V československej lige hrával takmer do štyridsiatky a utvoril výnimočné rekordy. Muž, o ktorom sa rozprávajú ódy i legendárne historky, by sa 8. apríla dožil sto rokov. Zomrel 28. januára 2013. Mal 85 rokov.
Najstarší slovenský futbalový klub Tatran Prešov mal veľa skvelých hráčov, ale Laco Pavlovič bol len jeden.
On a Rudo boli najmladší z dvanástich detí Eduarda a Júlie Pavlovičovcov, ktorí vlastnili krčmu na Sabinovskej ulici. Početnú rodinu poznamenali aj tragické udalosti. Jeden z jeho starších bratov, František, padol vo vojne.
Fair Play – Prehra s Kosovom? Poviem vetu, za ktorú ma 90 percent Slovákov zožerie. A povedia, že Weissovi nadbieham
Video
Nielen Laco, aj mladší Rudo bol výborný futbalista, ktorý prežil celú kariéru v Tatrane a so slávnejším bratom nastupoval v útoku.
„S Rudom sme hrávali naspamäť a šokovali sme súpera priamymi kopmi z nacvičených signálov,“ spomínal v knihe Oprášené legendy.
Pripomenul aj jednu z nespočetných príhod. Tatran hral v marci 1960 v Prahe s Duklou, ktorá patrila medzi najlepšie v Európe.
Prešovčania viedli 2:0, ale o náskok prišli. Zápas sa už končil a rozhodca nariadil v 90. minúte ešte priamy kop spoza šestnástky. Kým domáci stavali múr, bratia spustili naučené zaklínadlo: Kolakoci, korukodi, kotekoraz, kodakoj.
Vojaci zbystrili pozornosť. Čo to na nich skúšajú? Vtedy Rudo rozohral loptu a Laco ju napálil do bránky. Prešovčania vyhrali 3:2 a rozosmiaty strelec vysvetlil zaskočeným domácim: „To sme vám len avizovali, že dostanete gól.“
Foto: TASR, Ivan Dubovský
Ladislav Pavlovič Ladislav Pavlovič na archívnej snímke z 11. mája 1966 počas svojho rozlúčkového zápasu na prešovskom štadióne Tatrana Prešov.
Oni dvaja zašifrovaným slovám rozumeli. Keď z nich vyhodili „ko“, znamenalo to: Laci, Rudi, teraz daj!
Ak vypadneme, zbúrame dom
Bol výnimočný strelec, z ktorého mali obavy všetci brankári a obrany v silnej československej lige. Strelil 166 gólov, zo Slovákov ich dal viac len chýrený ostrostrelec Jozef Adamec.
Štatistici vyrátali, že v celej kariére vo všetkých zápasoch prekonal súperových brankárov viac ako 1 300-krát. Napriek dlhej kariére nebol ani raz vylúčený.
Prešovský rodák býval v rodinnom domčeku na ulici Pod kamennou baňou. Na jeho výstavbe sa výraznou mierou podieľali vďační fanúšikovia. V dome stále žijú Pavlovičovci. Manželka Anna, ktorá má 93 rokov, syn Ľubomír a dcéra Anna.
Veľa však nechýbalo a dom by už neexistoval. Ľubomír Pavlovič vyťahuje dnes už úsmevnú historku. Tatran mal skvelý ročník 1972/73, v ktorom útočil na titul a skončil druhý len bod za Trnavou. Viedol ho Milan Moravec.
Ale v nasledujúcej sezóne sa v lige zachraňoval. Laco bol tréner dorastencov, utvoril s Moravcom dvojicu, ktorá úzko spolupracovala. Do áčka pravidelne dopĺňali talentovaných chlapcov, ktorí vyrastali v Tatrane.
