Vojna s Iránom, ktorá mala byť krátka, pod kontrolou a hravo zvládnuteľná, sa zmenila na vyčerpávajúcu vojnu, ktorá nielenže nedosiahla pôvodné ciele USA, ale priniesla aj na ich pomery privysoké vojenské, ekonomické a politické náklady.
Obete na životoch, ktoré od rozpútania agresie na konci februára po sérii nedodržaných postupov a dohôd každodenne pribúdajú, sa nezastavili ani počas dohody o prímerí. Izrael totiž ani vtedy nemienil prestať rozširovať svoj „životný priestor“ v južnom Libanone a ako mnohokrát inokedy aplikoval svoj samovyhlásený status výnimočnosti v medzinárodnom práve.
Donald Trump síce akýkoľvek ústretový krok zo strany Iránu „predáva“ ako svoje víťazstvo, no faktom ostáva, že tentoraz je aj priveľa obvyklých zástancov severoamerického a izraelského intervencionizmu ak nie priam pobúrených, tak iste znepokojených: Irán nemá dôvod pristúpiť na nevýhodné podmienky rokovaní a nemá ani dôvod žiadnym veriť; napriek tomu dokázal byť ústretový a na zásah Washingtonu, ktorý dosiahol, že Izrael dočasne prestal útočiť na južný Libanon, odpovedal otvorením Hormuzského prielivu pre všetky lode. Ale, samozrejme, s férovosťou agresora sa aj tentoraz prerátal: predátor nedokáže dôležité diplomatické gestá druhých strán vnímať inak ako svoje víťazstvo, a tak Trump opätovne pred celým svetom klamal, vraj Irán „súhlasil s odovzdaním obohateného uránu“.
Sumy okolo dvoch miliárd dolárov denne investovaných USA do vojny v Iráne by podľa prepočtov mohli zachrániť okolo 87 miliónov ľudských životov.
Jednou z najtragickejších skutočností je rukolapné uvedomenie, že astronomické sumy okolo dvoch miliárd dolárov denne (!) investovaných Spojenými štátmi do podobne amatérskej diplomacie, zabíjania nevinných ľudí a arogantnej, bezočivej vojny v Iráne spojenej s ďalším rozkladom Blízkeho východu, mohli slúžiť na celkom iné účely. Námestník generálneho tajomníka pre humanitárne záležitosti a koordinátor núdzovej pomoci a vedúci Úradu pre koordináciu humanitárnych záležitostí OSN Tom Fletcher začiatkom týždňa v Londýne oznámil, že v prepočte predstavujú investície do súčasnej vojny možnosti záchrany okolo 87 miliónov ľudských životov. Nejde pritom „len“ o životy v jadre konfliktu, ale aj široké oblasti zasiahnuté dominovým efektom. Špecificky v najchudobnejších oblastiach subsaharskej a východnej Afriky.
Poukázal aj na ďalšiu smutnú skutočnosť, že rozpočet pre núdzovú pomoc a koordináciu humanitárnych zásahov sa v dôsledku zbrojnej horúčky, medzinárodných škrtov humanitárnej pomoci v prospech zbrojenia, tragicky znížil až o polovicu. Samotná skutočnosť radikálneho zhoršovania sociálnej situácie všade na svete vrátane USA, Európy a paralelného investovania do mašinérie trvalého zabíjania by mala byť pre západnú diplomaciu natoľko nestráviteľná, že by prehodnotila svoje doterajšie paternalistické princípy riešenia konfliktov.
Vývoj situácie rozhodne nemohol viesť a nevedie k deeskalácii. Naopak, predefinoval konflikt v oveľa širšom meradle. Donald Trump sa pokúsil nadviazať na staré diplomatické princípy USA (a Británie), keď stačilo reprezentanta druhej strany „hodiť krokodílom“. Ako ale jasne ukázali vraždy viacerých vysokých iránskych predstaviteľov vo vojne proti Iránu, také postupy už dnes nevedú do „raja slobody“ ani z krátkodobého hľadiska.