MAPA
Foto: oPeniazoch.sk, NDS, UHP/Facebook
Ako by vyzerala doprava na Slovensku, ak by bola diaľničná a rýchlostná sieť kompletne dobudovaná? Štátni analytici ukázali, kadiaľ by v roku 2050 prúdili autá, ktoré úseky by odľahčili dnešné preťažené cesty a kde by naopak hrozilo narážanie na kapacitné limity. Výsledky zároveň naznačujú, že dokončenie nových trás by výrazne zmenilo aj využívanie existujúcej cestnej siete.
Na to, ako by mohla vyzerať doprava na Slovensku po dobudovaní všetkých diaľnic, sa pozreli analytici Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP). Ako upozornili na sociálnej sieti, Národná diaľničná spoločnosť má na svojej stránke mapu Slovenska so zadefinovanou strategickou sieťou diaľnic a rýchlostných ciest. „Väčšina ľudí si kladie otázku, kedy bude ten-ktorý úsek dokončený. My sme si položili otázku, čo sa stane s dopravou, keď bude táto sieť dobudovaná,“ uvádzajú.
Mohlo by vás zaujímať:
Reklama
div {
text-align: left;
font-size: 12px;
color: #6f6f6f;
}
#onnetwork-banner > div:first-child {
text-align: left;
font-weight: 700;
padding-bottom: 5px;
font-size: 14px;
color: #000000;
}
]]>
Pomocou modelu tak odhadli, ako by sa po tejto sieti pohybovala doprava v roku 2050 za predpokladu, že sa naplnia očakávané demografické a ekonomické trendy. Kvôli konzistentnosti scenára pritom počítali všade s plným profilom so štyrmi pruhmi.
Výsledkom je mapa, z ktorej sa dá vyčítať:
kadiaľ by išlo koľko áut,
ktoré úseky môžu pomôcť odľahčiť dopravu na cestách I. triedy,
kde by sa mohla dosiahnuť maximálna kapacita cesty.
Okrem potenciálneho využitia nových úsekov sa na mape dá vidieť aj to, ako môžu plánované úseky ovplyvniť využívanie súčasnej cestnej siete. Dokončenie jedného úseku totiž ovplyvňuje aj iné časti siete. „Príkladom je dokončenie R1 v smere Nitra – Bratislava. Presunula by sa sem časť dopravy z D1 Trnava – Bratislava, kde by následne došlo k poklesu intenzít. Takéto presuny majú význam aj z pohľadu hodnotenia projektov, keďže zmena intenzít v jednom koridore sa môže premietnuť do rozdielnych prínosov na paralelných trasách,“ uvádza ÚHP.
Interaktívny Prehliadač Obrázkov
Načítavam obrázok…
Štátni analytici však zároveň upozorňujú, že táto mapa nie je návrhom technického riešenia pre konkrétne úseky ani rozhodnutím, čo sa má stavať. Je to čisto analytický výstup modelu a odpoveď na otázku „čo by bolo, keby…“.
Malo by byť dobudovanie diaľnic a rýchlostných ciest prioritou štátu?
Môže však slúžiť ako podklad na prípravu zoznamu cestných priorít či na optimalizáciu a výber konkrétnych technických riešení počas prípravy štúdií uskutočniteľnosti. „V niektorých úsekoch by totiž vzhľadom na intenzity mohlo bezpečnú a plynulú dopravu plnohodnotne zabezpečiť aj iné technické riešenie než štvorpruhová diaľnica,“ dodávajú analytici.
Odhadovaná zmena intenzity dopravy na jednotlivých cestných úsekoch na Slovensku podľa Dopravného modlu SR do roku 2050 oproti roku 2023. Zdroj: IDP, UHP
A čo sa stane s dopravou na Slovensku do roku 2050? Podľa zverejnenej analýzy sa napríklad očakáva pokles osobnej dopravy o 6 % na cestách a 13 % na železniciach. Dôvodom je starnutie populácie, ktoré povedie k poklesu počtu obyvateľov o približne 4 % a zároveň zvýšeniu podielu ľudí v dôchodkovom veku, ktorí cestujú menej. Zvrátiť trend nepomôže ani rast počtu áut na 1 000 obyvateľov o 36 %, ktorý sa ale prejaví hlavne tým, že autá budú častejšie pribúdať v domácnosti s viacerými automobilmi alebo u dôchodcov.