskom trhu pomalšie.
Drahšie leto pri mori
Na problém pritom neupozorňujú len analytici či samotné aerolinky. Opatrný je aj šéf Medzinárodného združenia leteckých dopravcov IATA Willie Walsh, podľa ktorého sa trh s leteckým palivom nevráti do normálu ani po opätovnom sprejazdnení kľúčových prepravných trás ropy. Obnovenie dodávok bude podľa neho zdĺhavé a po narušení rafinérskych kapacít na Blízkom východe potrvá skôr mesiace než týždne.
Aj podľa Kovandu sú dnes aerolinky v pasci. Palivo totiž tvorí až 40 percent prevádzkových nákladov a ani čiastočné zaisťovanie cien pri takom prudkom raste leteckého paliva nestačí. Náklady tak podľa neho nepadajú na plecia firiem, ale skôr či neskôr ich zaplatia cestujúci. „Doba hojnosti a lacného lietania sa končí. Z leteniek sa stáva luxusnejší tovar a tohtoročná dovolenka pri mori nás bude bolieť viac, než sme si ešte pred pár mesiacmi dokázali pripustiť,“ upozorňuje ekonóm.
Podľa Hudcovského sa tlak už naplno prejavuje aj pri nízkonákladových aerolinkách, hoci časť paliva mali ešte zabezpečenú za priaznivejšie ceny. Už minulý rok sa totiž viaceré z nich sťažovali na rast nákladov na údržbu, vyššie mzdové požiadavky aj na rastúce náklady spojené s environmentálnymi reguláciami. Drahšie palivo je tak len ďalšou položkou v už aj tak napätej nákladovej štruktúre.
Letecké spoločnosti preto podľa odborníka prehodnocujú, ktoré linky sa im ešte oplatí prevádzkovať. „Najväčší tlak dnes pociťujú najmä krátke a stredné linky orientované na dovolenkových cestujúcich. Títo cestujúci sú podstatne viac cenovo citliví, takže spoločnosti majú menší priestor preniesť vyššie náklady do cien. Naopak, tradiční vlajkoví dopravcovia s väčším podielom obchodných cestujúcich majú väčšiu schopnosť zdražovanie premietnuť do cien,“ podotkol Hudcovský.
Čítajte viac Ropa prudko zdražuje a svet sa obáva najhoršieho. Aramco varuje pred katastrofou pre globálnu ekonomiku
Rekordy aj napriek šetreniu
Na peňaženky ľudí pritom tento rok tlačí aj konsolidácia. Nové opatrenia už výrazne ukrajujú z čistých príjmov ľudí a pri viacerých skupinách môžu znamenať stratu desiatok až stoviek eur ročne.
Napriek tomu sa napríklad najväčšiemu medzinárodnému letisku na Slovensku darí. Bratislavské Letisko M. R. Štefánika v prvom štvrťroku 2026 odbavilo rekordných 679 041 cestujúcich, čo bolo medziročne viac o 148 percent, a samotný marec priniesol 270 986 pasažierov, teda nárast o 163 percent. „Otvorenie základne leteckej spoločnosti Wizz Air prinieslo rekordný rast nových leteckých spojení,“ vysvetlil nárast generálny riaditeľ letiska Dušan Novota.
Podľa Hudcovského sa tento vývoj dá vysvetliť najmä prudkým nárastom ponuky. Počet liniek v letnom letovom pláne sa medziročne v podstate zdvojnásobil, pribudli nové kapacity aj frekvencie a ostrejší konkurenčný boj v Bratislave zatiaľ tlmí výraznejšie zdražovanie. Slovenské domácnosti tak síce šetria, no skôr menia správanie, než by cestovanie úplne rušili. Viac porovnávajú ceny, vyberajú si lacnejšie termíny, kratšie pobyty či dostupnejšie destinácie. „Vyberú si iný termín, inú destináciu – do Chorvátska autom namiesto lietadla. Až keď prestane existovať cenovo prijateľná alternatíva, začne klesať aj samotný dopyt,“ uzatvoril ekonóm.