Čítajte viac Odchod Calzonu?! Taliani píšu, že končí na lavičke Slovenska. SFZ reaguje
„Otec vyhlásil, že ak sa mužstvo nezachráni, domček zbúrame a odsťahujeme sa,“ vraví syn Ľubomír. „Tatran napokon z ligy vypadol spolu s Lokomotívou Košice. Ale dom sa nebúral. Zvyšok rodiny ho presvedčil, že je to nezmysel, dal si povedať.“
V druhej lige poverili Pavloviča vedením mužstva. Jednoznačná úloha znela: rýchly návrat medzi elitu. Nakoniec sa to podarilo až na tretí pokus, už pod vedením Štefana Jačianskeho.
„V druhej lige som zažil Laca Pavloviča ako trénera. Bol stará škola, mal najmä množstvo skúseností a tie v práci využíval,“ charakterizuje ho iná legenda prešovského futbalu Mikuláš Komanický (74). S Pavlovičom bol chvíľu aj spoluhráč.
„Keď ukončil prvoligovú kariéru, prišiel do Bardejova. Mal už po štyridsiatke a druhá liga bola vtedy náročná, kvalitnejšia ako dnes prvá. Už sa ťažšie presadzoval, ale jeho meno bolo veľký ťahák, kam sme prišli.“
Čítajte viac Hviezdna chvíľa 36-ročného Weissa ako v najlepších rokoch. Tréner Slovana: Mužstvo omladzujeme Komanický vzápätí zamieril do Prešova, kde zažil úspešnú kariéru. Zdôrazňuje, že s legendou Tatrana mal výborný, kamarátsky vzťah. „Oslovoval som ho Laci-báči. Mnohí moji vrstovníci mu tykali, ale ja som mu až do konca jeho života z úcty stále vykal.“
Dve koruny kráľa strelcov
Syn Ľubomír Pavlovič bol ešte malý chlapec, keď otec svojím umením bavil tisíce divákov. „Dodnes si pamätám, že v deň zápasu vyžadoval na obed vždy slepačiu polievku a kuracinu.
A v dome musel byť absolútny pokoj. Chodili sme okolo neho po špičkách,“ smeje sa sedemdesiatročný dôchodca, ktorý pôsobil ako učiteľ telesnej výchovy.
Laco Pavlovič bol v Prešove váženou osobnosťou, ktorá mala veľký rešpekt. Volali ho Cár a starší fanúšikovia Ruski, z toho vznikla aj prezývka Ruský cár.
V drese Tatrana strávil 14 sezón, dve v ČH Bratislava, kde vojenčil (dovedna 347 zápasov). Jeho meno nesie moderný štadión, ktorý v Prešove otvorili pred rokom.
Fair play – Tancovačka na SFZ sa skončila. Reprezentácia kvôli dlhom nevie, kde bude pred play off MS bývať
Video
Keď sa mu končila vojenčina, dostával ponuky, aby zostal v Bratislave. Vedel, že otec si to nepraje, nikdy by mu to neodpustil. Odkázal synovi, že ak zostane v Bratislave, tak ho nájde doma už len mŕtveho.
Chystal sa pomaly do civilu a ČH nastúpila v Prešove. Požiadal trénera Karola Borhyho, aby ho už vynechal zo zostavy. Pochopil ho a dal mu voľno.
Pred zápasom sa stretol aj s trénerom domácich Jozefom Karelom. Hneď sa okolo nich zbehli fanúšikovia a pýtali sa trénera, čo dostane od klubu Laco, keď odolal ponukám a vracia sa domov. Karel zareagoval, že on by mu nedal ani starý bicykel, na ktorom jazdí na štadión.
Pavloviča to napálilo. Zbehol v prestávke do šatne a požiadal Borhyho, aby ho postavil. ČH prehrávala 0:1. Strelil dva góly „svojim“ a Bratislavčania vyhrali 2:1… Za to dostal po zápase od švagra facku.
Foto: JOE KLAMAR / AFP / AFP / Profimedia
Ladislav Pavlovič Šéflekár slovenskej futbalovej reprezentácie na MS 2010 Ladislav Pavlovič.
„V každom zápase som hral naplno, futbal som nevedel oklamať,“ znelo po rokoch jeho „ospravedlnenie“.
Veľké sklamanie zažil pred MS 1962 v Čile. Československo sa prebojovalo až do finále s Brazíliou. Mal už 36 rokov, ale cítil sa vo forme, v lete 1961 sa stal s Kučerom z Dukly Praha kráľom strelcov (dali po 17 gólov).
Zúčastnil sa aj na záverečnom sústredení, ale napokon ho z letiska poslal tréner Vytlačil domov a prednosť dostal mladý Jelínek z preferovanej Dukly.
„S tým sa ťažko vyrovnával. Ale aj v tejto situácii sa zachoval ako profesionál. Sústredil sa na výkony v lige, ktorými presviedčal, že do reprezentácie patril,“ tvrdí syn Ľubomír.
Čítajte viac Slovan získa už v nedeľu titul. Ak… Čo sa musí stať, aby belasí oslavovali v Trnave?
Na jar 1964 Tatran obsadil tretie miesto za Duklou a Slovanom a Pavlovič k tomu prispel 21 gólmi. Vybojoval si nimi ďalšiu korunu kráľa strelcov, hoci mal už 38 rokov.
Veľkolepá rozlúčka legendy
Veľké chvíle zažil aj v reprezentácii Československa. Pričinil sa o postup na premiérové majstrovstvá Európy 1960 (Pohár národov).
V kvalifikácii vyhralo Československo nad Írskom 4:0 na bratislavskom Tehelnom poli pred 60-tisíc divákmi. Bol autorom tretieho gólu. Nadšení fanúšikovia ho po zápase vyniesli na pleciach.
Na šampionáte bol najstarším členom mužstva. Československo v zápase o bronz zdolalo domácich futbalistov 2:0 a on potvrdil tento triumf druhým gólom. Ten si mimoriadne vážil.
V tom čase mal už 34 rokov a 92 dní. V histórii československého futbalu zostal najstarším slovenským strelcom gólu v reprezentačnom drese. Staršie boli len veľké české legendy Josef Masopust a Ladislav Novák. Zápas s Francúzmi bol posledný Pavlovičov v národnom tíme.
V auguste 1956 sa zúčastnil na veľkom juhoamerickom zájazde, kde reprezentácia odohrala zápasy s Brazíliou, Uruguajom, Argentínou a Čile. Po letnej prestávke sa už rozbehla liga a Tatranu sa príliš nedarilo.
Čakal na návrat opory a tajomník Štefan Mesiarik sa vybral na Ruzynské letisko do Prahy, aby ju čo najskôr priviedol do Prešova.
Čítajte viac Skvelý výkon Davida Strelca za Middlesbrough. Najprv otvoril skóre, druhý gól vypracoval Tatran čakal zápas s Ostravou. Už po prvom polčase prehrával 1:4. Pavlovič však hetrikom zachránil remízu (4:4) a také ovácie ako vtedy asi v živote nezažil…
Boli to jeho ligové góly s poradovým číslom 9., 10. a 11. Netrvalo dlho a oslavoval aj 100. gól v najvyššej súťaži. A ten stál za to.
V apríli 1960 ho dal slávnemu brankárovi Slovana Viliamovi Schrojfovi. Tatran zdolal bratislavského favorita 3:1. Všetky tri góly víťazov dal – Pavlovič. Stý bol hneď prvý.
Výnimočnú kariéru ukončil 11. mája 1966. V Prešove sa v ten deň uskutočnil veľkolepý rozlúčkový zápas Laca Pavloviča. Bola to jedna z najväčších udalostí v histórii prešovského športu.
Na štadióne sa tiesnilo 23-tisíc divákov a stovky ďalších zostali pred bránami. Československé legendy zdolali Honvéd Budapešť 3:1 a aj pred hráčskym dôchodkom exceloval – dal dva góly víťazov.
„Pamätám si na výnimočnú atmosféru, mal som vtedy už 13 rokov. Na prešovskom štadióne nikdy nebolo viac divákov, sedeli aj okolo plochy. Honvéd bol prakticky totožný so silnou maďarskou reprezentáciou.
Žiaľ, v tom zápase si nešťastne roztrhol achilovku legendárny brankár Trnavy Imrich Stacho, veľký otcov kamarát. Znamenalo to koniec jeho kariéry,“ spomína syn Ladislav Pavlovič.
Majstri boli dvaja: Sparta i Tatran
Ruský cár mal v čase rozlúčky krátko po štyridsiatke. „Dlho si udržiaval aj vo vyššom veku vysokú výkonnosť.
Základom bola výborná kondícia, bol fyzicky silný a aj rýchly,“ pokračuje syn Ladislav, ktorý bol takisto talentovaný futbalista, ale zranenie ukončilo jeho kariéru a dal sa na štúdium medicíny na Karlovej univerzite v Prahe.
Je špecialista anestéziológ, ale mnohé roky pôsobil aj ako športový lekár slovenskej reprezentácie (šéflekár na MS 2010), v Petržalke či Slovane. Vyzdvihuje najmä otcovu všestrannosť.
Čítajte viac Hitler mu vzal detstvo, Stalin všetko zhoršil. Čierny pavúk fajčil, pil a zmenil futbal
„Výborne hral aj hokej. Aj na korčuliach bol ako raketa. Na vojenčine v Bratislave ho ešte stále lákali hokejisti Slovana. Chodil som s ním často na futbalové i hokejové zápasy.“
Syn zdôrazňuje, že by rád napravil jednu krivdu z minulosti, ktorá otca trápila. „Bol úspešný mládežnícky tréner Tatrana. Ligový dorast prvý raz prevzal v zime 1966 a hneď dosiahol prenikavý úspech. Získali titul majstra Slovenska.“
Na jar 1967 sa uskutočnil súboj so Spartou Praha o majstra Československa. V Prahe sa skončil zápas bez gólov a v Prešove 1:1. Musel rozhodnúť tretí, na neutrálnej pôde. V Novom Jičíne sa opäť zrodila remíza 1:1.
„Tieto zápasy boli prestížne a v Prešove veľmi sledované. V Ostrave pracovalo množstvo Slovákov a Tatran tam mal silné divácke zázemie. Do Nového Jičína prišlo asi päťtisíc fanúšikov z Ostravy. Keď sa skončil zápas, diváci zaplavili ihrisko.
Čítajte viac Vzbura posledných. Prešov ukončil dlhú sériu rivala z Košíc, boj o záchranu dostal novú zápletku Československý zväz nemal pripravené kritériá, ako postupovať, keď sa ani v treťom finále nerozhodne. Nebolo predĺženie, ani penalty. V trme-vrme rozhodca Placek vyžreboval víťaza z dvoch papierikov, ktoré nik poriadne nevidel.
Majstrom je Sparta, oznámil. Stál som zopár krokov od neho. Podľa mňa majstrom nebola Sparta. Majstrom bola Sparta i Tatran. Tak by to bolo spravodlivé.“
Teraz chce podniknúť kroky, aby titul priznali aj Prešovu. Cíti to ako dlh otcovi.
„Nebude problém, aby dodatočne vyrobili medaily a venovali vtedajším hráčom. Veľa z nich stále žije a bolo by to pre nich zadosťučinenie. Vtedy to po zápase prežívali všetci veľmi emotívne, nechýbali slzy, týždne sa o tom debatovalo.
Chcem sa obrátiť na futbalový zväz v Bratislave. Stáva sa, že výsledky sa aj po mnohých rokoch revidujú a vyhlasujú sa aj dvaja víťazi. Trofej si zaslúžia obaja. Bolo by to symbolické, ale veľmi férové gesto. Otec sa s týmto verdiktom nikdy nezmieril.
Stále cítim, že existuje nejaké spojenie medzi mnou a otcom a chcem sa s touto situáciou aj po 59 rokoch vyrovnať,“ uzatvára Ladislav Pavlovič mladší.